Dovolenka v Grécku - Olymp

Keďže sme boli ubytovaní tak cca 40 km od vrchu Olymp, ktorý má výšku 2917 m n. m, rozhodol som sa, že pôjdem smerom pod neho s cieľom dostať sa čo najvyššie. Večer pred odchodom som si kúpil za 4 Euro mapu, z ktorej sa celkom dobre dalo dozvedieť, kam najvyššie sa dostanem. Mám možnosť ísť o výšky 1700 m po asfalte a možno aj vyššie bez asfaltu. Táto cesta je však až na druhej strane masívu, vzdialená odhadujem okolo 70 km, preto sa asi až po ceste rozhodnem, či pôjdem len z tejto strany na plošinu vo výške okolo 1000 m, alebo pôjdem dlhšie po pobreží mora a cez horské sedlo sa dostanem na spomínanú cestu. A ak by mi bolo ešte málo, dá sa spraviť aj okruh okolo celého masívu v dĺžke okolo 180-200 km. Takže na výber mám ciest koľko len chcem.

Ráno vstávam okolo 6:00 nášho času, 7:00 tunajšieho. Vyrážam o hodinu neskôr, komplet pripravený. No, tá výbava však za nič nestojí, veď ten požičaný bike je taký lacný horák, aké u nás predávajú v Tescu za 3000 Sk, vodu a všetko ostatné musím mať v batohu, keďže na biku nie je nič, kam by sa to dalo pripevniť, nemám tu dres ani žiadne náradie, ak dostanem defekt alebo budem mať nejakú poruchu, som v keli... A aby toho nebolo málo, neznám gréčtinu a takisto neviem moc vyčítať z tej gréckej abecedy, nepoznám miestne zvyky v doprave (v niektorých krajinách jazdia cyklisti vľavo), ani trochu sa tu nevyznám a bonus bude ešte možno aj 40 stupňové horko, ktoré je tu bežné. No proste, v každom prípade to bude hustý výlet.
Už na začiatku mám problémy vymotať sa z nášho letoviska, keďže moja mapa nesiaha až sem. Idem tou cestou, ktorú si pamätám z cesty autobusom, čiže najprv po pobreží smerom preč od Olympusu, neskôr sa chcem dostať do najbližšieho mesta Katherini. Značenie je tu ozaj otrasné, hoci je napísané v gréckej azbuke aj v latine, je vždy umiestnené až priamo na križovatke a to je niekedy neskoro, hlavne keď mám prečítať hneď niekoľko názvov naraz.

Postupne sa blížim k mestu, aj keď akousi okľukou. Od neho už mám smerovať na dedinu Litochoro alebo Leptokarya. Najlepšie, že tabuľky s týmto cieľom sa tu nikde nenachádzajú a ja sa musím miestych ľudí pýtať asi 4 krát, aby som trafil. Pre istotu iba 1 z nich vie anglicky, ostatní sa mi vždy snažia niečo nakecať po grécky a z toho sa zväčša nedá veľa vyrozumieť. Zopár krát si teda ešte nadídem zopár km. Za mestom Katherini sa dostávam na paralelnú cestu povedľa diaľnice, tiež však nie je dobre značená. Tu už šliapem veľa km a uvedomujem si, že sa nejazdí až tak zle a môžem ísť smerom na druhú stranu Olympu, možno aj celý okruh okolo neho. Viackrát odbočenie len tipujem, aj na mape už mnoho vecí neplatí, mnoho ciest je tu nových a iné sú už uzavreté, a to je tá mapa stará len nejaké 3 roky.

Cesta sa postupne znova priblíži k pobrežiu mora a konečne sa môžem kochať... Prechádzam aj cez zopár osád, v ktorých sa mi viackrát stane, že majú psa, ktorý ma začne naháňať, a zväčša sú to takí väčší pittbuli, takže to nie je žiadna sranda. Na bicykli tu zrejme málokedy niekoho vidieť, čo som si všimol, za celý deň som stretol len zopár cyklistov.
Asi okolo 10:00 sa dostanem konečne do dedinky Leptokarya, odkiaľ mám odbočiť smerom na dedinu Karya na druhej strane Olympu. Najprv ma čaká horské sedlo vo výške vyše 1000 m, na ktoré musím vystúpať, a keďže idem od mora, je to dosť veľké prevýšenie.

Najhorší je začiatok, začína byť poriadne horko a nikde sa tu nedá nájsť tieň, stále idem na slnku. Cesta najprv ide iba rovno po miernom svahu, na ktorom sú roztrúsené samé stavby domov, hoci na mape nie je nič vyznačené. Vyššie už je kopec riadne strmší, a tak už spredu vidím, že ma čaká mnoho serpentín. Pod nimi je prameň vody s tieňom, ktorý mi veľmi pomôže, keďže moju vodu som už takmer vypil. Nevadí mi, že je tu plno malých šteniat a kedykoľvek môže prísť ich mama, keďže psov tu majú plno, skôr stretnúť živú dušu je tu mimo pobrežia problém.

Cesta začína viac stúpať, už idem dosť pomaly a horko začína byť nechutné, veľmi mi pomáhajú ďalšie pramene vody, kde sa môžem osviežiť, je ich tu ešte zopár. Postupne začínajú serpentíny. Na nich sa už ide postupne lepšie, keďže tu vyššie už začína viať vietor. Stále je v okolí plno stavieb a roztrúsených domov. Skôr by som povedal, že som niekde na Blízkom východe, ako v Grécku, alebo niekde na severe Afriky.

Nasleduje jedna serpentína za druhou a postupne sa odkrývyjú pohľady na more a neskôr aj na samotnú cestu, ktorou stúpam. Začína sa šliapať ozaj dobre a páči sa mi okolitá scenéria. Zaujímavé je, že z takmer subtropického pásma sa dostávam rovno do pásma ihličnatých lesov a je to cítiť aj na teplote a vetre. Cesta sa aj naďalej kľukatí čo najviac nahor, vrchol Olympu je schovaný za ďalšími kopcami, spoza ktorých sa na mňa začínajú valiť mračná. Nevyzerá to však hrozivo, preto pokračujem ďalej. Zrazu však počujem silné hromy a naraz sa silno rozprší. No dokelu, Zeus sa asi naštval. Schovávam sa popod strom, pod ktorým neprší. Ešte zopár metrov nižšie by sa nebolo kde schovať, takže je dobre, že som už tu. Prší síce výdatne, ale len asi 15 minút, počas ktorých sa najem z mojich zásob. Hneď po daždi vyrážam ďalej. Celkom pekne vyzerajú mokré skaly, od ktorých sa odráža Slnko. Za niekoľko minút sa už ponáram do hustej hmly, v ktorej vidím dopredu tak na 15 m. Rozmýšľam, či má zmysel pokračovať ďalej, či niečo ešte uvidím, alebo bude ďalej len hmla. Pokračujem ďalej, dúfam, že sa vyčasí. Napriek hmle je dosť teplo, ako v kúpeľni po kúpeli.
Šliapem cez ďalšie serpentíny, stále ma čaká jedna za druhou. Zrazu ma na ceste zastaví stádo kôz prechádzajúcich cez cestu. Len tak si to valia krížom cez serpentíny, akoby nemohli ísť povedľa. Auto tu prejde raz za 5 minút, takže tu nikoho okrem mňa nezdržujú. Skôr sa bojím, aby tu nebol ďalší strážny pes. Chvíľu sa ešte načakám a potom môžem pokračovať. Nasleduje ešte zopár serpentín a ďalej cesta už iba stúpa. Netrvá to však dlho, vychádzam na vrchol kopca, pomaly sa vytráca aj hmla a dostávam sa do akejsi doliny. Cesta chvíľu klesá, neskôr sa vlní a v záreze kopca ide stále ponad dolinou ďalej. Onedlho sa odkrýva aj 1 z vrcholov Olympu, to som už blízko dediny Karya, ktorá je vo výške okolo 800 m. Zrazu sa otvára nová krajina, síce uzavretá medzi kopcami, je však úplne iného rázu ako na druhej strane kopca. Je tu mierna klíma a všetko sa tu už podobá na krajinu ako napr. Slovensko.
Zakrátko prichádzam do Karye, tu si dávam obedovú pauzu, keďže čas už pokročil, a rozmýšľam, kam pôjdem ďalej. Ďalších 900 výškových metrov sa mi už nechce šliapať, čiže táto varianta už vôbec nepripadá do úvahy, skôr rozmýšľam obísť masív Olympu. Tiež tam nesiaha moja podrobná mapa, to iba odhadujem z automapy celého Grécka, koľko km to približne bude. Vzhľadom na to, koľko je už hodín a na neznalosť terénu volím návrat naspäť, aj tak už mám v nohách okolo 70-80 km, okolo by to mohla byť ešte dobrá stovka a ďalšie kopce a na tomto bicykli si toho ešte toľko km netrúfam.

Vraciam sa teda späť, spočiatku po rovine, a už tu cítim, že som sa rozhodol správne, trápiť sa v ďalších kopcoch a mohol by som znova blúdiť... Keby to tu bolo aspoň také napchaté turistami, ako na Slovensku Tatry, lenže tu málokedy niekoho stretnem. A ešte ako o takýchto veciach rozmýšľam, práve prechádza cez cestu ďalšie stádo kôz a tentokrát sú tu aj strážni psi, ktorí ma začnú naháňať. Našťastie, keď vidia, že som asi neškodný, za pol km to vzdajú.

Znova ma čaká výstup do sedla, našťastie je z tejto strany asi 5 krát kratší. Aj tak mi však dáva dosť zabrať a na konci som už rád, že ho mám za sebou. Na vrchu sa ide chvíľku po rovine, kde počujem z lesa skuvíňať a zavíjať rôzne zvieratá. V nejakom letáku o Olympe som čítal, že jediné nebezpečné zvieratá, ktoré tu žijú, sú vlky, takže je dosť možné, že to nie sú iba ďalšie strážne psy.
Ďalej mi však už nič nebráni, aby som sa pustil do dlhého zjazdu. Hlboko podo mnou je už more, ktoré odtiaľto vyzerá úžasne. A ešte lepší je zjazd, škoda ešte, že tu nemám cesťák, ešte lepšie by sa dal vychutnať. Stále len doľava-doprava-doľava-doprava a donekonečna. Od začiatku až po koniec si hovorím, že je to naozaj najkrajší zjazd, akým som kedy išiel. Nie ako u nás na Babe, zopár zákrut, kde je veľa áut a ešte viac motorkárov, a o chvíľu je koniec. Tu je to ozaj paráda, keďže Gréci majú o tomto čase poobedňajšiu siestu (čiže väčšina spí, alebo je zalezená doma), stretávam ozaj len zopár áut. Serpentíny skúšam rátať, niekde pri čísle 30 som to vzdal, ale to som už bol na konci, takže bolo ich zhruba 35. A to som ešte nerátal všetky 180°-vé zákruty v dolinách.
Aj po skončení serpentín si to ešte rýchlo valím dolekopcom až ku pobrežiu v Leptokaryi. Napchám do seba posledné zvyšky jedla a pomaly idem naspäť do nášho letoviska, Paralie. Znova musím začať šliapať v horku, našťastie však teplota po daždi klesla aspoň o 10°C. Cítim, že mi postupne začína kríza, ani nie energetická, ani hlaďák, skôr od vyčerpania - čiže asi od šliapania vo veľkej teplote. Navyše mám úplne dočervena zodraté ruky od tých rukovätí z biku, ktorý nemá ani barany na zmenu polohy rúk. Tiež to nie je môj cesťáčik, na ktorom stačí keď som unavený, 5 krát otočiť pedálmi a pokiaľ nefúka vietor, ešte 50 m sa veziem takmer rovnakou rýchlosťou. Takže sa len trápim. Začína pršať, v tomto horku je to však skôr osvieženie, takže to ani tak veľmi nevadí, horšie je, že už šliapem dosť pomaly a budem rád, ak už budem čím skôr v hoteli alebo na pláži. Po dlhom trápení prichádzam na križovatku, kde je odbočka na Paraliu, vlastne skratka, ktorú som cestou sem nenašiel. Tak tam odbočujem, síce sa ešte aspoň 10 krát točí kade-tade, po nejakých tých km vyústi na akúsi štvorprúdovku, ktorú som si doteraz ani nevšimol. Dúfam, že to nie je odbočka na nejakú inú Paraliu, keďže doma mi Autorouter našiel v Grécku až 4 dediny s rovnakým názvom.

O cca 5 km prichádzam do akejsi dediny, a až v nej zisťujem, že je to tá naša, no konečne. Dobre, že som nakoniec nešiel celý okruh okolo Olympu, to by som asi prišiel o 10 večer... Takto to bol síce namáhavý, ale pekný výlet, s ktorým môžem byť spokojný. Odhadujem, že som prešiel okolo 140 km s prevýšením cca 1300 m, a to na lacnom horáku bez akejkoľvek výbavy.
Dal som si však 1 záväzok, ak náhodou pôjdem ešte niekedy na toto miesto alebo niekam do okolia a budem mať pri sebe môj bike, určite si prejdem celý okruh okolo Olympu, pretože je to prekrásne prostredie. A možno, ak by sa dalo, išiel by som aj na vrchol Olympu, to však už bez bicykla a na viac dní... však ešte uvidím, či sa sem ešte niekedy vrátim...