1. kolo SP Masters, cyklistické preteky jednotlivcov na ceste 2006, Šalgovce
- Napísal: Marián Hlbocký
- Published in Cestná cyklistika
1. kolo SP Masters, cyklistické preteky jednotlivcov na ceste, Šalgovce.
23.4.2006
Príprava členov klubu CK GENERALI Trnava na prvé preteky SP Masters v novej sezóne bola sprevádzaná nádejami na dobré umiestnenie a účasť nahlásilo 14 členov. Odchod bol naplánovaný na ôsmu hodinu z parkoviska zpred jedného z našich sponzorov, reštaurácie Relax. Pomestili sme sa do troch áut. Preteky Slovenského pohára Masters sú určené pre cyklistov, ktorí sú držiteľmi licencie Slovenského Zväzu Cyklistiky v kategóriách Muži B /18 až 29 rokov/, Veteráni A“ /30 až 38 rokov/, veteráni B“ /40 až 49 rokov/, veteráni C“/50 až 59 rokov/, vetráni D“ /60 a viac rokov/.
Po príchode do Šalgoviec nasledovala prezentácia. Štartovné 50,-Sk, vetráni D“ bezplatne. Príjemne prekvapil lístok na občerstvenie – párky a ionťák Kompava. Obhliadka trate uspokojila aj náročnejších cyklistov. Zatáčky vyzametené, niekoľko násobne označené žltými šípkami na asfalte, na každej križovatke dostatok usporiadateťov. Trať pretekov bola na okruhu Šalgovce, Svrbice, Orešany, Šalgovce o dĺžke 5,6km. Veľmi pekný kraj, len ten kopec hneď po štarte sa zdal mnohým pre začiatok sezóny vysoký. Na dĺžku mal okolo 800 metrov a výškový rozdiel približne 70 metrov. Každá veková kategória mala predpísaný iný počet okruhov. Od šesť pre veteránov D“, po desať pre mužov B“. Počasie takmer ideále, úplne jasno, teplota okolo 18 oC a bezvetrie.
Ako prví, približne o 10:00 hod, vyštartovali spoločne veteráni D“ a C“. Prvý prejazd kopcom bol v očakávaní, čo vymyslí domáci pretekár, čerstvý päťdesiatnik Miloš Gežo /CK Piešťany/. Netajil sa tým, že má trať natrénovanú, tak sme ho nechali určovať tempo. Nebolo to nič moc, asi sa iba zahrieval. Druhý prejazd kopcom využil čerstvý šesťdesiatnik (usporiadateľ pretekov) Peter Rihay (CK Piešťany) na únik. Očakávali sme, že súperi z D“ kategórie nastúpia za ním. Kým sa ale zmobilizovali po vylezení na kopec, Rihay mal už slušný 30 sekundový náskok. Gežo, asi v snahe doskočiť k svojmu oddielovému kolegovi Rihayovi nastúpil do úniku. Balík sa mu však dal do háku a keď si to Gežo všimol, bolo už neskoro. Dotiahol vlastne balík na Rihaya. Ten teda dva-krát nadšený nebol. V treťom prejazde kopcom sa Karol Vogel st. veterán D“ (PR sport Bratislava) rozhodol na únik z peletónu. Déčkari na neho nemajú, a nás céčkarov jeho odchod nechával chladnými. Hlavne po minuloročných skúsenostiach, že keď ide s céčkarom, odmieta ťahať špicu. V štvrtom okruhu spoločne Ozogán a ja sme spravili slabý pokus na roztrhnutie balíka, ale v dlhom zjazde nás balík pod vedením Geža dobehol. Iba čo sme stratili nášho oddielového kolegu Hotvátha, dobrého špurtéra, tak sme ho čakali. V piatom prejazde kopcom sme dali kolo odpadlíkom, ktorí sa po zimnom vegete ešte nestihli dostať do súťažnej hmotnosti. Mali smolu, že to bolo v polovici kopca, mohli sa okruh zviesť. Potom bolo tempo horšie ako na slabom tréningu. Nemal kto ťahať špicu, tak sme sa viezli. V cieľovej rovinke som aspoň mal čas opáčiť, ako blízko patníka na ľavej strane sa dá ísť. Predpokladal som, že kvôli štrku a nerovnostiam asfaltu tadiaľ nikto nepôjde. V predposlednom prejazde cez kopec Ozogán nasadil od polovice vyššie tempo, ja som ho pred vrcholom vystriedal, ale nepomohlo to. Boli tam náznaky trhania, ale nakoniec bol balík stále pokope. Tak sme si povedali, že v poslednom prejazde ešte pritvrdíme muziku. Ale na konci okruhu Ozogánovi zhavaroval prehadzovač, odstúpil z pretekov a bolo po dohode. V poslednom okruhu bolo jasné, že preteky sa rozhodnú v cieľovej rovine. To bola príležitosť pre najlepšieho špurtéra z balíka, môjho tímového kolegu Horvátha. Rozdelili sme si úlohy a krútili nohami. Asi kilometer pred páskou netrpezlivci začali zvyšovať tempo. My sme si strážili svoje kone. Na päťstovke už išlo do tuhého. Na štyristovke bolo jasné, že Horváth svoju úlohu splní, ja som nahodil dvanástku a zabral. Všetko išlo podľa plánu. V cieľovej rovinke /miernej ľavotočivej zákrute/ boli spolovice na chodníku, spolovice na ceste zaparkované autá. Keď som vykukol spoza posledného, zistil som, že v mojej dráhe stojí cyklista s bicyklom kolmo na chodník. Pokým „odparkoval“ prišiel som minimálne o dva-tri zábery a stratil zrýchlenie. Gežo preteky vyhral, Horváth druhý a ja tretí.
Cyklisti z kategórií veteránov A a B“ tvorili na štartovnej čiare slušný balík. Po prvom okruhu však už bolo všetko ináč. Čelo peletónu nasadilo pekelné tempo ihneď po štarte, a z balíka sa stali tri skupiny a more odpadlíkov. Výborné bolo, že v čelnej skupine boli všetky tri horúce želiezka z nášho klubu - Valášek, Lipovský a Baďura. Nováčikovia Ivan Pašek a Jozef Uličný sa držali v druhej skupine. Hirner, Behúl a Kudláč si s kopcami veľmi netykajú, tak si išli svoje tempo. Približne v strede pretekov sa z čelnej skupiny oddelila trojica béčkarov (kde boli áčkari???) Valášek, Martinček, Šmýkal. Záverečný špurt vedúcej trojice s prehľadom vyhral náš Marián Valášek. Špurt druhej skupiny patril opäť našim v poradí Lipovský, Baďura.
Ďalej nasledovalo desať okruhov pre najmladších pretekárov - mužov B“. Toto nové označenie získali bývalí hobbíci po problematickom vyhlasovaní M-SR v cyklokrose túto zimu.I tu mal náš klub zástupcov: Tomáš Cepka, Radovan Belica a Jozef Vavrík. Prví dvaja mali natrénované zo sústredenia v Chorvátsku, tak sme boli zvedaví na výsledok. Obrovské nadšenie nastalo v priestore štartu a cieľa, keď za sprievodný autom po prvom okruhu nasledoval vysmiaty Cepo a za ním asi 300 metrov peletón. V druhom prejazde sa námestie premenilo na futbalový štadión. Prvý Cepo, 200 metrov Vavrík a ďalších 300 metrov peletón.
Tretí prejazd Vavrík a za ním 300 metrov peletón. No, dobrý začiatok sezóny. Čo sa potom dialo na okruhu si môžeme domyslieť. Peletón sa prebral z letargie, pohltil Vavríka a stupňoval tempo. Nakoniec sa presadili vynikajúci Stančík a Ivan Ježko, ktorí spolupracujúc unikli peletónu. V záverečnom špurte zostalo viac síl Stačíkovi a porazil Ježka.
Na záver: preteky boli veľmi dobre zorganizované a zabezpečené. Takýto štýl pretekov na okruhu by sa dal urýchliť, ak by rozhodcovia nečakali na dojazd posledného pretekára z predchádzajúcich pretekov, a pustili ďalšiu kategóriu na trať po dojazde tých, ktorí majú plný počet okruhov.
Ing. Marián Hlbocký
CK GENERALI Trnava
23.4.2006
Príprava členov klubu CK GENERALI Trnava na prvé preteky SP Masters v novej sezóne bola sprevádzaná nádejami na dobré umiestnenie a účasť nahlásilo 14 členov. Odchod bol naplánovaný na ôsmu hodinu z parkoviska zpred jedného z našich sponzorov, reštaurácie Relax. Pomestili sme sa do troch áut. Preteky Slovenského pohára Masters sú určené pre cyklistov, ktorí sú držiteľmi licencie Slovenského Zväzu Cyklistiky v kategóriách Muži B /18 až 29 rokov/, Veteráni A“ /30 až 38 rokov/, veteráni B“ /40 až 49 rokov/, veteráni C“/50 až 59 rokov/, vetráni D“ /60 a viac rokov/.
Po príchode do Šalgoviec nasledovala prezentácia. Štartovné 50,-Sk, vetráni D“ bezplatne. Príjemne prekvapil lístok na občerstvenie – párky a ionťák Kompava. Obhliadka trate uspokojila aj náročnejších cyklistov. Zatáčky vyzametené, niekoľko násobne označené žltými šípkami na asfalte, na každej križovatke dostatok usporiadateťov. Trať pretekov bola na okruhu Šalgovce, Svrbice, Orešany, Šalgovce o dĺžke 5,6km. Veľmi pekný kraj, len ten kopec hneď po štarte sa zdal mnohým pre začiatok sezóny vysoký. Na dĺžku mal okolo 800 metrov a výškový rozdiel približne 70 metrov. Každá veková kategória mala predpísaný iný počet okruhov. Od šesť pre veteránov D“, po desať pre mužov B“. Počasie takmer ideále, úplne jasno, teplota okolo 18 oC a bezvetrie.
Ako prví, približne o 10:00 hod, vyštartovali spoločne veteráni D“ a C“. Prvý prejazd kopcom bol v očakávaní, čo vymyslí domáci pretekár, čerstvý päťdesiatnik Miloš Gežo /CK Piešťany/. Netajil sa tým, že má trať natrénovanú, tak sme ho nechali určovať tempo. Nebolo to nič moc, asi sa iba zahrieval. Druhý prejazd kopcom využil čerstvý šesťdesiatnik (usporiadateľ pretekov) Peter Rihay (CK Piešťany) na únik. Očakávali sme, že súperi z D“ kategórie nastúpia za ním. Kým sa ale zmobilizovali po vylezení na kopec, Rihay mal už slušný 30 sekundový náskok. Gežo, asi v snahe doskočiť k svojmu oddielovému kolegovi Rihayovi nastúpil do úniku. Balík sa mu však dal do háku a keď si to Gežo všimol, bolo už neskoro. Dotiahol vlastne balík na Rihaya. Ten teda dva-krát nadšený nebol. V treťom prejazde kopcom sa Karol Vogel st. veterán D“ (PR sport Bratislava) rozhodol na únik z peletónu. Déčkari na neho nemajú, a nás céčkarov jeho odchod nechával chladnými. Hlavne po minuloročných skúsenostiach, že keď ide s céčkarom, odmieta ťahať špicu. V štvrtom okruhu spoločne Ozogán a ja sme spravili slabý pokus na roztrhnutie balíka, ale v dlhom zjazde nás balík pod vedením Geža dobehol. Iba čo sme stratili nášho oddielového kolegu Hotvátha, dobrého špurtéra, tak sme ho čakali. V piatom prejazde kopcom sme dali kolo odpadlíkom, ktorí sa po zimnom vegete ešte nestihli dostať do súťažnej hmotnosti. Mali smolu, že to bolo v polovici kopca, mohli sa okruh zviesť. Potom bolo tempo horšie ako na slabom tréningu. Nemal kto ťahať špicu, tak sme sa viezli. V cieľovej rovinke som aspoň mal čas opáčiť, ako blízko patníka na ľavej strane sa dá ísť. Predpokladal som, že kvôli štrku a nerovnostiam asfaltu tadiaľ nikto nepôjde. V predposlednom prejazde cez kopec Ozogán nasadil od polovice vyššie tempo, ja som ho pred vrcholom vystriedal, ale nepomohlo to. Boli tam náznaky trhania, ale nakoniec bol balík stále pokope. Tak sme si povedali, že v poslednom prejazde ešte pritvrdíme muziku. Ale na konci okruhu Ozogánovi zhavaroval prehadzovač, odstúpil z pretekov a bolo po dohode. V poslednom okruhu bolo jasné, že preteky sa rozhodnú v cieľovej rovine. To bola príležitosť pre najlepšieho špurtéra z balíka, môjho tímového kolegu Horvátha. Rozdelili sme si úlohy a krútili nohami. Asi kilometer pred páskou netrpezlivci začali zvyšovať tempo. My sme si strážili svoje kone. Na päťstovke už išlo do tuhého. Na štyristovke bolo jasné, že Horváth svoju úlohu splní, ja som nahodil dvanástku a zabral. Všetko išlo podľa plánu. V cieľovej rovinke /miernej ľavotočivej zákrute/ boli spolovice na chodníku, spolovice na ceste zaparkované autá. Keď som vykukol spoza posledného, zistil som, že v mojej dráhe stojí cyklista s bicyklom kolmo na chodník. Pokým „odparkoval“ prišiel som minimálne o dva-tri zábery a stratil zrýchlenie. Gežo preteky vyhral, Horváth druhý a ja tretí.
Cyklisti z kategórií veteránov A a B“ tvorili na štartovnej čiare slušný balík. Po prvom okruhu však už bolo všetko ináč. Čelo peletónu nasadilo pekelné tempo ihneď po štarte, a z balíka sa stali tri skupiny a more odpadlíkov. Výborné bolo, že v čelnej skupine boli všetky tri horúce želiezka z nášho klubu - Valášek, Lipovský a Baďura. Nováčikovia Ivan Pašek a Jozef Uličný sa držali v druhej skupine. Hirner, Behúl a Kudláč si s kopcami veľmi netykajú, tak si išli svoje tempo. Približne v strede pretekov sa z čelnej skupiny oddelila trojica béčkarov (kde boli áčkari???) Valášek, Martinček, Šmýkal. Záverečný špurt vedúcej trojice s prehľadom vyhral náš Marián Valášek. Špurt druhej skupiny patril opäť našim v poradí Lipovský, Baďura.
Ďalej nasledovalo desať okruhov pre najmladších pretekárov - mužov B“. Toto nové označenie získali bývalí hobbíci po problematickom vyhlasovaní M-SR v cyklokrose túto zimu.I tu mal náš klub zástupcov: Tomáš Cepka, Radovan Belica a Jozef Vavrík. Prví dvaja mali natrénované zo sústredenia v Chorvátsku, tak sme boli zvedaví na výsledok. Obrovské nadšenie nastalo v priestore štartu a cieľa, keď za sprievodný autom po prvom okruhu nasledoval vysmiaty Cepo a za ním asi 300 metrov peletón. V druhom prejazde sa námestie premenilo na futbalový štadión. Prvý Cepo, 200 metrov Vavrík a ďalších 300 metrov peletón.
Tretí prejazd Vavrík a za ním 300 metrov peletón. No, dobrý začiatok sezóny. Čo sa potom dialo na okruhu si môžeme domyslieť. Peletón sa prebral z letargie, pohltil Vavríka a stupňoval tempo. Nakoniec sa presadili vynikajúci Stančík a Ivan Ježko, ktorí spolupracujúc unikli peletónu. V záverečnom špurte zostalo viac síl Stačíkovi a porazil Ježka.
Na záver: preteky boli veľmi dobre zorganizované a zabezpečené. Takýto štýl pretekov na okruhu by sa dal urýchliť, ak by rozhodcovia nečakali na dojazd posledného pretekára z predchádzajúcich pretekov, a pustili ďalšiu kategóriu na trať po dojazde tých, ktorí majú plný počet okruhov.
Ing. Marián Hlbocký
CK GENERALI Trnava
Marian Hlbocký
