11. Cross Country Baba Kamzík
- Napísal: Roman Rybanský
- Published in Beh
Nemal som žiadne pretekárske ambície. Chcel som bežať iba pre radosť, ale samoška, koľko to dá:-) Mám rád horské behy. Výhodou je znalosť trate, aj keď nejaký km teraz bol iný a trať dlhšia o 1km v úseku od Červeného kríža po Peknú cestu. Prišiel som s Vladom Bilíkom, ale ten ma rýchlo opustil, keďže sa behu postupne vzdáva a štartoval s paličatými chodcami ako usilovný pavúk v predstihu o 8:50, aby nám ušiel, či mi ho dobehli. Po obligátnej rozcvičke začali nabiehať dvojnásobní vytrvalci, ktorí nechceli cestovať autobusom a vyštartovali o 7:45 v cieli na Kamzíku. Ich dĺžka trate bola 50km, iba nerozumiem ako sa rovná 26+26 50? V prezliekacom aubuse stretávam Broňa s pretekárskymi ambíciami. Netají sa tým, že ma predbehne, lebo ja som lepší iba na ceste. Aj mu to prajem, veď je o 20 rokov mladší:-) V tielku a trenkách je vonku zima, tak sa zohrievam na autobuse. Myslel som, že štart je o 10tej, ale v skutočnosti až o 10:10. Ďakujem, ďakujem. Napodiv je to presne, napriek Dolákovskému podujatiu:-)
Radíme sa k štartovnému oblúku. Elitu púšťame dopredu. V prvej rade aj Edo Králik - niekoľko násobný víťaz podujatia. Raz vyhral aj napriek poblúdeniu. Konkrétne pred 5timi rokmi. Na štart sa pripravovať nemusíme, veď už dobrú hodinu sú všetci pripravení, takže stačí odštartovať aj v pohove. Padol výstrel a inak nik. Môžeme smelo vyraziť na krásnu trať plnú vodno-blatných nástrah.
Začíname miernym stúpaním. Bežím na pohodu, nikam sa neženiem. Štart bol pred chatou a nie za ňou na turistickej červenej. Stúpame teda miernejšie a širšie. Snažím sa kontrolovať pulz a nezakyseliť sa. Beží sa mi samozrejme dobre. Telo je ešte plné chuti. Pomaly sa trať vyrovnáva a dostávame sa na čistinku s výhľadom. Križujeme bežkárske sportreport trate. Následne padáme dolu. Dovolím si predbehnúť drzo Tomáša Kamrlu triatlonistu a výborného bežca. Edo už je dávno v nedohľadne. Pripravujem sa pomaly na obrovské stúpanie na Konské hlavy, ktoré je bez hanby hodné aj kráčania. To som už dobehol môjho súputníka Emila Duraya. Hlavy mi dali veru zabrať. Ledva hore rozbehnem mašineriu a uvoľním sa. Pulz klesá na 142 zo 167. 4. km za 3:46. Tam kdesi sme prekročili aj malý potôčik. To sa ešte dalo. Ani nástrahy blata neboli dramatické. Dolu kopcom som Emila predbehol. Beží stále so mnou alebo predo mnou. Teším sa, že mám kamaráta. Bežíme plus minus rovinu v tempe 4:15 na km. Pulz mám nastavený maratónsky okolo 160. Nejaký km pred Somárom nás dosť rýchlo predbieha Martin Šimkanin - triatlonista s kamarátom. Poznám ho z plávarne a hovoríme mu doktor, lebo je plastický chirurg. Chcem ho zachytiť, ale je dosť rýchly. V iných behoch ma zatiaľ nepredbehol. Asi už začal trénovať:-)
Musíme prekonať väčší potok. Sú tam tenké drievka a potom už len tráva. A to je tá zrada, že tráva je podmočená vodou. Chcem či nechcem jednu nohu kúpem. Chladí pekne. Čo je horšie tak oťažieva, lebo mám hrubé ponožky a tie majú svoj apetít. Viem, že nás čaká pred občerstvovačkou ešte jedna skúška - Somár. Pamätám si živo, ako ma tu predbehla pred 5 rokmi Andrea Berešová a bežala naňho ako srnka, kým ja som ledva fučal. Tentokrát sa mi to nezdalo ani také strmé a relatívne pohodové. Dokonca aj Emil sa držal za mnou, aj keď v kopcoch bol zvyčajne lepší. Hore sa pozerám na hríbik, chcem si byť istý, že je to naozaj Somár. Dolu Somárom sa beží rýchlo a kohosi predbiehame. Je to ešte len 8.km, čas na km je nezaujímavý. Bežím na pocit a pulz. Dobiehame na cestu. Odtial sa vybieha do kopca. Takému zrelaxovanému sa mi ťažko rozbieha. Emil ma potiahne. Zase sa kúpeme vo vode v rozvodnenej tráve. Bežíme úzkym chodníkom, vedľa je rozkopaný kanál, zrazu šipka cez neho. Emil si to nevšimol, kričím naňho. Predierame sa haluzami. Ďalej je to úplne mokré a rozvodnené. Dá sa prejsť iba po kmeni, pomaly. Už sa teším na občerstvovačku na 15tom km na Červenom kríži. Konečne dobiehame na asfaltku. Aspoň môžeme oklepať kilá blata. Aj svine z ohrady na nás gúľajú očami, či sme ich príbuzní.
Na občerstvovacej lúčke je kopu ľudí, ledva zbadám stolíky. Ibaže rolujem na ne z nesprávnej strany. Medzičas sa zastavuje na 1:08:25 a s nim aj my. Prevraciam do seba pohár ionťáku, beriem a hryziem banán. Odlepujem sa z občerstvovačky. Tomáš s nami chce vypiecť a nezastavuje, vodu nosí zo sebou. Máme, čo robiť, aby nám neušiel. Túto časť trate vôbec nepoznám. Spolieham na Emila, ktorý už aj prebral iniciatívu a pustil sa do stíhačky za Tomášom. Bežíme dolu prudkým zrázom, aby sme vybehli zase hore. Zavadzajú tety paličaté. Kritizujú bežcov, že robia bordel a neodkladajú si odpadky do vrecúšiek ako ony. Som rád, že som to hore vybehol, s banánom v bruchu. Asi sa mu to nepáčilo a nejak ma tam pichal. dolu briežkom pomedzi mladé haluze to ide dobre. Na jeho konci nás čaká čupiaci Tomáš. Podpichujem ho, že nás chcel predbehnúť. To sa mi vypomstilo, lebo po pár desiatkach metrov sa aj mne rozviazala šnúrka. Totálny amatér, nadávam si. Je to po prvý krát. Pritom som si šnúrky kontroloval a uťahoval. Darmo voda a blato spravili svoje. Nabudúce to radšej poistím v bežeckej poisťovni. Bežíme takým divným chodníkom, vlastne vedľa neho. Všade kopu blata a vody. Teraz som zase ja posledný. Do nohy sa mi strčí hnusný suchý konár, našťastie nič vážne. Iba trochu krvi, ani sa nezastavujem. Snažím sa držať chlapcov. Žiadne kilometrovníky nevidno. Odbočujeme na totálne premočený a zablatený chodník. Ja sa s tým už nekašlem bežím rovno stredom. Chlapci sa unúvajú obchádzať. Tak sa dostávam za Tomáša. Emil trochu zaostal. Chvíľu sa za nim veziem. Keď som si trochu oddýchol na obchádzke stromu ho obieham. Toto sa ukázalo ako veľmi dobrý taktický ťah, lebo onedlho sa dostávame k hlbokému brodu s kmeňom stromu. Treba ísť pomaly a obozretne. Voda je hlboká aspoň pol metra a pomerne rýchla. Tu som ušiel chlapcom tak o 50m. Emil má dosť síl a dobehol ma. Teším sa, že nebudem sám. Na dlhej rovinke vidím pred sebou Eda. Tak to sa mi ani nesnívalo, že by som ho mohol niekedy dobehnúť, či predbehnúť. Emil poznamenáva, že asi dusí. Veru ho aj dobiehame, posiela nás dopredu. Beží sa mi fantasticky, krok mám dlhý a ľahký. Odbočujeme na oficiálnu skratku. Ja ako druhý, lebo som si nevšimol odbočku a myslel som, že až na Peknej ceste. Je to fajn blíži sa 21.km občerstvovačka a posledná skúška v podobe Krásneho vrchu. Ten preverí charakter bežca.
Rýchlo lupnem do seba pohár ionťáku. Banán ignorujem. Nebude ma klať v boku, veru nie. Môžeme vyraziť veselo na ostatných 5km. Tomáš dobieha, keď my už odbiehame. Ide nám to dobre. Stupáčik slušný, nie dlhý. Dostávame sa na cestu, na konci ktorej je už krásne vrchovo pritvrdené. To sme už prekročili 22. km v medzičase 1:38:21. Hore vybehnem celkom v pohode Emil už nestíha. Chudák vytvrdol. Nemámm silu sa otáčať, ale ho už nepočujem. Bežím radostne a plný síl. Uvoľňujem nohy. 23.km v čase 1:43. Posledné 3km. Dávam do toho všetko. Pod 2 hodky by to už isto malo byť. To som však zabudol na posledný stupák. Bežím už úplne sám. Široko-ďaleko nikoho. Asi 2km pred cieľom obieham Vlada. Celkom som ho vyplašil. On mňa zase prekvapil ako rýchlo kráčal. Pôvodne a skromne hovoril, že príde hodinu po nás do cieľa. Zrútil som sa do najnižšieho bodu trate. Palce skoro nevydržali v napučaných teniskách. 25. km a medzičas 1:51:31. Záverečný km sa beží ťažko. Veď je tu prevýšenie 87m. Kopec je nekonečný. Pulz sa blíži k 170. Treba to vydržať. O pár minút je koniec. Lúka sa približuje pomaly. Konečne lievik a výbeh na lúku. Je to skôr už iba rýchla chôdza, lebo to stúpanie je veľké. Kontrolujem stav na trati. Nikto za mnou. Bežím teda už iba na svoj čas. Posledné metre a čas sa zastavuje na 1:58:34. Bol to uplne najpomalší km za 7minút! Som šťastný!!! Zvládol som to v zdraví pod 2hodky a tým splnil svoj cieľ.
Idem sa ešte vybehať. Stretávam Martina, gratulujem mu, že ma predbehol a dozvedám sa, že budem aj na bedni č.3., lebo on je druhý. Som o to šťastnejší, lebo som to nečakal. Celkovo som sa umiestnil deviaty. Organizátor nezabudol ani na kade s vodou a hadicu. Podával sa aj tradičný guláš. Napokon bolo veľkolepé vyhodnotenie. Broňo dobehol asi 10minút po mne a bol veru dosť zničený. Vlado s úsmevom 3. v kategórii do 70rokov. Veľmi pekný beh, aj napriek blatu a vode.