Majstrovstvá Slovenska veteránov 2006
- Napísal: Marián Hlbocký
- Published in Cestná cyklistika
Pernek, časovka jednotlivcov
Pezinská Baba, preteky jednotlivcov.
4. a 5.8.2006
Usporiadateľ: TJ Rapid Bratislava.
Nadišiel vrchol športovej sezóny cestných cyklistických veteránov – Majstrovstvá Slovenska. Dva týždne sa nekonali žiadne pohárové preteky, väčšina cyklistov sa sústredila na tréning. Niektorí sa zúčastnili pretekov Okolo Vysokých Tatier a nedarilo sa im špatne.
Prvý deň, v sobotu, sa konali preteky – časovka jednotlivcov. Trať bola vymeraná na západnej strane Malých Karpát od okraja obce Pernek smerom na Kuchyňu, na vrchole železničného nadjazdu v Rohožníku bola otočka a späť. Celková dĺžka 18,5 km, trať klesala smerom k Rohožníku o 100 výškových metrov a po otočku fúkal protivietor zľava. V mojej kategŕii nad 50 rokov štartovalo osemnásť cyklistov. V tréningu som sa sústredil hlavne na tieto preteky. Necítil som sa však dobre, asi som to s tou prípravou prehnal. Po štarte trať plynule klesala, tam som asi dosiahol maximálku 54 km/hod. Pred Kuchyňou však už bola rovinka a protivietor nedovolil ísť viac ako 45 km/hod. V Kuchyni pršalo a myslím, že tam som značne zpomalil. Na otočke som mal čas 14:40 min a skoro som spadol z bicykla. Dvesto metrov za mnou bol minútu po mne štartujúci klubový kolega Ozogán! Tak to teda nie. Zatlačil som do pedálov a nasledujúce asi kilometrové mierne stúpanie som neklesol pod 35 km/hod. Na konci rovinky pred stúpaním do Kuchyne som zbadal dve minúty predomnou štartujúceho Oravca. Konečne nejaký záchytný bod. Niekde za Kuchyňou by som ho mal dobehnúť. V Kuchyni stále padal jemný dážď a dve deväťdesiat stupňové zatáčky som využil na orazenie. Oravec bol na dostrel, tak som mazal za ním. Plán som splnil! Posmelený, že Ozogán ma stále nedobehol som sa hnal vpred. Na obzeranie sa som nemienil strácať čas. Do Perneku cesta už iba stúpala a posledný kilometer začínal krátkym kopčekom. Ten som vybehol zo sedla, na vrchole sa mi podarilo roztočiť pedále a udržať frekvenciu až do cieľa. Výsledný čas 28:57 min. /38,5 km/hod. stačil iba na piate miesto. Niet sa čo diviť, veď takýto priemer som tu mal týždeň pred pretekmi na tréningu. Ozogán dostal v Kuchyni defekt a i keď mal za sebou svoje auto, nevyužil možnosť výmeny kolesa. Prišiel minútu a deväť sekúnd po mne. Víťazom sa časom 27:21 min. stal učiteľ telocviku z Banskej Bystrice Laco Longauer, ktorý v júli najazdil 3200km!!!
Druhý deň sa išli preteky jednotlivcov na 36 kilometrovom okruhu v tvare trojuholníka: Pernek – Malacky – Rohožník - Pernek. Po dvoch okruhoch naša kategória mala cieľ na Pezinskej Babe. Hneď po štarte tempári Longauer a Fábry udávali tempo v protivetre do Malaciek. Všetkých dvadsaťdva cyklistov však v terezíne vydržalo. Za Malackami s vetrom v chrbe unikol Oravec. Adept na majstrovský dres a dobrý vrchár Graňák sa podujal prenasledovať ho. Aby sa nevytvorila skupinka dvoch v úniku, peletón sa vybral za Graňákom. Zvyšok okruhu sa Longauer neustále snažil odpútať od peletónu jemu vlastným spôsobom. Prejde okolo špice a ťahá si svoje tempo. Spolieha sa na neochotu ostatných ísť mu dlhšiu dobu v háku ako druhý. Tým si vytvorí odstup, ktorý neustále zvyšuje. Keď mal náskok viac ako 50 metrov, vždy sa ale našiel niekto, kto dotiahol balík k nemu.
V druhom okruhu v protivetre do Malaciek bolo pár pokusov o únik, ale na majstráku neplatia klubové dohody o spolupráci a každý ide po každom. Za Malackami sa už každý pripravoval na záverečné stúpanie na Babu. V miernom klesaní nám ušiel Glesk z D3 Race Bratislava, ale vzhľadom na jeho hmotnosť nikomu to nevadilo. Pred Rohožníkom zozadu vyrazil ako blesk Fábry. Dostihol Gleska a vo dvojici sa nám úspešne vzďalovali. Keď sa nám stratili z dohľadu, dovtedy oddychujúci vrchári Klasovitý, Petko a Graňák začali byť nervózni a presunuli sa na špicu. Na rovinke pred Kuchyňou bolo vidieť, že Glesk nestačil tempu Fábryho a odvisol. To bola dobrá správa, pretože Fábry pokým príde sám pod Babu už bude mať niečo za sebou a do kopca mu to veľmi nejde.
V Perneku za odbočkou na Babu nás čakalo sedem kilometrové stúpanie s prevýšením 330 metrov, čo znamená priemerné stúpanie 4,6 promile. Klasovitý nasadil ostré tempo až po okraj dediny. Tam ho vystriedal Petko a Fábryho sme mali na dohľad ako láme kľuky. V 12 promile stúpaní sme sa rozdelili na dve skupiny. Prvá išla spolu a druhá sa už rozsýpala na jednotlivcov. Po úvodnom prudkom stúpaní nasledoval mierny úsek, kde sme si orazili. Za odpočívadlom na pravej strane Klasovitý nastúpil a vytvoril si náskok asi dvadsať metrov. Petko sa podujal viesť skupinu prenasledovateľov. Zrýchlenie však akceptovali iba Piešťanci Tupý, Gežo a ja. Po štyroch zatáčkach Petkovi došlo a začal sa prepedávať. Tupý určoval tempo a v trojici sme Klasovitého dobehli kilometer pred cieľom. Tu nasledovalo takmer priame stúpanie, kde som mal v pláne preradiť na hrubú a nastúpiť. Avšak myslel som si, že tretie miesto mám isté /Tupého som doteraz vždy predbehol/ tak nebudem riskovať. V poslednej zákrute pred cieľom sa Klasovitý presunul za nás, tam si v tichosti preradil na hrubú a vyrazil dopredu. Gežo išiel po ňom a mňa a Tupého čakal špurt o tretie miesto. Postavil som sa do pedálov a zabral. Tupý zostal sedieť, zvyšoval frekvenciu a udržiaval si náskok polovice bicykla. Snažil som sa zrýchliť, ale nohy už nebrali. Za zatáčkou na parkovisko v krátkom prudkom stúpaní som spravil posledný pokus, ale bezvýsledne. Opäť som skončil štvrtý.
Záverom: Organizátorom sa podarilo dodržať sľub a cesty po ktorých sme jazdili boli veľmi dobre opravené. Chýbal však ostatný servis pre pretekárov, ktorý je už dnes obvyklý na pohárových pretekoch. Na Majstrovstvách Slovenska som očakával dokonca niečo navyše. Mám na mysli ozvučenie, bufet, tombola, aspoň jedna štátna vlajka...
Pezinská Baba, preteky jednotlivcov.
4. a 5.8.2006
Usporiadateľ: TJ Rapid Bratislava.
Nadišiel vrchol športovej sezóny cestných cyklistických veteránov – Majstrovstvá Slovenska. Dva týždne sa nekonali žiadne pohárové preteky, väčšina cyklistov sa sústredila na tréning. Niektorí sa zúčastnili pretekov Okolo Vysokých Tatier a nedarilo sa im špatne.
Prvý deň, v sobotu, sa konali preteky – časovka jednotlivcov. Trať bola vymeraná na západnej strane Malých Karpát od okraja obce Pernek smerom na Kuchyňu, na vrchole železničného nadjazdu v Rohožníku bola otočka a späť. Celková dĺžka 18,5 km, trať klesala smerom k Rohožníku o 100 výškových metrov a po otočku fúkal protivietor zľava. V mojej kategŕii nad 50 rokov štartovalo osemnásť cyklistov. V tréningu som sa sústredil hlavne na tieto preteky. Necítil som sa však dobre, asi som to s tou prípravou prehnal. Po štarte trať plynule klesala, tam som asi dosiahol maximálku 54 km/hod. Pred Kuchyňou však už bola rovinka a protivietor nedovolil ísť viac ako 45 km/hod. V Kuchyni pršalo a myslím, že tam som značne zpomalil. Na otočke som mal čas 14:40 min a skoro som spadol z bicykla. Dvesto metrov za mnou bol minútu po mne štartujúci klubový kolega Ozogán! Tak to teda nie. Zatlačil som do pedálov a nasledujúce asi kilometrové mierne stúpanie som neklesol pod 35 km/hod. Na konci rovinky pred stúpaním do Kuchyne som zbadal dve minúty predomnou štartujúceho Oravca. Konečne nejaký záchytný bod. Niekde za Kuchyňou by som ho mal dobehnúť. V Kuchyni stále padal jemný dážď a dve deväťdesiat stupňové zatáčky som využil na orazenie. Oravec bol na dostrel, tak som mazal za ním. Plán som splnil! Posmelený, že Ozogán ma stále nedobehol som sa hnal vpred. Na obzeranie sa som nemienil strácať čas. Do Perneku cesta už iba stúpala a posledný kilometer začínal krátkym kopčekom. Ten som vybehol zo sedla, na vrchole sa mi podarilo roztočiť pedále a udržať frekvenciu až do cieľa. Výsledný čas 28:57 min. /38,5 km/hod. stačil iba na piate miesto. Niet sa čo diviť, veď takýto priemer som tu mal týždeň pred pretekmi na tréningu. Ozogán dostal v Kuchyni defekt a i keď mal za sebou svoje auto, nevyužil možnosť výmeny kolesa. Prišiel minútu a deväť sekúnd po mne. Víťazom sa časom 27:21 min. stal učiteľ telocviku z Banskej Bystrice Laco Longauer, ktorý v júli najazdil 3200km!!!
Druhý deň sa išli preteky jednotlivcov na 36 kilometrovom okruhu v tvare trojuholníka: Pernek – Malacky – Rohožník - Pernek. Po dvoch okruhoch naša kategória mala cieľ na Pezinskej Babe. Hneď po štarte tempári Longauer a Fábry udávali tempo v protivetre do Malaciek. Všetkých dvadsaťdva cyklistov však v terezíne vydržalo. Za Malackami s vetrom v chrbe unikol Oravec. Adept na majstrovský dres a dobrý vrchár Graňák sa podujal prenasledovať ho. Aby sa nevytvorila skupinka dvoch v úniku, peletón sa vybral za Graňákom. Zvyšok okruhu sa Longauer neustále snažil odpútať od peletónu jemu vlastným spôsobom. Prejde okolo špice a ťahá si svoje tempo. Spolieha sa na neochotu ostatných ísť mu dlhšiu dobu v háku ako druhý. Tým si vytvorí odstup, ktorý neustále zvyšuje. Keď mal náskok viac ako 50 metrov, vždy sa ale našiel niekto, kto dotiahol balík k nemu.
V druhom okruhu v protivetre do Malaciek bolo pár pokusov o únik, ale na majstráku neplatia klubové dohody o spolupráci a každý ide po každom. Za Malackami sa už každý pripravoval na záverečné stúpanie na Babu. V miernom klesaní nám ušiel Glesk z D3 Race Bratislava, ale vzhľadom na jeho hmotnosť nikomu to nevadilo. Pred Rohožníkom zozadu vyrazil ako blesk Fábry. Dostihol Gleska a vo dvojici sa nám úspešne vzďalovali. Keď sa nám stratili z dohľadu, dovtedy oddychujúci vrchári Klasovitý, Petko a Graňák začali byť nervózni a presunuli sa na špicu. Na rovinke pred Kuchyňou bolo vidieť, že Glesk nestačil tempu Fábryho a odvisol. To bola dobrá správa, pretože Fábry pokým príde sám pod Babu už bude mať niečo za sebou a do kopca mu to veľmi nejde.
V Perneku za odbočkou na Babu nás čakalo sedem kilometrové stúpanie s prevýšením 330 metrov, čo znamená priemerné stúpanie 4,6 promile. Klasovitý nasadil ostré tempo až po okraj dediny. Tam ho vystriedal Petko a Fábryho sme mali na dohľad ako láme kľuky. V 12 promile stúpaní sme sa rozdelili na dve skupiny. Prvá išla spolu a druhá sa už rozsýpala na jednotlivcov. Po úvodnom prudkom stúpaní nasledoval mierny úsek, kde sme si orazili. Za odpočívadlom na pravej strane Klasovitý nastúpil a vytvoril si náskok asi dvadsať metrov. Petko sa podujal viesť skupinu prenasledovateľov. Zrýchlenie však akceptovali iba Piešťanci Tupý, Gežo a ja. Po štyroch zatáčkach Petkovi došlo a začal sa prepedávať. Tupý určoval tempo a v trojici sme Klasovitého dobehli kilometer pred cieľom. Tu nasledovalo takmer priame stúpanie, kde som mal v pláne preradiť na hrubú a nastúpiť. Avšak myslel som si, že tretie miesto mám isté /Tupého som doteraz vždy predbehol/ tak nebudem riskovať. V poslednej zákrute pred cieľom sa Klasovitý presunul za nás, tam si v tichosti preradil na hrubú a vyrazil dopredu. Gežo išiel po ňom a mňa a Tupého čakal špurt o tretie miesto. Postavil som sa do pedálov a zabral. Tupý zostal sedieť, zvyšoval frekvenciu a udržiaval si náskok polovice bicykla. Snažil som sa zrýchliť, ale nohy už nebrali. Za zatáčkou na parkovisko v krátkom prudkom stúpaní som spravil posledný pokus, ale bezvýsledne. Opäť som skončil štvrtý.
Záverom: Organizátorom sa podarilo dodržať sľub a cesty po ktorých sme jazdili boli veľmi dobre opravené. Chýbal však ostatný servis pre pretekárov, ktorý je už dnes obvyklý na pohárových pretekoch. Na Majstrovstvách Slovenska som očakával dokonca niečo navyše. Mám na mysli ozvučenie, bufet, tombola, aspoň jedna štátna vlajka...
Marian Hlbocký
