Beh račianskou kúriou 2011

Na tieto preteky ma inšpiroval Milan. Skoro celé leto som nebehal, takže mi to prišli vhodné kontaktné preteky. V prípade neúspechu sa dá vyhovoriť na terén, veď čas krosového polmaratónu sa zle porovnáva s iným tohoto druhu. Ďaľšia vec je, že ma to lákalo z pohľadu trate. Cross je vždy niečim zaujímavý a P. Dolák je určite zárukou kvality. Deň predtým som si zajazdil na biku cez 50km a večer absolvoval žúrku na záver triatlonovej sezóny:) mimochodom tento rok pre mňa veľmi "bohatej": jeden krátky triatlon, šprint duatlon a Ironman France. Inak celé leto nič, ešte aj záverečný triatlon mi počasie zrušilo.

Ráno som sa zobudil dosť dolámaný a nedospatý. Na šťastie s blížiacim sa štartom sa pohoda zvyšovala. Počasie bolo typicky letné. Na beh až príliš. Zišlo sa nás na krasňanskom kúpalisku celkom dosť, celá amatérska špička :) aj profík I.Magyar. Najprv odštartovali chodcov, aby nam ušlapali chodníčky. O 45min aj hlavnú bežeckú kategóriu spolu s vedľajšou skrátenou na 16km pre úplných hobíkov, ak nerátam T. Kamrlu, ale ten má asi rád bedne.

Vyštartoval som v pohode, tak, aby som stihol dýchať a vydržal celé preteky. Na veľa som si netrúfal, preto som išiel do toho opatrne. Hneď za panelákom sme vbehli do vinohradov. Cesta bola prašná. Zopár bežcov ma predbehlo, pole sa stabilizovalo. Začínam cítiť úsilie a stabilizujem dych voči noham, aby boli pekne v súlade. Bežím, čo to dá (či nedá), ale cítim, že to bývalo aj lepšie. Prvý km bol nekonečný, zato sa zlomil a umožnil trochu vydýchať. Doteraz sa bežalo iba do vrchu. Nie nadlho. Opäť sa to dvihlo. Predbehol ma ešte jeden oranžový - Peter Oslej. Snažil som sa ho držať. Vzdialenosť sa medzi nami ustálila. Bol na dohľad. Zrazu sa cesta zlomila a odbočili sme na úzky chodník. Z neho sme odbočili na dolákovu špecialitu: skala v strede chodníka. To som vážne nečakal. Ešte chvíľu sme bežali do kopca. Postupne sa zmierňoval. Chvíľu rovinka. Priblížil som sa k mojmu súputnikovi, ale niekto sa medzi nas vopchal. Zbeh mi nešiel až tak rýchlo a ani som sa nechcel dorantať. To už bol 4.km, sušilo ma. Občerstvovačka bola ešte relativne ďaleko, až na 7.km. Bežíme uz typickými lesnými chodníkmi, plnými jarkov a prekážok. Dovolil si ma predbehnúť ďaľší bežec, bežím tesne za dvoma, Peter kúsok pred nami. Chvíľu som ich nechal, oddýchol a na rovinke veľkou rýchlosťou predbehol. Odstup som udržal aj na krátkom zbehu a preskoku potoka. Po prebehu cesty som dobehol dámu - Katku. Bežali sme spolu až na občerstvovačku. Hodil som do seba dva poháre vody. Len tak zasyčali. Bežali sme ďalej, chodník bol veľmi strmý. Spýtal som sa jej, čo beží. Polku, ale vraj aj 16ka by jej stačila. Chvíľu som ju nechal ešte pred sebou, lenže oranžový Peter zvyšoval vzdialenosť a to som nechcel dopustiť. Vravím jej čau a predbieham. To som asi nemal robiť, hlavne ten koment. Každopádne som jej unikol.

Z lesa sme vybehli na cestu a klepali asfalt. Niekoľko km. Po čase som ju opät počul za sebou, ako mi kontruje. Snažil som sa zvyšovať úsilie, navonok sa nič nemenilo. Pri ústave som musel vybrať z ponožky pichliač. Na stave vzdialenosti sa opäť nič nezmenilo. Vybehli sme na lúku, za ňou v lese bola rozdvojka. My sme však bežali všetci polku. Stále som čakal, kedy bude výšlap na Kamzík, ten bude klúčový. Hodnú chvíľu sme ešte bežali. Vrátili sa na cestu, kde už organizátor usmerňoval na kamenistú cestu hore. Bol som 19. v tomto momente. Viem, že ma čaká najťažší úsek a nohy su už dosť vymlátené.

Skrátim krok a nasadím tempo. Petra dobieham. Trocha sa stúpanie zmierni, ale potom pritvrdi, Katka sa priblíži na moju úroveň, ale nemá síl ma obehnúť. Opriem sa do toho a zaostáva, terén umožňuje zase vydýchnuť. Sú to galeje, zákruta a zase veľké stúpanie a ťažký kamenistý terén. Netuším kde to ma koniec, ale ťahám do blba. Ustavične odrážam Katkine útoky. Z cesty odbočujeme na divokú lúku, vyzerá, že je to posledný úsek galejí a potom už iba lahodná cesta do cieľa. Pred vrcholom už mám nohy na blato. Konečne som tam. Pomaly sa rozbieham dolu z kopca. Hľadám chodnik, som nad cvičnou lúkou, dávam pozor na cestu a tak prehliadnem občerstvovačku. Musím sa asi 20m vrátiť, som fakt vyschnutý. Gely sa do seba ani neodvážim hodiť. Vybiehame zase spolu.

Púšťam to dolu lúkou, ma to srdí, že som tažké metre hore kopcom vydupal a teraz ľahko stratil. Krok už nemá svoju pružnosť. Cez bobovú dráhu sa mi zle skáče, našťastie sa nikto v tej chvíli nespúšťal. Rozbieham to dolu lúkou, koľko to len ide, nechcem sa dat predbehnúť. Po chvíli behu lesom po žltej je tu znova kopec, ten som veru nečakal, napodiv celkom normálne ho bežím. Potom už bežíme mierne dolu po chodníkoch, cítim ako mi aspoň dvaja bežci dýchajú na chrbát. Idem na hranu, nohy sú tuhé. Asi na 18.km ma poľahky predbiehajú a aj Petra. Bežíme spolu, nasleduje padák na Peknú cestu, ďaľší dvaja ma predbiehajú. Nevládzem tak rýchlo bežať. Na poslednej občerstvovačke strácam ďaľšie sekundy. Asi som sa mal na to vykašlať.

Nevzdávam sa. Za garážami sa priblížim na pár krokov k Petrovi a šetrím sa na záverečný špurt. Takto nejaky čas spolu bežíme. Teším sa už na cieľ, mám už naozaj dosť. Tesne na konci vinohradov nás oboch predbieha Miro. Bojuje s mojim súperom. Ja už len bežím svoje, nemám sily na takéto zrýchlenie a preto ma o pár sekúnd predbiehajú. Som spokojný, na viac som dnes nemal. Vysledný cas 1:44:05, celkovo 24. a 8. v kategórii. Zišla sa tu silná konkurencia. Katka ma predbehla asi o 23s. Klobuk dolu. Celkovo preteky hodnotím veľmi pozitivne. Nádherná trať, dobrá organizácia a aj konkurencia. Velmi doporucujem pre milovníkov behu a to hlavne krosového.