Trnavských 6666 metrov 2005
- Napísal: Robert Juhás
- Published in Cestná cyklistika
Ako minulý rok, aj teraz som si išiel zajazdiť do Trnavy a späť. Medzitým ešte tradičnú časovku 6666 metrov. Špeciálne som sa na ňu nepripravoval, hoci pred mesiacom som mal natočených 5000 km. Teraz už 7000, takže sa dá povedať, že som sa neflákal. Dokonca aj tri dni pred časovkou som denne dával 70-80 km, a tak sa mi vysilené nohy necítili na nejaký extra výkon.
V sobotu o pol desiatej som sa vydal do Trnavy. Za Modrou padali ojedinelé kvapky. Srandovnejšie však bolo, že som sa prakticky od BA naháňal až do Trnavy s linkovým autobusom. Ja som išiel konštantne a autobus stál v každej dedine, takže sme došli obaja do Trnavy v rovnakom čase. Takže autobus má priemernú rýchlosť asi 30 km/h. :-). Nič moc, to sa bikom dopravím rýchlejšie ako čakať na bus a ešte aj platiť za to.
No dobre. Na štarte už čakal Marián a tak sme pokecali a medzitým sledovali práve prebiehajúcu časovku registrovaných pretekárov. Postupne prichádzali aj ostatní chalani. Dušan, Ivan, Ježo, Andrej, Juraj.....
Po 12 hodine sme mohli odštartovať aj my, neregistrované cykloturistické nuly. :-) Prvý odštartoval Marián a pár minút za ním ja. Potom ďalší. Po obrátku sa mi išlo dobre aj keď sa mi už tepy hrabali čoraz ťažšie hore. Trošku ma aj sralo, že som nikoho pred sebou nemal, za kým by som si aspoň chvíľu odpočinul. :-) Za obrátkou sa už začal prejavovať ľavobočný protivietor. Síce stromy chránili trošku cestu ale cítil som to aj napriek tomu, že cesta do cieľa mierne klesala. Kým donekonečna vyhlasovali víťazov registrovanej kategórie, tak sme teoretizovali o tom, ako treba túto časovku jazdiť. Hlavne Ivan to popísal úplne presne. Treba vyraziť naplno, po kilometri prichádza pocit, že nemôžeš v tomto tempe ďalej pokračovať, inak sa na fleku pogrciaš a tepy tesne pred infarktom. No a s týmto pocitom to treba odjazdiť až do cieľa. Až v cieli môžeš hodiť kolosálnu tyčku a celé to tam ogrcať. :-))) V tom som s Ivanom súhlasil. V časovke sa jednoducho šetriť nemôžeš, to nie je 100-200 km maratón. Treba proste rúbať do živého. :-)
Inak sa mi zdal Ivan v nejakej dobrej nálade. Asi spravil dobrý čas, keď bol tak neobvykle ultra-mega-giga ukecaný. :-) Pohľad do výsledkov ukázal, že ho od tretieho miesta delili blbé dve sekundy a jedna stotina. Našľaktrafenie. Gratulujem však. Dobrý výsledok. :-)
Ja som si zlepšil čas o pol minúty čo spravila priemerka 38,5. Ale ako dokázal urobiť rekord trate Marián Valášek, to už sa začína rozum zastavovať. Priemerke 45 km/h by už mali problém stíhať aj slabšie motorky. Ak vôbec.
Takže časovka celkom v pohode. Počasie celkom dobré až na ten nie príliš príjemný juhovýchodný bočák. Občas dokonca aj slniečko vykuklo, takže vládla spokojnosť. To len v Bratislave a okolí občas pršalo. Vo štvrtok bude Neštich. Možno naposledy.