V pelotóne s Eddy Merckxom 2008

Kvôli maratónu boli všetky penzióny a priváty v Eugendorfe a okolí obsadené, preto sme zamierili do kempu pri jazere Wallersee vo vedľajšej dedine. A tam nás čakal tvrdý kapitalizmus, bolo iba 8 hodín večer, ale závora spustená a recepčný nikde. Iba vďaka ochote jedného čašníka a jedného gazdu sme sa rozložili na lúke pri jeho hospodárstve. Ráno nás čakal pekný vidiecky budíček. Keď neberiem do úvahy Jarove tradičné chrápanie, proti ktorému som sa vyzbrojil štuplami do uší, neboli tam žiadne iné ranné panelákové zvuky, ako napr. susedkin zavýjajúci pes alebo susedova vŕtačka. Tu nás zobudilo zvonenie kostolných zvonov, motor traktora a bučanie hladných kráv. Kvôli hygienickým potrebám sme sa zbehli ubytovať do kempu a potom sme vyrazili na kopec Gaisberg nad Salzburgom. Bol z neho parádny výhľad na Salzburg a okolie, iba trochu kazený ranným oparom. Na kopci bolo postavené aj malé pódium a pohybovalo sa tu množstvo mladých ľudí, niektorí s divokými farebnými alebo posplietanými účesmi. Väčšina z nich už bola v povznesenej náladičke a ležali voľne pohodení zrejme tam, kde akurát padli. Zaujala ma napr. mladá baba ležiaca na šutroch v strede turistického chodníka, aj keď naokolo bola samá tráva. Ale mal som taký pocit, že rovnako nechápavo a s úškrnom ako som pozeral ja na nich pozerali aj oni na mňa. Exot stretol exota :-)

Keď sme už mali kopca dosť, nabrali sme smer Salzburg. Rasťo niečo naťukal do GPS-ky a teta sediaca na satelite nás bezpečne donavigovala až do centra pod hrad. Tá teda musí jesť poriadne veľa mrkvy, keď nás videla z takej výšky :-) Salzburg je pekné mesto, veľa vežičiek, staré budovy, zaujímavé uličky, plno turistov, stánkov, pouličných predavačov a umelcov. A neskutočné množstvo bicyklov. Lanovkou sme sa vyviezli aj na hrad a ešte raz si pozreli mesto z jeho najvyššej veže. Cestou k autu sme dali jedno pivečko na vyprahnutú dušu a vrátili sa do Eugendorfu prihlásiť sa na maratón. Vyfasovali sme celkom zaujímavý dres tak trochu v retro štýle a v blízkom hostinci si dali špagety za maratónsky kupón. Na druhý deň sa to ukázalo ako veľmi dobrý ťah. Malo dôjsť k výraznému zhoršeniu počasia a Rasťo s Ivanom nás ako dve rosničky kŕmili informáciami o zajtrajšom daždi. Podľa prognóz na internete, podľa rosy na tráve, podľa teplého vetra, podľa tvaru oblakov a neviem ešte podľa čoho všetkého, niekedy je tuším lepšie, keď človek nemá žiadne informácie :-) Ja som sa aj tak spoliehal na to, že rakušáci si vždy vedia na maratóny vybaviť pekné počasie, tento rok som to už niekoľkokrát zažil. A okrem toho Jara neboleli kolená, takže žiaden dážď neprichádzal do úvahy :-))

Ráno v deň maratónu bolo zamračené a teplota 16 stupňov, čo mi celkom vyhovovalo. Presunuli sme sa tých pár kilometrov na štart a zaradili sa do svojich koridorov. Jaro sa vybral na krátku trasu 110km / 1250m, Rasťo, Ivan a ja na dlhú 148km / 2200m. Až po 95-ty km boli obidve trasy spoločné, v podstate celý čas hupáčiky, buď sa išlo do kopca alebo dole kopcom. Po rozdelení potom ešte na dlhej čakali tie najťažšie stupáky a neďaleko cieľa sa obidve trasy znova spojili. Niekde vpredu na štarte stál s číslom 1 aj Eddy so svojim starým tímom, ale videl som ho iba na oficiálnych fotkách. Spíker oznámil štartový výstrel a z reproduktoru sa ozvalo nesmelé puknutie. To bolo všetko? Začal som si robiť srandu, keď sa zrazu zprava ozvala taká rana, že som skoro musel meniť kraťasy :-) Myslel som si, že tam niekto hodil piráta, až neskôr mi Jaro povedal, že nejakí maníci v krojoch vypálili dve rany z tarasnice. Vyrazili zme a začali napĺňať jednoduchú taktiku - dotiahnuť lídra do cieľa. A keďže Rasťo toho od Karpaťáku veľa nenatrénoval, lídrom bol už zase on. A dúfam že uzná, že sme si ho chovali ako vo vatičke :-)) Po štarte, kým ešte išla veľká skupina, sme ho nechali nech si udáva svoje tempo, keď sme sa rozdelili na menšie skupinky, striedavo sme mu s Ivanom ťahali špicu. Do kopcov sa ale musel vytrápiť sám, tam to už bolo iba o morálnej podpore.

Pred prvým ťažším kopcom sme ale najprv zažili jeden poriadny zjazd a ten naozaj stál za všetky drobné. Cesta bola prehľadná, tak som sa poskladal do klbka a pálil kúsok za Ivanom. On je teraz ale trochu ľahšia váha, tak som mal stále oči na jeho chrbte a miestami si aj trochu pribrzďoval. Preto ma prekvapilo, keď mi na nasledujúcom stúpaní povedal, že na tacháči zbadal 80-ku. A naozaj, maximálka cez 82km/h, tak rýchlo som ešte nikdy neišiel a ani mi to tak nepripadalo. Škoda, že tam už viac takýchto padákov nebolo. Na 49. kilometri bola slušne zásobená občerstvovačka, kde sme sa zastavili a v kľude som si naplnil žalúdok obloženými žemľami a nejakým banánom. S plným žalúdkom sa šlape ťažšie, ale onedlho sme sa zavesili za chlapíka s takým širokým chrbátom, že by určite vytvoril vzduchový tunel aj pre kamión. Rasťo sa mi neskôr priznal, že v háku za ním skoro zaspal :-) Celkom určite ho ale zobudil začiatok kopca na 66. kilometri. Tento bol miestami dosť strmý a aj relatívne dlhý, začínal cestou na kraji lesa, neskôr sme prešli cez lúku až na vrchol k nejakým domčekom. Ako vrchol to ale vyzeralo iba z diaľky, ešte chvíľu sme boli nútení potiahnuť, ale líder to zvládol bez väčších problémov a tak sme mohli pokračovať do zjazdu a ďalších hupáčikov.

Po tomto stúpaní pokračovali ďalej už len jednotlivci a malé skupinky, a tak som sa na špici striedal s Ivanom až po ďalší kopec na 93. kilometri. Na jeho začiatku chytil Rasťo poriadnu krízu, ževraj sme v tých hupáčikoch ťahali veľmi rýchlo a to ho vycucalo. Neviem, cestou som sa raz obzrel a zakričal či idem dobré tempo, ale za mnou bol Ivan a ten povedal že hej. K Rasťovi sa moja otázka nedostala, preto navrhujem vedeniu Športreportu aby nakúpilo vysielačky, nech už v budúcnosti nemusí líder takto zversky trpieť :-)) Ivan v družnom rozhovore s nejakým chlapíkom zmizol v kopci, tak som sa snažil Rasťovi pomôcť aspoň blbými rečami. Neviem či zabrali, ale úspešne sme sa dostali až hore na odbočku dlhá-krátka a tu začala dilema. Ideme podľa plánu dlhú trasu alebo si dáme len posledných 15km krátkej? Už cestou padlo zopár dažďových kvapiek a smerom ktorým pokračovala dlhá to vyzeralo na poriadny lejak. Vôbec sme nemali chuť moknúť nejaké 2-3 hodiny v kopcoch a hlavne absolvovať nebezpečné mokré zjazdy, preto Rasťo začal žhaviť linky a zisťovať aktuálnu situáciu. Ja som si kúsok poodstúpil a cvakol fotku, čím som sa dostal vedľa stáda pasúcich sa kráv. Keď som sa otočil, nadržané samice zbadali slovenského bujaka, čiže mňa, a so zaľúbeným pohľadom sa ich asi 4-5 natlačilo ku mne :-)) Neviem či som sa mal zrovna týmto cítiť polichotený, ale mladý býk zavetril konkurenciu a s rozbehom dal najbližšej krave takú čelovku, že ju skoro prekotil. Ešte dobre, že nemal rohy a ešte lepšie, že si to nenamieril na mňa. Ten plot (tenký drôt pod napätím) by ho určite nezastavil a neďaleko stojaci zdravotníci, ktorí sa na tom výborne zabávali, by zrazu mali asi dosť práce kým by ma znovu poskladali :-)

Dažďové správy neboli priaznivé, všade naokolo už pršalo, preto sme sa rozhodli, že ideme len krátku trasu, potom rýchlo do kempu a fičíme domov. Do cieľa to už bolo len dole kopcom a jedno kratšie stúpanie. Išli sme v malej skupinke, my traja a ešte 2-3 rakušáci, preto ma prekvapilo, keď som pred sebou zbadal policajnú motorku so zapnutým majákom. Určite sme boli v druhej polke pelotónu, načo toľká starostlivosť? Potom mi zaplo, mali sme čísla s modrým podkladom, ktoré signalizovali že ideme dlhú trasu a ak by sme ju naozaj išli, tak sa do cieľa blížime vo výbornom čase. Žeby si mysleli, že sme nejaký vymakaný tím? To by bolo fajn, aspoň zažijeme v cieli svojich pár sekúnd slávy :-) Keď sme už ukrajovali posledné kilometre, s Ivanom sme sa zhodli, že líder si už poradí aj sám a my tých niekoľko rakušákov pred a za nami trochu popreháňame, ani jedno miesto v cieli nebude zadarmo. Naozaj sa začalo zrýchľovať a trochu súťažiť, dokonca nás v jednom momente trhol aj Rasťo, preto sme sa chopili iniciatívy. Lenže kúsok pred cieľom boli 2 kruhové objazdy, na ktorých mi Ivan odskočil, tak som to poriadne rozkrútil a na cieľovej rovinke ho dobehol. Tam som urobil 2 chyby, aj keď som mal dobrú rýchlosť, pribrzdil som a začal si z neho robiť srandu, prečo neťahá. Výsledkom bolo, že sme obidvaja predviedli parádny šprint, ale z tej predchádzajúcej stíhačky som mal ešte stále zaradený ťažký prevod, takže som na tom krátkom úseku už nedokázal zakontrovať. Keď som už videl že nemám šancu, posledné metre som šprintoval so smiechom a za burácania divákov „Bravóóóó“ sme preťali cieľovú čiaru. Podľa oficiálnych výsledkov mám s Ivanom síce rovnaký čas, ale priznávam, že ma trhol minimálne o polku predného kolesa.

Až v cieli mi Rasťo prezradil správny recept, mal som jednoducho do Ivana sotiť a zhodiť ho na zem. Ako ho poznám, on by ho potom určite ešte aj prešiel :-)) Nevadí, nabudúce už budem múdrejší, aj tak som mal v tej atmosfére pocit, ako keby som bol profík a bojoval s našim Ivanom Armstrongom o víťazstvo niekde na Tour de France :-) Tento rok som na biku strávil dosť veľa času a nie raz som nadával na vietor, teplo, zimu, dážď, kopce, boľavé nohy a neviem čo všetko ešte, ale kvôli týmto niekoľkým sekundám sa tá námaha určite oplatila. Z cieľa sme sa čo najrýchlejšie presunuli do kempu, kam sme už prišli v celkom slušnom daždi. Ten nápad so skrátením trasy sa nakoniec ukázal ako veľmi rozumný. Onedlho prišiel aj Jaro a tak sme sa zbalili a plní zážitkov vyrazili domov. Ešte som chalanom zdôraznil, že reportku tentokrát nepíšem a na rade je Ivan. Ako sami vidíte, nezaprel som v sebe závisláka a slovo som dodržal. Asi som dostal absťáka :-) No aspoň budete mať dva nezávislé, aj keď niekedy možno trochu podobné pohľady na túto akciu, ktorá sa mi aj s našim sprievodným programom veľmi pozdávala a keď sa bude dať, o rok si s tým Eddym pôjdem zajazdiť znova. A ak videl môj šprint, možno potom napíše reportku on - jazdil som v jednom pelotóne s Duškym :-)))

Neviem či sú uvedené hodnoty úplne presné, lebo sa mi možno zapol comp pri ceste do kempu:
Odjazdená trasa:    115,03 km
Čistý čas:    4:22:52 h.
Priemerka:    26,25 km/h
Maximálka:    82,24 km/h
Priemerná kadencia:    71
Poradie:    533 zo 628 (v mojej vekovej kategórii 306 z 336)

Moje fotky zo Salzburgu aj z pretekov sú tu:
http://picasaweb.google.com/dusky96/EddyMerckxClassic2008

Rasťove fotky sú tu:
http://picasaweb.google.com/rasto.trubac/2008_09_06_Salzburg

{mosmap kml=http://www.sportreport.sk/report/dmdocuments/eddiemerckx110.kml}