28 Firenze Maratona

28 Firenze Maratona s prívlastkom Najkrajší

Bol to taký neskorý zber, asi posledný, ktorý sa behá v roku v naších končinách. Aspoň ja som iný nenašiel, košický som prepásol aj všetky ostatné. Bolo to spôsobené aj mojou nebehavosťou v lete. Každopádne bol na mojom virtuálnom zozname plánovaných maratónov. Voľba to bola vynikajúca. Počasie vyšlo na jednotku, ako z rozprávky slnečno, bezoblačno teplota okolo 10C.

Nohy stratili na jeseň rytmus, krok a moje výkony v tréningu nepochopiteľne kolísali. Predpokladám, že to bolo spôsobené bicykľovaním, nebehaním a únavou. O rekordy mi nešlo, iba o relax a beh samotný spojený s krátkou dovolenkou v krásnom meste. Vzal som aj moje dve baby: veľkú a strednú. Poctivo som si to odkrútil za volantom s prespanim pri Worthen See za Klagenfurtom. Bolo to presne 900km a cesta trvala 8hodín. Dorazili sme v piatok skoro popoludní. Ohúrilo nás teplé slnečné počasie s teplotou 18,5C.
Mali sme šťastie na hotel. Nádherná veľká izba s vysokánskym stropom. Vo dvore štýlová záhrada s palmami, mandarikovníkom a hurmi kakim. Samozrejme, že sme ochutnali priamo zo stromu. Po rýchlo exkurzii mesta som sa vybral zaprezentovať. Bolo to na opačnej strane historického centra ako sme bývali. Recepčný poradil linku autobusu č.17., ktorý mal stáť obďaleč miesta registrácie - atletického štadiónu. Bolo to celkom dobrodružstvo najprv zohnať lísky, potom zastávku a napokon kde vlastne vystúpiť. Vyzeral som ako ufón so zapnutou navigáciou v autobuse. Aj tak som zle vystúpil, lebo spolucestujúci mi zle poradili. Napokon som urobil orientačný beh a na jedno opýtanie som to našiel 15 minút pred záverečnou.
Našiel som chlievik podľa čísla, no dobrovoľník mi nechcel číslo vydať, vraj musím mať vytlačený konfirmačný list:-) Všetko istil help desk, kde mi obálku s číslom aj čipom bez problémov vydali. Nasledovala komerčná prechádzka meandrom všetkých stánkov až na koniec slepej uličky, kde vydávali balíčky s tričkom a "goodies" po slovensky somarinkami. Som bol rád, že som to stihol a ani som sa nemusel rozptyľovať komerciou. Naspäť som sa dostal už v pohode.

Na druhý deň ráno som dal krátky, asi 45minútový beh, po nábreží. V noci sa schladilo na 2C. Bolo teda dosť čerstvo a ruky spoľahlivo omŕzali. Chcel som nájsť miesto štartu, ale nepodarilo sa. Nebol tam ani náznak, že sa bude štartovať maratón. Celý deň sme chodili po pamiatkach. Človek nechápe prečo stavali toľko veľkých kostolov a budov v takej veľkej hustote. Pritom boli prepychovo vybavené a honosné. Zaujímanosťou bol pre mňa most Vecchio, na ktorom boli obytné domy po oboch stranách. Tomu hovorím štýl. Na obede sme čírou náhodou stretli kamárata Tomáša, ktorý tiež prišiel bežať. On prišiel dať osobák, ja zabehnúť v dobrom čase aspoň do 3.15. Diskutovali sme oblečenie na beh. Trenky boli jasné, vrch pochybný. Ja som radil tričko tielko, on len tielko.

Vyspal som sa dobre, vstal som pred budíčkom pred siedmou. Raňajky vydávali v predtermíne, takže som prišiel, keď ostatní bežci končili. Nevadí, veď ja ich dobehnem. Jednému som sa prihovoril, či beží na štart. Odvetil, že nie, on bude kráčať. Bolo to necelé 3km. Počasie jasné, teplota asi 6C. Postupne bežcov pribúdalo, až splynuli do jedného davu, takže som bol rád, že som sa aspoň kilometrík prebehol. Šatne začali tesne za ponte Vecchio. Mal som výhodu štartovného čísla. Čím menšie tým bližšie k štartu. Pomohla moja klasifikácia z minulého roku v Nice. K mojej šatni som dorazil asi o 8.15. Neponáhľal som sa vyzliekať.
Užíval som ešte slniečko. Asi o 8.30 oznámili, že sa štart posúva na 9.15. Radenie na štarte bolo podľa čísiel. Bol som hneď v prvej zóne. Čas ubiehal pomaly. Dal som sa do reči s mojou susedou, staršou pani. Neskôr sa ukázalo, že bola odo mňa o pár rokov mladšia Fínka:-) Aj ma prekvapilo, že je rýchlej zóne. Potom som to pochopil, že behá rýchlo, keďže mala osobák niekde okolo 2.55. Bola to bývalá šprintérka. Nezáväzne sme sa dohodli, že budeme bežať spolu, lebo sme chceli bežať približne na rovnaký čas. Kúsok pod 3hod. 15 minút pred štartom som hodil do seba malý gel, dopil vodu a odhodil vrchné tričko. V dave bolo teplo.

Posúvali sme sa na štart a konečne bez nejakého zjavného signálu sme vyštartovali. Bolo pomerne husto, ale dalo sa bežať v tempe. Prvý km pomerne rýchly za 4:11. S Fínkou sme sa bežali spolu . Chcel som to takto udržať, ale nepodarilo sa a druhý bol za 3:58. Hovorím: "too fast". Jej to zjavne nevadí. Spomaľujeme o 3s. Postupne na 4:06 a ukončujeme prvú päťku v čase 20:23. Dosť rýchle, ale bežalo sa mi dobre, aj keď som ľutoval, že som nebežal len v tričku. Bolo mi dosť teplo. V najbližšej zákrute mi uniká. Zbadala pred sebou krajana, tak asi za ním. Bežím si svoje, ale mám ju pred sebou ako referenciu.
Vbiehame do parku. Trochu sa spomaľujem na 4:09 a striedam to z 4:06 až do desiatky. Medzičas 41:03, čiže 20:40 druhá päťka. Ak by som to takto vydržal bude to osobák. Beží sa mi dobre. Vodička stále predo mnou pár sekúnd. Dobehnúť sa nedá a ani sa o to príliš nesnažím. Maratón začína až na 30.km. Opäť ju dobieham na občerstvovačke na 15.km. Zapíjam prvý gel. Tretia päťka za 20:35. Vyrovnané tempo. Je to super. Bežíme do podjazdu a odtiaľ slušný stupák. Tu ju strácam a vidím baby ako ma mohutne povzbudzujú.

Prebiehame mostom cez rieku Arno. V ďaľšej päťke sa nič zvláštne nedeje. Bežím sám po starých úzkych uličkách a cítiť vôňu chystaných nedeľných obedov. Fínka ma dobieha až na 20.km. Mám to za 20:51. Fajn. Som spokojný. Prebiehame mostom naspäť. Polmaratón prebiehame v čase 1:27:03. Teším sa, malo by to byť v pohode pod 3hodky. Hovorí "now going back". Ja už radšej nič nehovorím. Už by som si aj oddýchol. Občas sa ozve pravý bok, ale našťastie nebolí. Niekde na 23.km mi začne ubiehať a ja už nestíham držať tempo aj keď ešte stále bežím výborne okolo 4:10 na km. Piata päťka za 21:07. Odtiaľto to začína byť iba horšie. Nohy sa nepochopiteľne spomaľujú. Dochádza benzín. 26. km spomaľujem na 4.16, to je ešte OK, ale ďaľší už je za 4:20, 22,23 a 27. Bežím nejak bez energie. Upadám do nepochopiteľného útlmu, nohy ťažejú. Kríza prišla skôr ako zvyčajne. Našťastie nie je úplne likvidačná. Stále sa dá bežať, aj keď ťažšie.
Šiesta päťka je za 21:49. Útlm sa však prehlbuje, klesám na 4:32, do toho prichádza ešte odporný nadjazd nad železnicou. Práve keď sú nohy preťažené a telo hovorí dosť. Zbeh dolu je hotové utrpenie. To sa odráža aj na čase 4:36. Zrazu dostávam druhý dych. To si ani nepamätám, kedy sa mi stalo. Zrazu sa mi beží omnoho lepšie a opieram sa do toho znovu. Asi začal zaberať gel, čo som natlačil po 2 hodinách. Čas sa však zlepšuje, len o pár sekúnd, ďaľší opäť trochu zlepšený. Pribiehame pred Duomo, kde sú veľké davy divákov a mohutne povzbudzujú. Pripadám si ako víťaz. Úzke uličky pôsobia dobre na psychiku. Vyzerá to akoby človek rýchlejšie bežal. Medzičas na 35. km je 2:28:01. Ešte sa to dá stihnúť pod 3hod. Ale treba udržať toto tempo a zrýchliť záver. Páťka za 22:36. Ďaľší km dávam za 4:25, aj baby ma povzbudzujú. Ostáva iba 6km. Nohy bolia, ale dá sa opierať do nich. 37. km sa nepochopiteľne spomaľujem na 4:39. Nemal ma kto ťahať. Predbiehajú ma balónikári s 2:59. Pochopil som, že je zle a mám sa ich držať, ale nevládzem. V týchto chvíľach je to tempo nad moje sily. Pomaličky sa vzďaľujú.
Kroky bolia. Aj tak sa mi darí zrýchliť na 4:24. Vbiehame na nepríjemný oblúkový most s kamennou dlažbou. Na druhej strane rieky ma obiehajú ďaľší balónikári s číslom 3:00. Ešte horšie. Pálim za nimi. Ďaľší míľnik v strede ponta Vecchio, ale mám za hanebných 4:38. Nechápem. Trielim za nimi. 40. km za 4:24. Občerstovačku vypúšťam. Mezičas 2:50:33 (22:32). Chcem to veľmi stihnúť pod 3h, dá sa to. Mám na to 9,5 minúty. To by som musel zrýchliť na 4.15. Snažím sa všemocne, ale nejde to. 41.km za 4:34. No posledný km úplne vypúšťam, alebo bol zle zmeraný:-) Predbieha ma tu aj posledný balónikár a finišuje pod 3hod. Ja mám 42.km za 4:44. Celkovo pribieham za 3:00:48. Teším sa, že aspoň tak. Aj keď zbabraný záver hnevá. Pozerajúc priebeh tepov, zisťujem, že srdce to zvládlo výborne, iba nohy nemali potrebnú silu na záver. Trénovanosť sa prejavila. Preteky to boli nádherné a aj tak som sa umiestnil prvý zo Slovákov. Bolo nás tam desať. Pricestoval Palo Uhlárik a suita z Rajca. Som rád, že som nemal žiadne zdravotné problémy a bežal som pomerne dobre. Možno to chcelo trochu ubrať v prvej polke, ale to už je po bitke každý generál. Každopádne si myslím, že mám naviac, ak by som mal viac natrénované. Takže môžem si stanoviť novú métu maratónsku.