Koniec cyklistickej sezóny na ceste 2006
- Napísal: Marián Hlbocký
- Published in Cestná cyklistika
Prvý deň 16.9.2006: časovka jedenotlivcov do vrchu.
Usporiadateľ: CK Červený Rak B. Bystrica.
Šesť kilometrová trať pretekov viedla od bufetu na konci obce Nemce pri B. Bystrici. Po úvodnom, 600 metrovom stúpaní nasledoval asi kilometrový mierny zjazd a na značke 4 km do cieľa začalo to pravé stúpanie na Šachtičku. Každá veková kategória štartovala zvlášť v päť minútových intervaloch. Po odštartovaní našej kategórie masters C“ nad 50 rokov (16 štartujúcich) Ján Klasovitý (CK L. Mikuláš) ihneď si vytvoril náskok 20 metrov. Gežo (CK Piešťany), Ozogán a ja (obaja CK Generali Trnava) sme sa vybrali za ním. Ostatní zostali v prekvapení za nami. Klasovitý s úsmevom popod fúzy nás počkal a my sme ho za odmenu nechali ťahať špicu. V miernom klesaní fúkal protivietor. Oravec (CK Poprad) sa snažil doskočiť k nám, ale Klasovitý určoval tempo na hrubej, tak sme do stúpania vleteli slušnou rýchlosťou.
A vtedy nohy prestali ťahať. Okamžite som mal nulovú rýchlosť a skoro som spadol z bicykla. Gežo bol za mnou asi 30 metrov. Otočil som bicykel dolu svahom a nasadol. To bola nádhera. Išlo to samo. Keď som minul hlavnú skupinu už mi nič nebolo, ale mal som takú rýchlosť, že už bolo neskoro brzdiť. Moju úlohu nakoniec splnil Kóši (CK Vlkanová), ktorý stihol predbehnúť Geža a Ozogán mal stratu iba štyri body. Boli to moje prvé preteky (beh, duatlon, triatlon, cyklistika) ktoré som vzdal.
Druhý deň 17.9.2006: preteky jednotlivcov.
Usporiadateľ CK Lokomotíva B. Bystrica.
Na tieto preteky sa teší väčšina cyklistov štartujúcich v SP Masters. Trať preteko vedie z B. Bystrice do Brezna, cez kopec Vagnár späť do B. Bystrice – 100 km. Veteráni nad 60 rokov sa točia už v Podbrezovej, 60 km. Štartujú všetky kategórie spolu a preteky sa vyvíjajú každý rok ináč. Cesty boli mokré po nočnom daždi a hvizdom rozhodcu na štart sa spustil drobný dážď. Hneď od začiatku sa išlo ako vždy okolo 50 km/h. Na piatom kilometri už nepršalo a oddelili sa traja mladí cyklisti a veterám D“ Karol Vogel st. Na siedmom mali už náskok 300 metrov. Odskočili za nimi dvaja v zelených dresoch z CK Prešov a snažili sa ich dobehnúť. Podarilo sa to iba jednému. Od dvanásteho kilometra skúšal niekoľko krát uniknúť vet. B“ Eddy Tomašovič. Dobrý tempár, ale horší vrchár potreboval si vytvoriť náskok pred Vagnárom. Vždy sa k nemu ale pripojil niekto a peletón mal potrebu náskok zlikvidovať. Od dvadsiateho kilometra skúšal úniky Gežo. Ozogán si ho poctivo strážil a vždy sa pripojil.
Keď sa mu to nedarilo samému, prizval si na pomoc klubového kolegu, veterána nad 30 rokov Stančíka. Dopadlo to ako s Tomašovičom.
V Podbrezovej sme stretali v protismere Karola Vogela st. Po obrátku déčkarov som nameral takmer dve minúty, takže mal náskok štyri minúty pred súpermi, ktorí išli s nami. My sme pokračovali do Brezna. Tomašovič urobil posledný pokus na únik, ale opäť neúspešne. Križovatkami v Brezne sme vďaka usporiadateľom prešli bez problémov aj na červenú. Na konci mesta sa peletón začal preskupovať v príprave na kopec Vagnár. Každý chcel byť vpredu a tým sa zvyšovala rýchlosť. Nájazd na kopec sa išiel slušnou rýchlosťou. Ježko (D3 Race Bratislava), Pleviak (Olympik Trnava), Forgáč (CK Nitra) a spol. a začali odchádzať. Držal som sa vpredu aby som bol v kontakte s Ozogánom, Gežom a našou podpornou skupinou Valášek, Lipovský. Uličný je nováčik, toho sme nepoverili žiadnou úlohou a šliapal hore ako odtrhnutý vagón s druhou skupinou. Trúfal som si ísť s nimi tak som sa zaradil. Po prechode do prudšieho stúpania (asi dva km do vrcholu) to už bolo na mňa príliš, tak som zvolnil. Ako vždy: skupina odchádza, potom ide osamotený Hlbocký a potom ostatní. Pochvíli išli okolo mňa Piešťanci. Keďže kôli dažďu som si šetril klubový dres na slávostné vyhlásenie, nepoznali ma. Stančík (CK Piešťany) tlačil do kopca Geža. Prestal s tým, až keď som na nich zakričal. Na vrchole mala skupina s Gežom náskok asi 50 metrov. Valášek čakal na vrchole, až kým nepríde Ozogán.
Po prehupnutí do zjazdu sme sa vydali do prenasledovania. Valášek, Lipovský a ich kamarát z cyklistickej mladosti Javorka (CK L. Mikuláš) ťahali špicu medzi 57 až 60 km/h. V Belej sme skupinu s Gežom dobehli. Pred nami bola ešte skupina, ktorá sa oddelila na začiatku stúpania na Vagnár. V Podbrezovej chýbalo iba necelých sto metrov. Forgáč, ktorému išlo o tretie miesto v celkovom poradí SP ich zorganizoval k spolupráci a unikli nám. Asi 15 km pred cieľom prišlo k hromadnému pádu. Jeden z neregistrovaných si lízol a spadol. Cyklista bol na zemi v strede jazdného pruhu, jeho bicykel na krajnici. Ja som prešiel medzerou, ale vpravo vedľa mňa Lipovský, vyhýbajúc sa jazdcovi pred ním a bicyklu išiel hrozným pádom do jarku práve na štrkový chodník okolo potoka. Vľavo vedľa mňa spadol Ozogán na neregistrovaného a Hutyru. Na nich sa vraj nakopila ďalšia desiatka cyklistov. Okrem iných aj Valášek. Vzadu som počul kvílenie bŕzd doprovodných áut. Všetci šťastlivo asi šesť kilometov pred cieľom dobehli našu skupinu. Opäť nás bolo okolo tridsať a špurt bol na zužujúcej sa ceste a ešte dolu kopcom. Tak to bude zaujímavé. Vyhladal som Geža a dal som vybrať si: buď skončí v cieli za mnou, alebo podáme protest že ho tlačil hore kopcom klubový kolega. Gežo si vybral protest.
Z našej vekovej kategórii bol v skupine Gežo, Ozogán, Kulhavý a ja. Ozogán mal v SP Masters stratu štyri body na vedúceho jazdca Geža. Prvý berie 35 bodov, druhý 32, tretí 29... Potrebovali sme, aby Ozogán porazil Geža a medzi nimi bol aspoň jeden jazdec. To som mal byť ja. Po odbočení z hlavnej cesty k tlačiarňam Valášek začal v klesaní po pravej strane rozťahovať špurta Ozogánovi. Do cieľa zostávalo asi 500 metrov a pred nami bola polovica peletónu. Na ľavej strane balíka sa zaradil Gežo za Stančíka, ktorý mu to mal rozbehnúť. Ja som sa zaradil za Geža. Po ľavej strane špurtoval Lipovský a chcel sa zaradiť za Stančíka. Vytlačil Geža, až som si skoro lízol o jeho zadné koleso. Gežo ale nechcel prísť o pozíciu za svojím domestikom a z boku narazil na Lipovského. Ten mu bodyček vrátil s takou razanciou, že sa mi konečne otvorila cesta a ja som vyrazil za Stančíkom. Keď sa Stančík sto metrov pred cieľom otočil v očakávaní nástupu Geža, ten bol vraj v tej chvíli za mojím kolesom. V tých miestach sa cesta na pravej strane zužovala a čelní cyklisti zavreli Ozogána. Ja som už ťahal iba tak, aby som ho nepredbehol. Plán sme splnili, Ozogán vyhral preteky a získal 1. miesto v SP Masters 2006. Ja som skončil v pretekoch druhý a v SP Masters 2006 tretí za Gežom.
Záverom: Tieto preteky boli súbojom medzi naším klubom CK Generali Trnava a CK Piešťany. Som presvedčený, že aj víťazstvom v tomto súboji sme dokázali, že pohár za prvé miesto v súťaži klubov v SP Masters sme dostali zaslúžene!
Marian Hlbocký
