Wachau Maratón 2013

Ospevovaný Wachau maratón sa po dlhých rokoch konečne dostal do môjho pretekárskeho kalendára. V júli som behal menej, rozbiehal som sa až v auguste. Najviac som plánoval trénovať v Chorvátsku počas dvojtýždňovej dovolenky. Napokon bolo z toho iba necelých 100km, pretože sa mi zapálil bedrový kĺb. Ešte aj achilovka pobolievala.

Ako to už býva, kamaráti mavajú iné plány a do Kremsu som cestoval sám v sobotu poobede. Registrácia prebehla hladko a rýchlo. Informačne to bolo slabšie, ale nestratil som sa. V maličkom expo som naďabil na Karelovcov. Gabika sa chystala bežať prvú polku. Doma celý čas pršalo a tu svietilo slnko. Išiel som radšej von a najedol som sa maratónskych cestovín. Trochu sme pokecali a vybral som sa do penziónu.

Navigácia ma previedla cez malebné dedinky, aby v koncovke zlyhala. Asi znamenie, ktoré ma vtedy nenapadlo. Penzión bol rodinný, pekný, aj keď na môj vkus zariadenie izieb nezodpovedalo miestnej interiérovej architektúre a ani cena. Vyzeral byť viac než prázdny a pritom booking sa tváril, že je plne obsadený a samoška, že beriem už iba poslednú izbu. Klasická nátlaková taktika.

Bol som už dostatočne znervóznený, lebo som si nechal doma moje polary a ostávalo mi bežať podľa analógových hodiniek a stopiek, ktorých minútovú ručičku je problém vidieť doma v kuchyni, nieto ešte v behu. Čo už, hádam mám už dosť skúseností a dám to aj na pocit. Neprišiel som predsa zvíťaziť, ale iba zabehnúť, otestovať sa, či vydrží koleno po operácii a ako na tom som po 18mesačnej maratónskej pauze.

Večer som si zrichtoval všetky veci, vymyslel rannú logistiku. Dal jeden a pol piva a vybral sa na uško. Spalo sa mi dobre a ani ranní kohúti ma nezobudili, či zvonenie miestneho kostola. Zobudil som sa ešte pred budíkom. Na raňajkách som stretol bežca z Nemecka a neskôr prišla bežkyňa fešanda aj z celým tímom vrátane starých rodičov. Nebola pre mňa bežecky zaujímavá, bežala iba polku, teda polmaratón.

Ráno bolo pekne slnečno aj teplo. Zvolil som príjazd do Kremsu západným mostom a podarilo sa mi bez problémov zaparkovať v ulici blízko prístavu. Odtiaľ mi išiel shuttle bus na hlavnú stanicu. Netušil som, že je to spojené aj s prehliadkou mesta a jazda je dlhšia než pešobus. Mal som dostatok času a prišiel som s rezervou. Stretol som náhodou opäť Gabiku, tak sme vymenili ešte zopár bežeckých info. Autobus som našiel, bol skoro prázdny. Odchádzal v predtermíne. Cestou som si obzrel celú trasu a teda aj údolie Wachau. Dorazili sme do Emmersdorfu okolo deviatej hodiny. Opekali sa tam už ryby, ale štart ešte nebol nafúknutý. Autobusy na batohy stáli opustené. Do štartu hodina, nuž som sa tmolil. Zrazu koho nevidím Dudliho. Zrejme najfrekventovanejší účastník tohoto maratónu. Neviem, či kvôli trati, alebo vínu. Najskôr oboch.

Rozcvičil som sa len krátko. Slnko sa schovalo za mraky, ale teplo bolo dostatočné aj na tielko. Napokon som objavil aj štartovací oblúk, ledva sme sa stihli zaradiť do poľa. Našťastie maratóncov bolo iba asi okolo 700, tak to nebol problém.

Štartovali sme presne, aj keď opačným smerom. Bol som dosť vpredu a mohol som sa rozbehnúť. Ako to už na maratóne býva, prvý kilometer sa beží veľmi ľahko a treba si dávať pozor na rýchlosť. Darmo som si dával, aj tak som bol rýchly, prvý km za 3:50. Brzdil som sa. Od začiatku ma pichalo v boku. Nevedno prečo, tieto ťažkosti sa objavujú omnoho neskôr. Po 2,5km sme sa obrátili správnym smerom. Vlada vidím dosť skoro po obrátke. Napálil to teda poriadne. Postupne sa ustálujem, ale tempo mám dosť vysoké, okolo 4 minút. Neviem sa dosť dobre kontrolovať. Stopky nevidím, iba odhadujem kombináciou rôznych ručičiek.

Beží sa mi ľahko a rýchlo. Väčšinou strácam spolubežcov. 10 km mám za 40 minút. Príliš rýchlo. Na 13. km som vyberal ďaľší gel a druhý som vytratil. Príliš neskoro som to zaregitroval, nuž som sa s ním rozlúčil. Zapil som ho v behu. Bežím plnou parou ďalej. Stále sa mi dobre beží. Dobieha ma chlapík v červenom a podáva mi spadnutý gel. Úžasné, tak toto sa mi ešte nestalo. Chvíľu bežíme spolu, ale je príliš rýchly, tak ho púšťam. Okolo 20teho km je mierny briežok a následné klesanie. Konečne je tu polmaratón a kopa divákov. Zapíjam ďaľší gel. Majú aj fľašky s minerálkou, ale neskoro som to zbadal a nevzal som si. To bola chyba. Poháriky boli malé.

Stále sa mi beží dobre, ale začína otravovať vietor. Spomaľujem sa. Občas ma niekto dobehne, ale pomaly sa vzďaľuje. Nohy sa spomaľujú. Po dvoch hodinách sa aj stopky zastavili. Konštruktér asi neuvažoval, že by niekto vykonával športovú aktivitu dlhšie. Ďalej som už bežal iba podľa veľkých ručičiek. Myslel som, že stihnem 30km za 2:05, ale bolo to na hrane niekde 2:06 alebo 07.

Kdesi pred tunelom ma predbehol aj starší bežec, namakaný tempár, ktorého som predbehol na začaiatku. Bežal dobre, ja som už nevládal. Nohy boli pomalé. Onedlho ma predbehol aj triatlonista švéd. Veľký chlap so zvlástnym štýlom. Bežal strojovo. Na 35. km bola veľká občerstvovačka aj s rovnako veľkou zachádzkou cez parkovisko s ostrou zákrutou. Toto by sa nemalo robiť pri takom vysokom čísle. Medzičas asi 2:28. Teoretická šanca bežať pod 3h žije. Predbieham davy chodcov - nordic walking. Teda väčšinou staršie ženy.

Nemám žiadnu krízu, výživa a gely fungujú. Dokonca ani pichanie v boku nemám. Som v pohode, ale nohy sa vlečú. Tak strašne by som chcel bežať rýchlo, ale nejde to. Napriek tomu kilometre ukrajujem. Konečne som v meste Krems, ale stále je to len 39km. Predbieha ma osamelý bežec, nevládzem za nim bežať. Po biede sa vlečiem. 40.km je na úrovni cieľa, lenže trať vedie ešte do mesta a odtiaľ nazad. Všade veľa divákov. Dávam do toho všetko, ale myslím, že som vôbec nezrýhlil. Hodinky už nevnímam, ani 41. km som nevidel. Posledný km nemá konca kraja. V diaľke už vidím aj oblúk, aj dve časomiery, nevedel som ktorá je naša. Tak veľmi som to chcel dať aspoň pod 3:05. Vybral som si pravú bránu a správne. Výsledný čas 3:05:20. Mám dosť. Som tuhý, ale rád, že som to dal. Bolo to vynikajúce. Pred pretekmi som to odhadoval na 3:10. Škoda, že som šiel tak rýchlo začiatok.

Celkovo som sa umiestnil 25. a v kategórii 11. Skúška kolena a kondície dopadla výborne. Môžem v behoch pokračovať. Tento maratón ma neoslovil, nemal som s kým bežať a ani trať nebola ničím výnimočná.