Cena mesta Poprad
- Napísal: Marián Hlbocký
- Published in Cestná cyklistika
Poprad, etapový pretek.
10. a 11.6.2006
Usporiadateľ: Cyklomax Poprad
Už dva týždne pred pretekami som navrhoval diskusiu o propozíciách týchto pretekov na web stránke nášho klubu. Nerozumel som im, a ako cyklistický začiatočník nevedel som ani zadefinovať problém. I tak som sa na tieto preteky tešil, pretože to boli moje prvé veľké cyklistické preteky – etapák. Víťaza pretekov určoval dosiahnutý čas v druhom dni po odrátaní časových bonifikácií za prvých päť miest v prvý aj druhý deň. PRVÝ DEŇ.
Na programe bolo kritérium jednotlivcov v Spišskej Sobote. Hodinu pred začiatkom pretekov začalo pršať, takže rozjazdenie pozostávalo z absolvovania troch – štyroch 1500 metrových okruhov náročnej, technickej trate. Odštartovali sme s 15 minútovým oneskorením, aby organizátori mali potvrdené, že trať je pre verejnú dopravu uzatvorená. Tak to sme polomokrí a v studenom vetri čakajúci na štartovej čiare s pochopením vydržali. Po odštartovaní však v druhej križovatke na nás v protismere vybehlo osobné auto! Prví dvaja sa mu vyhli iba o vlások. Mestský policajt stál ako prikovaný k zemi a doprovodné vozidlo 200 metrov pred nami spaľovalo pohonné látky. Ja som bol vzadu a tieto preteky som plánoval iba absolvovať. Predpokladal som, že rozhodujúci bude druhý deň pretekov. Išiel som na malej pile a krútil nohami. Samozrejme v kontakte s čelnou skupinou. Gežo pred špurtom zozadu obiehal kde sa dalo aj nedalo.
Prvú polovicu z predpísaných 21 okruhov sme mali za sebou. To sme (ôsmi) už niektorým odpadlíkom dali okruh. Aj organizátorovi pretekov Karolovi Kulhavému a ďalších to čakalo. Pri kaplnke na námestí stál Laco Longauer (CK HT B. Bystrica) a keď sme išli okolo pripojil sa. Asi si vybral technické kolo, ale prečo nie pri rozhodcoch?. Už som mal toho krútenia nohami dosť, tak som si nasledujúci okruh vyskúšal hrubú. Trať bola totiž dosť zvlnená a dojazd bol hore prudkým kopcom. V dvanástom okruhu som zabral a za tretie miesto som získal dva body. Moji hlavní súperi Ozogán, Duboš z nášho klubu CK Generali Trnava a Gežo (CK Piečťany), mali vtedy už aj po desať bodov. V ďalšej bodovačke (15 okruh) som už v rovinke pred klesaním išiel na špicu v klesaní som pridal - zatáčka doľava, klesanie pokračovalo, nasledovala druhá ľavá zatáčka, za ňou kopec a cieľ. Vraj som mal 10 metrov náskok. Na prvej zebre pre chodcov bol však zamaskovaný kanál. V tej rýchlosti som ho neskoro zbadal a rozhodol som sa ho obísť vonkajškom. CHYBA. To som už mal málo miesta na naklopenie pretože za zatáčkov bola opäť zebra a ostrovček pre chodcov. Tak som to vyrovnal a brzdil. Všetci ma ofúkli a ledva som udržal na kopci kontakt.
V osemnástom okruhu potiahol rovinku Duboš, ja za ním a za mnou déčkar Karol Vogel. V zatáčke pred stúpaním sme boli prví. Keď sme začali klopiť na zebry mestský policajt na pravej strane spravil krok vpred a zdvihnutou rukou naznačoval „stoj“ smerom do kopca. Spoza domu vyšlo proti nám zhora auto!!! Vyrovnať, pribrzdiť, naklopiť ešte viac a zmestiť sa medzi auto a ostrovček. A to asi v päťdesiat kilometrovej rýchlosti na mokrej ceste. Len nie do tej značky na konci ostrovčeka!!!. Horná časť trubky by ma asi rozdelila na dvojo. Dubošovo zadné kolo ma vytláčalo stále viac k ostrovčeku. Veď v Prividzi mu gumy v daždi držali, prečo už neklopí???
A vtedy sa to stalo. Naše kolesá sa dotkli, išli do šmyku a my obaja k zemi. Duboš neriadeným pádom, ja som sa ešte na bicykli najskôr došmýkal chýbajúcich desať centimetrov k obrubníku ostrovčeka a potom päť metov po zemi. Vogela som videl ako letí nadomnou. A to som si pred troma dňami povedal, že tento rok končím s cyklistikou. Duboš ešte zo zeme zakričal na policajta číslo auta. S krvavými prstami som si nahodil reťaz keď Vogel už nasadal na bicykel. Duboš sa zdvíhal zo zeme. Dohodli sme sa, že u rozhodcov vybavíme technické kolo za chybu organizátora. Vedúca skupina sa blížila k páske a Duboša nikde. Pripojil som sa, ale nohy vôbec nepočúvali moje povely. Organizmus bol v šoku a malý mozok sa pravdepodobne zaoberal dôležitejšími otázkami, ako boli preteky. V strachu, aby ma nedobehli o kolo som sa vliekol, aby som dokončil posledné dva okruhy. Keď som išiel okolo miesta pádu, Duboša už mali v páci zdravoťáci. Správa z nemocnice bola jasná, otvorená zlomenina lakťa. Hneď večer ho operovali a lokeť mu vystužili drôtom.
DRUHÝ DEŇ.
Druhý deň boli na programe preteky jednotlivcov na 22 kilometrovom okruhu Kvetnica, Hranovnica, Spišské Bystré, Poprad, Kvetnica. My, veteráni C“ nad 50 rokov sme mali predpísané tri okruhy. Desať minút pred štartom som zistil, že po včerajšom páde kufor na ľavej tretre drží na jednej, aj to uvolnenej skrutke a tretra sa nedá vypnúť. Ihneď po štarte domáci Popradčan Oravec to napálil a v zjazde nám ukazoval, ako má nacvičené zákruty. V obci Hranovnica sme zabočili doprava. Vlastne iba domáci, pretože poznali trať. Sprievodné auto nebolo a značenie trate chýbalo. Nasledovala jazda proti vetru ku kopcu s 1200 metrov dlhým stúpaním k usadlosti Vysová. Začiatok ako Červený kameň od Píly, druhá polovica miernejšia. Ozogánovi z nášho klubu po sto metroch padla reťaz, tak sme s Horváthom neponáhľali. Ozogán nás na vrchole dobehol. Zdá sa mi, že peletón bol na vrchole kompletný.
V druhom okruhu to už bola iná káva. Tento okruh bol posledným pre veteránov D“ nad 60 rokov. Ozogán, Petko, Vogel a ja sme sa striedali na špici za výrazného povzbudzovania „jeeeď!“ Vogela. V jeho kategórii včerajší kriťák vyhral Ostracký (CK Piešťany) a Vogel ho potreboval v kopci utrhnúť. Že súboj týchto dvoch rivalov bude ovplyvňovať preteky som predpokladal. Gežo (CK Piešťany) pochopiteľne neťahal. Naše úsilie bolo odmenené. Utrhli sme aj Tupého (CK Piešťany), ktorý v kriťáku skončil predomnou. Do cieľa chýbalo asi sedem kilometrov a špicu ťahal hlavne Vogel. V Poprade sme Vogela nechali odísť a priblížila sa k nám trojica Ostracký, Tupý a náš Horváth. Gežo spomalil, počkal si Ostrackého a doťahoval ho na Vogela. My sme sa viezli za nimi. Súboj Gežo – Vogel vyhral o trinásť rokov mladší. Posledných dvesto metrov si to rozdali Vogel - Ostracký. Bojovník Vogel sa nevzdával, ale nakoniec podľahol.
My sme pokračovali do tretieho okruhu. Každý sa pripravoval na kopec. Kilometer pred ním nás dokonca dobehol osamotený „ťahač“ Longauer. Do kopca sme s Ozogánom uderili plnou silou. Posmelujúc jeden druhého sme sa striedali na špici a držali sa nás iba Petko s Horváthom. Horváth na mňa kričal aby som ešte vystriedal. Ja som sa potreboval na chvíľu postaviť, ale bál som sa že sa mi utrhne ľavá tretra. Gežo nás na konci kopca dobehol, Tupý a Longauer už nie. Za Popradom nás dostihol Tupý. V špurte vyhral Ozogán, 2. Horváth, 3. Tupý, 4. Ja, 5.Gežo. V prvý deň som skončil šiesty bez bonifikácie a celkovo piaty.
Záverom: Tento spôsob spojenia dvoch pretekov sa mi nakoniec páčil. Musia sa však dotiahnuť všetky detaily a oboznámiť s nimi pretekárov v propozíciách. Vymýšľať pravidlá počas rozbehnutej súťaže, to zaváňa niečim dávno minulým. Napr:
-Ak štartujú dve kategórie spolu, komu sa prideľujú bonifikácie za prvých päť miest,
-Ak sa niekto nezúčastnil prvých pretekov, na druhý deň by mal ísť s neregistrovanými, aby neovplyvňoval priebeh pretekov,
-Ako sa určuje dosiahnutý čas pretekárov v druhý deň, či ako skupine, alebo čo meter odstupu - to sekunda,
-......
Organizátori spravili veľa práce, ale málo úsilia venovali bezpečnosti účastníkov. Napísať do propozícií, že „usporiadateľ neručí za škody , ktoré spôsobí pretekár sebe...“ a nachystať mu na trati nášľapné míny, je zlý postup. Konkrétne: kritérium sa konalo na zaflakovanom asfalte. Posledná zákruta do špurtu bola zúžená mostíkom pre chodcov a na ňom dopravná značka. Vodič doprovodného vozidla a mestskí policajti neboli poučení čo je ich náplňou práce. Trať druhého dňa nebola vyznačená. Chýbalo doprovodné vozidlo pred peletónom. Po organizačnej stránke mali tieto preteky veľa nedostatkov.
Marian Hlbocký