Zo Stropkova do Bratislavy 10-12.9.2006
- Napísal: Robert Juhás
- Published in Cestná cyklistika
Na druhý deň po časovke som sa vybral domov na biku. Minulý rok som si nevzal dovolenku a tak to nebolo možné. Ledaže by som zmákol za jediný deň 500 km. :-) Teraz som si dovolenku zobral a mohol som ísť kade len chcel.
Nedeľa
Spočiatku som nemal vôbec chuť ísť, ale to po chvíli jazdy prešlo. V Stropkove bolo ráno nejakých 8-10 stupňov. Po prejdení dvoch dedín mi už bolo teplejšie. Snažil som sa ísť pohodovým tempom. Za Giraltovcami je kopec, ktorý má podľa značky 12% stúpanie. Dosť tomu verím, lebo v tom zjazde sa dajú natočiť slušné maximálky. Po Prešov bol postup rýchly, lebo od Kapušian vedie široká štvorprúdovka so širokou krajnicou. Auto by sa do nej vošlo. :-) V Prešove už bolo pohodových 22 stupňov. Dal som si dole dlhý dres. Tempo som nastavil po časovke asi dosť hanebné. Ale veď som sa nemusel nikam ponáhľať. Navyše som ani nepoznal výškový profil celej trasy. Dobre som urobil, lebo za Žipovom ma čakal výživný stupák, na ktorom by som sa nehanbil trénovať na alpské kopce. :-) Prakticky celý kopec ma rovnomerné stúpanie a je dokonale zákerné. Každú chvíľu som si myslel, že stúpanie už končí. Za každou zákrutou som videl, že ten kopec už nemá kam stúpať a on sa stále nevzdával. V druhej tretine kopca som neveril, či je ešte kam stúpať. Ale nakoniec som kopec pod vedením vysokého napätia dorazil.
Inak veľmi pekné stúpanie. Začína to v Žipove takou vracačkou, potom jazda do kopca v poli, neskôr v peknom lese a potom znovu v poli. Odporúčam niekedy pojazdiť. Prešovčania tu vraj organizujú aj časovku.
Zjazd do Klenova, resp. Margecian ma trošku bolel. Hlavne pravá ruka po zlomenine bola cítiť. Asfalt nebol úplne kvalitný ale dalo sa. Z Margecian nasledovalo druhé, ale o to dlhšie stúpanie smerom kamsi na Palcmanskú Mašu. V Prakovciach som zjedol zabalený chlieb so šunkou a niečo popil. Pobavila ma cesta cez železnicu. Koniec asfaltu, drevený most a za ním asfalt pokračoval ďalej. Asfalt tu bol celkom dobrý. Miestami nový koberec. Okolo Nálepkova som už začal registrovať čoraz horší a všelijako divne poplátaný asfalt. Ale hore kopcom to veľmi nevadilo. Aj stúpanie pritvrdilo. Mimochodom, kto si pamätá na Nálepkovo z detských pionierských čias? Pioniersky či letný tábor Čierna hora.
Až niekoľko kilometrov za Hnilčíkom skončilo, aj keď nie nadlho, stúpanie. Aspoň ten asfalt sa poriadne zlepšil. Bol som v nadmorskej výške, akoby som išiel cez Vernárske sedlo. Nasledoval zjazd na Palcmanskú Mašu. Najprv dobrý asfalt a potom na križovatke odbočenie doprava. Ešte som si stihol všimnúť upozorňujúcu dopravnú značku na nebezpečnú krajnicu. Cesta zrazu znovu poplátaná všelijako. A vôbec, už od Švedlára som mal pocit, ako keby tú cestu opravoval nejaký asfaltový slimák. Jazdil cik-cak po ceste (asi podľa toho, kde bolo najviac dier) a zanechával za sebou asfaltový sliz. Ťažko sa to popisuje, treba vidieť. Tak som teda zjazdoval po tom slize cik-cak aby to čo najmenej triaslo až do Mlyniek. Od nádrže už bol normálny asfalt a celkom som sa tešil na večeru v horskom hoteli Pusté pole. Ešte som si skontroloval na GPS, kedy zapadá slnko, lebo sa už citeľne ochladilo a nebolo času. Aby ma kdesi neprikvačila tma. Hodina a pol mi ostávala do západu, to by sa dalo. Od Pustého Poľa do Polomky je to okolo 36 km, takže keď pôjdem v zjazde priemerne 33 km/h tak by sa to dalo stíhať. Len mi musia rýchlo doniesť v reštaurácii večeru. Za 10 minút som ju mal na stole a za ďalších 10 minút už na stole nebola. Klasický smažák a opekané zemiaky. Plus obloha, kompót, pitie. Zaplatil som a vypadol.
Nasledovný postup už bol rýchly. Priemerkou 33 km/h som zachránil celodenný hanebný priemer 24 km/h. Ale keď som väčšinu cesty stúpal, tak sa inak nedalo. Nastúpaných 2230 metrov na 205 km dalo zabrať.
Celú trasu by som rozdelil na tri pomyselné úseky. Zo Stropkova po Prešov, odtiaľ zhruba po Hnilčík a potom znovu akoby iný kraj. Po Prešov som išiel väčšinou po hlavných ťahoch a relatívne rýchlo. Potom som sa dostal do kraja, v ktorom sa snáď zastavil čas alebo čo. Všade zhrdzavené autobusové zástavky ešte zo socíku s označením ČSAD, namiesto zvodidiel len tie archaické míľniky pospájané oceľovými lanami a na niektorých úsekoch dosť zničený asfalt. V ostrom kontraste pri tých poničených cestách vyznievali novučičké rodinné domy, upravené dvory, trávniky a skoro žiadne reštaurácie, hotely. Zaregistroval som len dve bistrá, do ktorých som nenabral odvahu sa najesť. Od dediny Stratené zase iný kraj. Samé reštaurácie, ubytovanie, hotely, motorkári, autobusy, skrátka živo. To by človek neveril, ako sa dá speňažiť nejaká diera do zeme (Dobšinská jaskyňa). :-)
Aha, ešte som si spomenul na zaujímavý optický klam. Od Gelnice po Nálepkovo sa na niektorých úsekoch zdalo, akoby som išiel dole kopcom. Len pribúdajúce čísla nadmorskej výšky na GPS aj Polare ma uisťovali, že stále stúpam a stúpať ešte dlho budem. Neviem to dobre popísať ale každopádne sa nohám na ťažkých prevodoch do zdanlivého dolekopca zjavne nechcelo. :-) Alebo si skúste zaradiť pri zjazde z kopca zaradiť ľahké prevody. Veľká ochota asi nebude. :-)
Postup na Polomku cez Nálepkovo bol oveľa lepší nápad ako minulý rok, keď som išiel do Liptovského Mikuláša cez Bardejov a Starú Lubovňu. Hlavne poliaci tam jazdia na cestách ako blázni a na cyklistov neberú veľký ohľad.
DST: 205 km
AVS: 24 km/h
TIME: 8:35
ALT: 2300 metrov
V pondelok som si dal v Polomke menší odpočinok a išiel pohľadať do lesa nejaké hríby, čo sa mi aj podarilo. Našiel som tam liečivý kľud a pokoj. Čistý vlhký vzduch a slnečný deň.
Zistil som, že sa mi kazí foťák. Zrejme s ním zajtra fotiť nebudem. Už je asi najvyšší čas kúpiť nový. PowerShot S40 už mám piaty rok. Pomaly už dosluhuje.
Na utorok som naplánoval zbytok cesty do BA. Rád by som vyskúšal zopár nových ciest medzi Zvolenom a Žarnovicou, prípadne Žarnovicou a Šaľou.
Utorok
Ráno o pol deviatej som vyrazil. Bolo približne 11 stupňov Celzia ale pomerne rýchlo som sa zahrial a prakticky po hodine a pol som si už musel dať dole jesenný dres aj klimatexové tričko, lebo mi začalo byť horúco. To som už bol kdesi za BB s priemerkou okolo 34 km/h. Dolekopcom aj s podporou vetra to ide samo. :-) V Strážoch pri Zvolene som si dal prestávku a premyslel postup na Žiar. Bolo mi to málo platné, lebo som zistil, že z BB sa do Žiaru nedá dostať bikom bez toho, aby som nepoužil diaľnicu. Teda dalo by sa ale ísť do Žiaru cez Železnú Breznicu alebo nebodaj cez Štiavnicu je veľká obchádzka.
Takže nabudúce idem z Budče priamo po diaľnici na Pohronskú Dúbravu. Po Žiar je táto cesta málo frekventovaná. Diaľnica sa vinie po ľavej strane doliny.
Inak nechápem, prečo túto cestu nevyužíva organizátor Viva maratónu. Je to pestrejšia a zaujímavejšia jazda ako nuda na diaľnici od Žiaru až do BB. S prekvapením som na tejto ceste stretol v protismere asi troch penzistov na cesťákoch. Tempo mali typicky veteránske ale všetci pozdravili.
Až pred Žiarom som si všimol zrúcaninu Šášov (šášu krastyho :-). Asfalt v okolí Žiaru bol v dosť zlom stave. Miestami skoro ako cesta do vinohradov. Zo Žiaru som to nasmeroval na Lovču cez Ždanu až do Hliníka nad Hronom. Tam som sa nadýchol a rozpeckoval som tempo na veľmi frekventovanej ceste medzi Žiarom a Žarnovicou. Z nej som odbočil na Revište, kde som sa hodlal naobedovať v reštike pod Hradom. Dal som si tam makové šúlance a kofolu. Kofolu som len ovoňal a nechal tak.
Ale makové šúľance by sa takto mali naučiť podávať aj v iných reštikách. Hlavne to množstvo maku, ktorým tie šúľance posypávajú. Obyčajne dostávam v reštauráciach len taký akože makový posyp. Tu toho bolo to správne množstvo, takže to boli naozaj makové šúľance.
Za Žarnovicou som zistil, že mi ten obed asi veľmi nesadol. Tepy mi rýchlo a veľmi ochotne skákali hore. Pripisoval som to tráveniu obeda. Zo Žarnovice po starej ceste, ktorá donedávna slúžila ako obchádzka pred dokončením diaľnice. Pozoruhodný jav na ceste som nepochopil. Každú chvíľu bol nejaký úsek normálne sfrézovaný. Takže cesta bola samý schod. Nadával som ako chorá vrana. Stále brzda a rozbeh.
Od Novej Bane sa postup zrýchlil cez Hronský Beňadik až do Kozároviec. Odtiaľ som mal naplánovaný nový postup. Teda nie cez Levice a osvedčenou trasou až domov. Tentokrát som vybral cestu na Vráble cez Nemčiňany, Vozokany, Ohaj. Priznám sa, keď som videl tie kopčiská z Kozároviec, veľmi sa mi tade nechcelo ísť. Nakoniec som dobre spravil. Od Kozároviec som po Vráble stretol snáď len 10 áut, čo je asi 22 km. A v pracovný deň! Asfalt bol veľmi dobrý a terén veľmi pestrý. Ako stvorené na nejakú dobrú bicykovačku.
Vo Vrábľoch som trošku zazmätkoval, lebo som išiel na Kmeťovo cez Dyčku a nie cez Žitavce, čo by bolo trošku kratšie. Nevadí, aj tak fúkal bočný protivietor a viac dedín znamená slabší protivietor. Takže sa mi darilo držať aspoň tú 30 km priemerku. V otvorenom teréne to išlo pomalšie a v dedinách zase rýchlejšie. Neskôr som dobehol a hneď aj predbehol nejakého DDO na žltom Fořtovi. Mal na ušoch slúchadla a dačo počúval. Hákol sa za mňa a opýtal, či mi nevadí, že sa hákol. Tak som povedal nevadí, ale mohol by aj on občas potiahnúť. Takto sme sa ťahali až po križovatku na Černík, kde som odbočil doprava. Ešte sme si zakývali. :-)
V Mojzesove som si kúpil Vincentku, ktorú som pomaly uchlipkával. Začala mi dochádzať energia, Niekde sa budem musieť zastaviť a zjesť chlebík so šunkou. Z Komjatíc som odbočil na Rastislavice. Mimochodom, je to utajená odbočka. Nikde žiadna ceduľa. Len na GPS som videl, kde treba odbočiť. Len čo som vyšiel z Komjatíc, skoro som odpadol na tej ceste. Rovná a len mierne zvlnená cesta sa ťahala až kamsi za horizont. Vzdychol som si a ťahal do pedálov. Depresiu z rovnej cesty som zahnal v Rastislavickej krčme. Vincentnku som už vypil, dal som si teda načapovať Vineu. Bola dobrá a po chlebe sa mi hneď uľavilo. Zvyšok po Jatov som už nejako prežil. :-) Odtiaľ už nasledovala obligátna jazda až do BA. Zastavil som sa však ešte v Sládkovičove v obchode, kde som si kúpil minibagetku a džús do fľaše. Za Sládkovičovom ma pred Veľkým Grobom dobehol MiHi na motorke a hodili sme reč. Vravel som mu, že by som sa aj zastavil na kofolu ale naháňam čas, aby som neprišiel potme domov. Tak odfrčal div nie na zadnom kolese :-) A vraj nemá čas jazdiť na biku. :-)))
Domov som prišiel akurát včas. Práve zapadlo slnko.
DST: 300 km
AVS: 30.6 km/h
TIME: 9:50
ALT: 600 metrov
Dohromady teda za dva dni bajočko.
DST: 500 km
AVS: 28.8 km/h
TIME: 18:25
ALT: 2900 metrov