Veľká cena ZSNP
- Napísal: Marián Hlbocký
- Published in Cestná cyklistika
Banská Bystrica, preteky jednotlivcov.
Usporiadateľ: CK Červený Rak.
Tieto preteky sa podľa rozpisu Slovenského Pohára Masters pre rok 2006 mali konať na okruhu v Badíne pri B. Bystrici. Avšak kôli oprave cesty museli usporiadatelia trať pretekov presunúť na okraj B. Bystrice. Trať tvorila uzatvorená široká cesta s kvalitným asfaltom na južnom svahu, 600 m dlhá s prevýšením 35 metrov. Cestu organizátori pneumatikami pozdĺžne rozdelili na dve časti, čím vznikol pravotočivý okruh 1200 metrov dlhý. Štart a cieľ bol v polovici stúpania. Domáci cyklisti tento okruh dôverne poznajú, pretože ho jazdia v rámci regionálnej cyklistickej ligy - 50 minút plus jedno kolo. My dolniaci z Trnavy chodíme za takýmto tréningom až do Modry-Harmónie. Letné počasie sľubovalo riadnu vypekačku. Pri stúpaní vietor fúkal do chrbta. Naša kategória C“ nad 50 rokov štartovala spoločne s kategóriou veteránov D“ nad 60 rokov a mali sme absolvovať 15 kôl. Na štart sa nás postavilo spolu sedemnásť cyklistov, z toho piati v kategórii D“. Z nášho klubu sme boli opäť traja – Ozogán, Horváth a ja. Prvé kolo sa išlo manifestačne. V zjazde si mnohí zabudli pripraviť prevody a v otočke, po ktorej okamžite nasledovalo stúpanie niektorí zostali stáť na kľukách. V druhom kole znenazdajky nastúpil vrchár, účastník MTB pretekov Klasovitý. V tomto ročníku bol na pretekoch SP Masters prvý krát takže nemá žiadne body, ale i tak som po ňom išiel, čo ak z toho bude únik? Po pár metroch to zabalil, vraj skúšal našu pružnosť. Vycúval dozadu a na špici ho odvtedy nebolo vidieť. V tom čase sme stratili dobrého vrchára Petka (CK Prešov), myslel som si že nezachytil to zrýchlenie. Bol to omyl. Padla mu reťaz a po štyroch kolách sa zrazu objavil na čele. To už sme boli riadne roztiahnutí po celom kopci.
Približne v siedmom kole na spodnej otočke po zjazde padla reťaz vedúcemu pretekárovi SP Masters Gežovi (CK Piešťany). Okamžite som prehodil z 21-tky na 19-tku a išiel na špicu. Keď som prechádzal okolo Ozogána, neférovo a nešportovo som mu to pošepol do ucha a makali sme hore. Pri rozhodcoch ma vystriedal, a na vrchole sme boli v úniku Ozogán, Vogel (vet. D“), Ja, Petko a Klasovitý. Keď sme zjazdovali, Gežo mal stratu takmer pol okruhu.
Ozogán bol odvtedy takmer stále na čele. Na konci každého stúpania sa Vogel postavil do pedálov, výrazne zrýchlil a potiahol po hornú otočku. Trénuje na MS veteránov v St. Johane, tak sme trénovali s ním. Malo to výhodu, že sme sa ostatným výrazne vzdialili. Iba Gežo sťahoval stratu a prepracovával sa na vyššie miesta. Keď dobehol týmového kolegu Tupého, chvíľu spolupracovali, ale potom išiel ďalej. V desiatom kole sa Vogel zmenou tempa utavil a začal sa prepadávať. Petkovi a Klasovitému spravil dieru a my sme s Ozogánom na hornej otočke zostali dvaja. Hovorím si, to je príležitosť na oddych. Ozogán ale ťahal ako divý. Kričím na neho: „Počkaj ma“. Ozogán si tiež uvedomil, že zjazd proti vetru vo dvojici bude lepší a prestal ťahať. Do tých dvoch vzadu ako by strelil a vyrazili po nás. Tak kričím na Ozogána - choď! Rozbehol sa dolu kopcom, Petko a Klasovitý za ním a ja som zostal sám.
V dvanástom kole som už mal orazené a na vrchole stúpania som sa priblížil k trojici na 50 metrov. Dolu kopcom však pridali a zváčšili náskok. V trinástom kole Klasovitý na spodnej otočke vyrazil hore ako do špurtu. Petko zaostal, Ozogán ho prenasledoval ale márne. Takto roztrhaní po jednotlivcoch sme dojazdili až do konca pretekov. Víťaz mal čas okolo 38 minút. V zjazdoch som si všimol ako Horváth robí posledné pokusy dostihnúť pred ním idúceho Geža, ale žiaľ nepodarilo sa mu to.
Nedá mi nespomenúť priebeh pretekov na 25 kôl v kategórii B“ nad 40 rokov. Valášek a Baďura tak súperili o prvenstvo, že predbehli všetkých o jedno kolo. Keď míňali na šiestom mieste idúceho Lipovského (všetci Generali Trnava) zobrali ho do háku a v priebehu posledných troch kôl ho vyviezli na tretie miesto. Rozhodcovia potom, neveriac ani tvrdeniam porazených cyklistov, dvadsať minút kontrolovali zápisy z prejazdov.
Záverom: Pôvodne plánované preteky v Badíne mali vždy výbornú úroveň. Výborné zázemie so sprchami. Na trati je slušný kopec, a päť kilometrový okruh poskytuje veteránom dostatok času na regeneráciu. Tento dnešný okruh bol však voči svalom na nohách neľútostivý. Účastníkov potešilo rozhodnutie organizátorov, vyhodnotiť preteky veteránov ihneď po dojazde skupiny veteránov A“ a B“. Muži B“ tam síce zostali bez divákov, ale 35 kôl bolo tak na dve hodiny.
Usporiadateľ: CK Červený Rak.
Tieto preteky sa podľa rozpisu Slovenského Pohára Masters pre rok 2006 mali konať na okruhu v Badíne pri B. Bystrici. Avšak kôli oprave cesty museli usporiadatelia trať pretekov presunúť na okraj B. Bystrice. Trať tvorila uzatvorená široká cesta s kvalitným asfaltom na južnom svahu, 600 m dlhá s prevýšením 35 metrov. Cestu organizátori pneumatikami pozdĺžne rozdelili na dve časti, čím vznikol pravotočivý okruh 1200 metrov dlhý. Štart a cieľ bol v polovici stúpania. Domáci cyklisti tento okruh dôverne poznajú, pretože ho jazdia v rámci regionálnej cyklistickej ligy - 50 minút plus jedno kolo. My dolniaci z Trnavy chodíme za takýmto tréningom až do Modry-Harmónie. Letné počasie sľubovalo riadnu vypekačku. Pri stúpaní vietor fúkal do chrbta. Naša kategória C“ nad 50 rokov štartovala spoločne s kategóriou veteránov D“ nad 60 rokov a mali sme absolvovať 15 kôl. Na štart sa nás postavilo spolu sedemnásť cyklistov, z toho piati v kategórii D“. Z nášho klubu sme boli opäť traja – Ozogán, Horváth a ja. Prvé kolo sa išlo manifestačne. V zjazde si mnohí zabudli pripraviť prevody a v otočke, po ktorej okamžite nasledovalo stúpanie niektorí zostali stáť na kľukách. V druhom kole znenazdajky nastúpil vrchár, účastník MTB pretekov Klasovitý. V tomto ročníku bol na pretekoch SP Masters prvý krát takže nemá žiadne body, ale i tak som po ňom išiel, čo ak z toho bude únik? Po pár metroch to zabalil, vraj skúšal našu pružnosť. Vycúval dozadu a na špici ho odvtedy nebolo vidieť. V tom čase sme stratili dobrého vrchára Petka (CK Prešov), myslel som si že nezachytil to zrýchlenie. Bol to omyl. Padla mu reťaz a po štyroch kolách sa zrazu objavil na čele. To už sme boli riadne roztiahnutí po celom kopci.
Približne v siedmom kole na spodnej otočke po zjazde padla reťaz vedúcemu pretekárovi SP Masters Gežovi (CK Piešťany). Okamžite som prehodil z 21-tky na 19-tku a išiel na špicu. Keď som prechádzal okolo Ozogána, neférovo a nešportovo som mu to pošepol do ucha a makali sme hore. Pri rozhodcoch ma vystriedal, a na vrchole sme boli v úniku Ozogán, Vogel (vet. D“), Ja, Petko a Klasovitý. Keď sme zjazdovali, Gežo mal stratu takmer pol okruhu.
Ozogán bol odvtedy takmer stále na čele. Na konci každého stúpania sa Vogel postavil do pedálov, výrazne zrýchlil a potiahol po hornú otočku. Trénuje na MS veteránov v St. Johane, tak sme trénovali s ním. Malo to výhodu, že sme sa ostatným výrazne vzdialili. Iba Gežo sťahoval stratu a prepracovával sa na vyššie miesta. Keď dobehol týmového kolegu Tupého, chvíľu spolupracovali, ale potom išiel ďalej. V desiatom kole sa Vogel zmenou tempa utavil a začal sa prepadávať. Petkovi a Klasovitému spravil dieru a my sme s Ozogánom na hornej otočke zostali dvaja. Hovorím si, to je príležitosť na oddych. Ozogán ale ťahal ako divý. Kričím na neho: „Počkaj ma“. Ozogán si tiež uvedomil, že zjazd proti vetru vo dvojici bude lepší a prestal ťahať. Do tých dvoch vzadu ako by strelil a vyrazili po nás. Tak kričím na Ozogána - choď! Rozbehol sa dolu kopcom, Petko a Klasovitý za ním a ja som zostal sám.
V dvanástom kole som už mal orazené a na vrchole stúpania som sa priblížil k trojici na 50 metrov. Dolu kopcom však pridali a zváčšili náskok. V trinástom kole Klasovitý na spodnej otočke vyrazil hore ako do špurtu. Petko zaostal, Ozogán ho prenasledoval ale márne. Takto roztrhaní po jednotlivcoch sme dojazdili až do konca pretekov. Víťaz mal čas okolo 38 minút. V zjazdoch som si všimol ako Horváth robí posledné pokusy dostihnúť pred ním idúceho Geža, ale žiaľ nepodarilo sa mu to.
Nedá mi nespomenúť priebeh pretekov na 25 kôl v kategórii B“ nad 40 rokov. Valášek a Baďura tak súperili o prvenstvo, že predbehli všetkých o jedno kolo. Keď míňali na šiestom mieste idúceho Lipovského (všetci Generali Trnava) zobrali ho do háku a v priebehu posledných troch kôl ho vyviezli na tretie miesto. Rozhodcovia potom, neveriac ani tvrdeniam porazených cyklistov, dvadsať minút kontrolovali zápisy z prejazdov.
Záverom: Pôvodne plánované preteky v Badíne mali vždy výbornú úroveň. Výborné zázemie so sprchami. Na trati je slušný kopec, a päť kilometrový okruh poskytuje veteránom dostatok času na regeneráciu. Tento dnešný okruh bol však voči svalom na nohách neľútostivý. Účastníkov potešilo rozhodnutie organizátorov, vyhodnotiť preteky veteránov ihneď po dojazde skupiny veteránov A“ a B“. Muži B“ tam síce zostali bez divákov, ale 35 kôl bolo tak na dve hodiny.
Marian Hlbocký
