Ako som dal Machulinskú 20ku pod 20

ilustracna foto

Na miesto diania som prišiel asi tak hodinku pred štartom. Bolo voľné ledva posledné miestečko na zaparkovanie. Nebolo príliš zima asi tak 5C, ale pomerne vlhko, takže pocitovo zimy viac. Registrácia bola v miestnej krčme za 2 eurá. Slečny mi radi poodpovedali na moje otázky - ohľadne pretekov samoška. Bol som asi jediný neznalý, všetci ostatní vyzerali, že všetko vedia a teda neboli tam po prvý krát. Kdesi na miestnom štadióne sa dalo aj prezliecť, no ja som neriskoval a radšej som sa prezliekol v aute. Natlačil do seba isostar gel a šup rozbehať stuhnuté nohy a kĺby. Musel som mať aj rukavice. V rámci rozcvičky som si dal 2km. Príjemne ma potešilo, že prvý km bol značený. Logicky som čakal, že to nie je ojedinelá ceduľka. No to bolo skôr na kontrolu pre všetkých ostatných, ktorí behajú s GPS a nie iba s Polarom ako ja.

Hodina štartu sa priblížila, posledné minúty sa vliekli a zdržovali. Musel som vyzerať veľmi divne, keď zrazu padla otázka, že kto som. Ledva som vypotil meno a radšej som dodal, že z Dunajskej Lužnej. Bol to Paľo Faško, budúci víťaz mojej kategórie. Zbytočne sa obával, že ho predbehnem. Na prekvapenie si aj vystrelili, no nie zo seba, ale pištole. Bežal som rýchlo, aj keď sa mi to nezdalo. Postupne ma predbiehali šprintéri na 6km, ale aj ďaleko lepší bežci. V mojej kategórii som evidoval iba dvoch. Prvý km príliš rýchly za 3:20, no ja som sa vyhováral, že to určite nie je dobre značené. Ešteže nemám gps. Postupne som optimalizoval tempo, dych bol v pohode. Druhý km neprichádzal, na chvíľu ma predbehol Jožo Polák z obce Húľ. Potom prišli Obyce a v nich 3. km a teda aj otočka pre šprintujúcich amatérov a slečny bežkyne, ktoré to dokážu zabehnúť. Môj čas 11:10. Stále som blízko Joža a č.8z Miro Haninec predo mnou asi 10s. Trať sa dvíha, čas spomaľuje, pulz zostáva. Štvrtý km sa opäť stratil. Našťastie je piaty, medzičas 19:38. Stále bežím na 3. mieste, ale mám súputníka - mladého chalana Petra Garaja. Trať stále stúpa. Na 8. km aj klesá, nasleduje rovinka. To už bežím sám. Jožo kdesi za mnou. Miro a Peter spolu predo mnou max. 20s. Snažím sa ich držať. Inak bežím v pohode. Medzičas na 8.km je 31:32. Žiadne terno, ale vzhľadom na kopce celkom fajn. Bežíme zase do kopčeka, aby sme na vrchole odbočili trošku dolu na novú cestu do Jedľových Kostolian. Beží sa po rovine, ale potom dosť do kopca. Začína ma chytať kŕč do ľavej nohy. Snažím sa si to nevšímať a bežím veselo do kopca, tých dvoch už mám na dosah, po obrátke ich isto predbehnem, ak sa nič nestane. A stalo sa. Blízko obrátky musím zastať a nohu natiahnuť, aby som sval úplne neroztrhol a vôbec dobehol. Stratím pár sekúnd, čas na obrátke je 39:43. Po nej zastavujem na občerstvenie a lejem do seba chvíľu čaj.

Jasné, že tí dvaja ma nečakali, čo sa dalo aj čakať. Trielili dolu kopcom ako namydlení. Ja za nimi, oddýchnutý, čo tam po nohe, nech si bolí koľko chce, však sa ona rozhýbe, aj keď musím došľapovať opatrnejšie a skráteným krokom. Veru sa mi podarilo čosi nahnať a chlapcom sa priblížiť. Z pohľadu celkového sa mi beží dobre a nemusím tlačiť na píľu. Škoda tej nohy, inak by som mohol upaľovať ešte svižnejšie. Aj tak čas na 12.km ukazuje 46:53, čo je fantastické. Postupne sa doťahujem na predbežcov. Jožo je vzadu v nedohľadne. No vzdialenosť neviem zmenšiť pod nejakých 15s. Beží sa dobre z briežka. 15.km za 58:24. Už šetrím sily na záverečné km, takže do Obýc sa snažím aspoň tempo udržať. Oni robia to isté. Nenápadne skúšam pridať na začiatku Obýc. Nech robím, čo chcem, nejde to. Už podozrievam oči, či nie som ďalekozraký. 17.km v Obyciach ukazuje 1:06:23, čo znamená mierne spomalenie a teda zbytočné taktizovanie. Tu akoby pridali a vzdialenosť sa zväčšila. Márne sa do toho opieram a hovorím si, že idem naplno, nohy majú svoje predstavy ako sa má bežať. Napriek miernemu klesaniu rýchlosť okolo 4min na km. Takže sa zjavne vyklusávam a hecnúť neviem. Medzičas na 19.km je 1:14:25, takže plán zabehnúť pod 20min, by som mal splniť, ak ma nezrazí auto. Teraz som sa hecol a šliapol do toho, chlapcov mám pred sebou a možno tých 20s sa dá dobehnúť, len škoda, že oni rozmýšľajú podobne a nedajú sa. Takže napokon cieľovú rovinku bežím sám so sebou či proti sebe, ale v peknom čase 3:40 na km a celkovo 1:18:05.

Som veľmi spokojný. Prekonal som sám seba, aj keď mám v duši okienko nepokoja, že mi Miro ušiel o 20s. Na druhej strane som rád, že mám motiváciu behať ďalej. Vzhľadom na udržiavací tréning a problém s nohou je dosiahnutý čas fantastický. Krivkám sa rýchlo prezliecť, lebo je dosť zima. Potom si dávam výbornú kapustnicu. Nasleduje divácka tombola s hlavnou cenou 8m rebrík a ďaľšie užitočné veci. Som rád, že som si lístoček nekúpil, lebo neviem, ako by som to domov vliekol. Potom nás ešte usporiadatelia pozvali do kulturáku na vyhodnotenie. Účasť bola hojná. Hrala miestna kapela, ponúkali občerstvenie. Vyhral som 3. cenu a dostal aj diplom. Akcia skutočne na úrovni a so všetkou bežeckou úctou. Za zmienku stojí ešte jeden belgický deduško, ktorý sa zúčastnil už 15 krát v rade za sebou a dožíva sa 85rokov. Ako niekto poznamenal, úspechom je dožiť sa takého veku a nieto ešte aj behať.

Výsledky: www.machulince.sk