Bratislavský polmaratón 2009 na Partizánskej lúke

Cyklomaratónu do Jasnej som sa tento rok nezúčastnil, čo mi prišlo aj patrične ľúto, keď som čítal reportky svojich kamarátov cyklistov z tohto ročníka, tak som sa na poslednú chvíľu rozhodol, že si náladu vylepším športovým podujatím v disciplíne, ktorej sa momentálne venujem. Rozhodnutie, zúčastniť sa tohto behu bolo len týždeň staré. V podstate som ho zaradil do tréningového programu, takže som to nebral ako preteky, dokonca som bežal ešte aj večer pred ním ľahkú desiatku. Napokon sa stopky zastavili na hodnote 1 hodina, 22 minút a 11-te miesto, čo ma príjemne prekvapilo a začínam tušiť o čom to vlastne tá bežecká atletika je a páči sa mi to. Náladu sa mi vylepšiť  samozrejme podarilo, veď človek nemôže mať všetko, trošku skromnosti z mojej strany určite nezaškodí a tohtoročné rozhodnutie venovať sa výlučne behu určite neľutujem.

Cyklistikou som „žil“ 5 rokov. Kvôli tohtoročnému ČSOB maratónu som však plánoval sezónu začať neskôr - až v apríli. Samozrejme, že som chcel rýchlo nabrať prvé objemy. Stále my však vŕtalo hlavou: „Do kelu a čo beh? Veď mi to tak šlo? Nie je to škoda, nechať to tak?“ Dva týždne som nad tým rozmýšľal a podľa toho som sa aj správal. Bicykloval som dlhé trate, behával som. Dakedy som ráno zajazdil 70 km a večer šiel ešte behať 10km A to prakticky hneď po odbehnutom maratóne. No ono to nemohlo zrejme dopadnúť inak ako to dopadlo – zranením: zápalom šľachy z vnútornej strany kolena (MCL) a športová dilema bola vyriešená: 2 týždne pauza od oboch športov, maximálne tak plaváreň a krátke prechádzky + protizápalová liečba, mazanie postihnutej oblasti. No a teraz povedzte človeku, čo športuje 5 rokov v podstate non stop, aby si dal 2 týždne absolútnu pauzu. Našťastie som si nechal poradiť od skúsených, dostal som strach, či vôbec ešte niekedy budem bežať maratón. Toto ma napadlo ako prvé. Nenapadlo ma, či ešte budem jazdiť, ale či budem môcť bežať. A tak som počas 2 týždňov športového odpočinku, dobrovoľne a nenásilne dospel k rozhodnutiu, že ten beh ma proste chytil a ak sa vylížem zo zranenia, tak v ňom budem pokračovať.

Po športovej pauze som pomaly začína opäť s behom, postupne. Nebolo to ľahké, trvalo to asi 5 týždňov postupného tréningu, kým som sa cítil úplne fit.

Dostať sa do tohto projektu mi pravdepodobne zachránilo zdravie, resp. ľudí, ktorých som spoznal mi zachránili zdravie. Veď ja som o behu nevedel takmer nič (a to netvrdím, že teraz viem). A nevedomky som tvrdohlavo behával také objemy, ktoré podľa tabuliek prevyšovali hranice rekreačného behu. Dosť nebezpečné toľko bežať bez toho, aby  sa človek adekvátne venoval rozcvičkám, strečingu a v neposlednom rade regenerácii. Spoznal som partiu ľudí, s ktorými chodievam pravidelne behávať a prezentovať beh ako zdravú a modernú súčasť dnešného životného štýlu. Dokonca si bežci bezplatne môžu požičať rôzne typy bežeckých tenisiek a pripojiť sa. Každý utorok na Železnej studničke a štvrtok v Sade Janka Kráľa (za Auparkom) vždy o 18:00. Každý je srdečne pozvaný.

V piatok večer som sa cítil dobre po „zamatovom“ behu na okruhu, len keby som sa mohol lepšie vyspať. O pol druhej v noci som totiž viezol svokrovcov na letisko. Hoci by niekto mohol namietať, že bežať sa bude dobre, veď svokra je 5 hodín letu ďaleko, ja to povedať nemôžem, pretože so svokrovcami mám veľmi dobré vzťahy. Vstávať sa mi teda vôbec nechcelo, budík to skoro neprežil, čo má čo vyzváňať, keď ja chcem ešte spať. Inokedy so vstávaním nemám problémy, no dnes ráno je počasie pochmúrne. Každopádne som sa o 7:30 nejako donútil vstať a začal predsúťažový rituál, ktorý zahŕňal samozrejme aj raňajky. 3 chlebíky s maslom a lekvárom, k tomu 2 kúsky vianočky a teplý čaj s medom sú osvedčenou voľbou už z ČSOB maratónu a nesklamali ani tento krát. O ôsmej vyrážam autom na miesto diania – „na domácu tréningovú pôdu“. Vonku je 14 stupňov a prší. Teplota je ideálna, dážď hádam nebude vadiť pod ochranou stromov lemujúcich asfaltovú trať smerom na Biely kríž. V mieste štartu sa už zbiehajú ľudia a tak sa aj ja idem zaregistrovať, vyzdvihnem si štartovné číslo, kupóny na jedlo a nápoj po preteku. Ešte ostáva 45 minút do preteku. Pohodu pred štartom mi pomáhal udržiavať parťák Martin, vynikajúci atlét, ktorému vďačím za veľa, za usmerňovanie v tréningoch, za rady ohľadne techniky behu, regenerácie, rozcvičiek a stratégie, ako bežať tento beh. Veľmi mi pomohol s rozcvičkou pred pretekom. Som ani netušil, čo všetko by malo predchádzať štartovnému výstrelu. Nervozita zo mňa absolútne opadla, celé čakanie sme strávili aktívne rozklusom, rozcvičkou a rozprávali sa o tom, prečo je to dobré, ako to pomôže. Teória v symbióze s praxou. Ani som sa nenazdal a už som stál v tielku a kraťasoch na štarte, rozcvičený, zahriaty, pripravený a motivovaný. Stratégia bola teda takáto: skúsim prvé 3 km udržať tempo 4 min / km, potom sa uvidí. Najlepšie bude, ak stretnem sparinga s mojou výkonnosťou a nechám sa viesť. Beží sa do mierneho kopca, postupne sa bude svah zvyšovať, treba to brať do úvahy.

Vyrazili sme, bežci predo mnou ma nechcú pustiť vpred, tak ich obieham zľava, sprava, ako sa len dá aj mimo asfaltového chodníka a snažím sa bežať v tempe. Už z tréningov viem približne, čo to znamená 4 min/km, tak sa snažím podľa pocitov dostať do tejto rýchlosti. Prvý km ten sa beží vždy dobre,  tento krát za 4:05 min. Bežecký „pelotón“ sa už roztrhal, hlavná skupina je za mnou. Vidím pred sebou bežca v oranžovom bežiaceho stabilne tak šup za jeho chrbát a dýcham mu na ramená na 2hom a 3ťom km (3:59 min / km a 3:56 min / km). Štvrtý km prekonávam malú krízu, začína ma pichať v boku, musím klesnúť s tepmi aspoň o 2 – 3 údery a tak klesajú na hodnotu 168 (štvrtý km za 4:15 min / km) – svah je už značne strmší, oranžový bežec mi uniká, nevadí. Na piatom km ma dobieha bežec s ktorým budem v podstate bežať až do konca bok po boku. Piaty km sa svah zmierňuje (4:06 min /km). Šiesty km nás privádza ku križovatke ciest na Kačín a Biely kríž, my bežíme svoju „krížovú cestu“, odbáčame vpravo (6. km 4:15 min / km). Tu sa cesta začína citeľne zdvíhať, ale nakoľko som prekonal pichanie v boku a beží sa mi dobre, nová taktika je pokúsiť sa držať stanovené tempo 4 min/km – v nadchádzajúcich 4 km – tu sa láme chlieb – v kopci (ako na Tour de France :o)), po tom sa trať otočí a budeme bežať z kopca. To už bude lahôdka, ak nie budem to riešiť neskôr. A teda nastupujem do kopca a bežec spolu so mnou (7, 8, 9 a 10 km za 4:12, 4:07, 4:12, 4:03). 11ty km sa beží taký trojuholník – bočíme vľavo, potom do strmšieho svahu asi 200 m, tam je obrátka o 180 stupňov – checkpoint. Slečny zapisujú naše čísla, dostávame sa tak do „knihy návštev“ tohto miesta a šup dole a pripájame sa na cestu, po ktorej sme už bežali, teraz však v opačnom smere. Tu stretávame bežcov, ktorí bežia smerom hore (11ty km za 4:02). No a osobne som teraz zvedavý, čo sa bude diať. Pozerám na hodinky, priemerka je 4:04 min/km – toto by sa malo dať udržať relatívne v pohode, veď bežíme z kopca. 12ty km ma môj sparing na chvíľku opúšťa a vyrazí asi 100 m dopredu (13ty km za 3:48). Následne ho dobieham, samému sa mu nebeží dobre, ako sa neskôr v cieli zmieni, a teda preberám iniciatívu do vlastných nôh (14ty km za 3:45) a dostávame sa opäť ku križovatke s odbočkou na Kačín. Tak tuto to poznám veľmi dobre, už len 7 km a sme v cieli. Bežím akosi automaticky, bojím sa len syndrómu vyhorenia a tak do seba preventívne lejem jontový nápoj na občerstvovacej stanici (15ty km za 3:49). Do cieľa to už nie je ďaleko, týmto tempom tam budeme za menej ako 24 minút a tak mobilizujem posledné sily a sústredím sa na každý krok (16 a 17 km zhodne za 3:43). A bežíme okolo známeho jazera nad bufetom. Zákruty na ceste celý čas pri tom skracujeme ako cyklisti a prebiehame z jednej strany na druhú, musíme si však dávať pozor na autobus, ktorý na trati premáva aj počas pretekov. 18ty km nás privádza k bufetu a bežím ho za 3:39. Tak a máme tu posledné 3 km. Tu si uvedomujem, že som sa posunul do inej dimenzie vďaka intervalových tréningov a rýchlych roviniek v rámci bežeckej abecedy. Necítim žiadne kŕče. Energie mám dostatok, možno by sa dalo aj nastúpiť na posledný úsek, no konzervatívne tak nespravím, pre istotu – ide o tréning, test, čo dokážem, pripomínam si v duchu. 19ty a 20ty km (za 3:39, 3:38) nás privádzajú do priestorov štartu pri miestnom amfiteátri, ešte je potrebné odbehnúť celý areál dokola toto sa mi podarí v tempe 3:37 min / km, zrýchľujem len posledných 200 m, sparing útok neopätuje, tak padám v pohode do pomyselnej cieľovej pásky. Až tu vidím svoj výsledný čas 1 hodina, 22 minút.

Premočený a špinavý sa chytro prezliekam do suchého a hneď sa vydávam na 3 km výklus. Náš spoločný úspech ešte pred tým telefónom referujem Martinovi. Vraciam sa do miesta cieľa, aby som si dal kofolu a teplý guláš. Porozprávam sa ešte so známymi tvárami a vydávam sa domov s dobrým pocitom.

Tento beh som venoval svojej maminke, ktorá sa momentálne lieči, všetko už bude zasa v poriadku.

Vzdialenosť:                      20,91 km

Čas:                                       1:22:03 hod

Priemerné tempo:         3:55 min / km

Priemerné tepy:              167 tepov / min (max. 174)

Umiestnenie:

Oficiálne výsledky:        http://polmaraton.sportuj.sk/?menu=vysledky

Oficiálny čas:                    1:22:00 hod

Umiestnenie:                   11 ty zo 124 (kategória muži 18 - 39 rokov)