7. kolo SP Masters 2006

Dopoludnie bolo venované kritérijnej lige mládeže. Zapretekali si mladší žiaci, st. žiaci, dorastenci a juniori. Dve a pol hodiny pred plánovaným štartom našej kategórie veteránov C“ nad 50 rokov, po veteránoch A“ a B“ o12:30 hod., išli sme sa zahriať na kopec za Bojnicami. Pár metrov pred vrcholom kopca nám mobilom oznámili, že štartujeme už po junioroch. Otočili sme sa a pálili do Prievidze. Juniorom zostávalo ešte šesť okruhov.

I keď sa venujem cestnej cyklistike „už“ tretí rok, v Prievidzi som na kriťáku ešte nebol. U tohoto typu pretekov to však nie je až taká nevýhoda. Stačí sa prejsť jeden okruh a všetko je jasné. Ľavo-točivý okruh mal tvar zatvorenej päste pravej ruky s vystrčeným ukazovákom. Tri ľavé a jedna pravá zákruta 90 stupňov a jedna ľavá 180 stupňov. Štart a cieľ pod malíčkom. Dĺžka jedného okruhu 1300 metrov, výškové prevýšenie takmer žiadne. Krásny technický okruh. Keď sme sa dvanásti z kategórie nad 50 rokov a piati nad 60 rokov postavili na štart, začalo jemne mrholiť. Gežo, Tupý a Rihay z CK Piešťany stihli štart na poslednú chvíľu. Čakalo nás 15 okruhov, prejazd prví dvaja 2 a 1 bod, každý tretí okruh bodovačka: 5, 3, 2, a 1 bod.

Prvý okruh prebehol v pohode. V druhom okruhu pred poslednou ľavou zatáčkou som zrýchlil, vbehol som do nej ako prvý a obsadil si ideálnu stopu medzi obrubníkom a kanálom, ktorý bol pol metra od chodníka. Na tento priestor si pomýšľal aj Vogel (Vet. C, PR Sport Bratislava) ktorý išiel väčším oblúkom a zprava do mňa vrazil. Aby sme nespadli vyrovnal som sa a vybehol na protiľahlý chodník. Vogel mal ihneď pribrzdené, roztočil to a ešte stihol zobrať dva body. Názory svedkov o tom, kto bol za tento incident zodpovedný sa rôznili.

Nasledoval tretí okruh a v cieli bodovačka. V poslednej zákrute sme sa uložili za seba traja z nášho klubu a tak aj špurtovali až do cieľa: Ozogán 5, ja 3 a Duboš 2 body. Štvrtý bol náš súper Gežo, vedúci jazdec v priebežnom poradí SP Masters Vet C“ (CK Piešťany) 1 bod. Po prejazde cieľom sme poľavili a Gežo pokračoval nezmenenou rýchlosťou ďalej. Klubová dohoda bola, že doskakovať bude Horváth. Horvátha však nebolo. Po 200 metroch som sa za Gežom teda vybral ja (som na druhom mieste v priebežnom poradí SP Masters). Získaný náskok 30 až 50 metrov si však Gežo starostlivo strážil.

Po dvoch okruhoch (Gežo bral vždy dva a ja jeden bod) z balíka odišli Ozogán a Duboš, nebolo ale isté či ich balík nedobehne. Bol tam predsa Longauer z Banskej Bystrice a Piešťanci Ostracký a Tupý. V bodovačke 6. okruhu Gežo bral 5 a ja 3 body. V tom čase už slušne pršalo a hladký mestský asfalt s početnými zebrami pre chodcov sa premenil na klzisko. Po ďalších dvoch okruhoch som sa rozhodol počkať našu dvojicu a v trojke sme stíhali Geža. Trvalo nám to celé dva okruhy. Hlavne preto, že Dubošovi išlo skôr o body, ako o spoluprácu pri dostihnutí Geža. Ťahal špicu iba cez pásku. Keď sme Geža dobehli Ozogán pokračoval v nastolenej rýchlosti a plynule prešiel do úniku. Keď bol od nás 50 metrov vyrazil za ním Duboš. Gežo sa tváril unavene, tak som išiel za Dubošom. To však už išiel aj Gežo. Tak som tam musel zostať s ním. Takto po dvojiciach sme preteky nakoniec aj dokončili vzďalijúc sa peletónu. Posledný špurt vyhral Ozogán a v našej dvojici Gežo. Zostatok balíka priviedol do cieľa štvrtý člen nášho klubu Horváth.