62. Národný beh Devín BA
- Napísal: Roman Rybanský
- Published in Beh
Bol to môj jubilejný 5. ročník a zabehol som ho najlepšie zo všetkých z pohľadu dosiahnutého výsledku. Išiel som z plného tréningu, cítiac v nohách ČSOB polmaratón spred týždňa. V slnečnom počasí a teplote cez 20C bežalo skoro 3000 bežcov. Nezmestili sa ani na štart. Ja som sa zaradil tak 15 min skôr na štartovnú čiaru. Zopár dosť chytrákov postávalo pred ňou. Predpokladal som, že ich upracú ako po minulé roky a vyštartujeme ako sa patrí na seriózne preteky, všetci spoza štartovnej čiary. Nestalo sa a tak som sa po cintorín predieral davmi bežcov, ktorí patrili kdesi na chvost, no natlačili sa dopredu ako nejakí pretekári.
Napriek riadnej rozcvičke som sa po rozbehu necítil optimálne a cítil som po pár sto metroch meravenie rúk po rýchlom štarte. Prvé 2km vychádzali na 3:40 na km. Bežal som koľko to dalo. Značenie km bolo nepresné tak ako aj po minulé roky. Takže ďaľší km sa javil na 3:25, aby sa opticky zhoršil na 3:58.
To som už pulz držal cez 171. Polovica trate vychádzala na 20min. Samoška príliš som tomu neveril, ale na pocit to bolo fajn. Cítil som sucho v ústach. Občerstvenie som odmietal. Takúto vzdialenosť musím vydržať bez občerstvenia. To predsa profíci nerobia. Horšie bolo, že sa ozval zranený sval asi tak na 5. km. Chvíľami som mal pocit, že musím zastaviť. Trocha som zvoľnil a bolesť ustúpila, ale cítil som to. Kŕč sa našťastie nevyvinul do plnosti.
Prišla riviéra a posledné 4 km. Bežať vedľa dymiacich áut v tomto úseku je vždy výzva a ešte ten mierny kopček robia svoje. Vidina zdolania posledných km máva však hojivý účinok. Držím stále svoju pozíciu. Konečne sme sa odpútali od dymu a je tu Lafranconi so svojou vlnkou. Po jej zdolaní ma predbieha Húlčan Jožo, známy to výborný bežec. Beží nekompromisne ľahko pevným krokom. Odpláca moje obehnutie niekde v prvej tretine behu. Skúšam sa aj ja uvoľniť, tlačím to do lýtok a pridávam kadenciu. Aspoň som sa chytil a neprepadávam. Desina za 36:50. Ak sa dá veriť meračom. Takú rýchlu desinu som ešte nemal. Zostáva 1625m. To sa dá zabehnúť za 6min s rezervou, ak sa nič nestane.
Pri tuneli si ma dovolí predbehnúť akýsi mladík dosť nešetrným spôsobom na tesno. Bol dosť veľký, ale že by mu dvojprúdová cesta nestačila? Dávam do toho všetko. Nový most už vidím v celej kráse. 11ty km za 3:37. Celkom pekné. Tak a ostáva posledných 625m. Bežím ako divý jeleň, konečne vbieham na posledné 2 zatáčky a cieľovú rovinku. Toto mám veľmi rád a tu zvyknem aj dosť zrýchliť. Zatiaľ ma nikto nepredbieha a nikoho ani nepočujem. Obzerať sa nechcem. Energiu treba sústrediť dopredu. Asi tak 80m pred cieľom ma predbiehajú 2 bežci jeden za druhým. Do kelu toto vie teda naštvať. Kde boli doteraz. Rýchlosť mali astronomickú. Ale nevadí, ja som šťastný prebieham cieľom v čase 43:27. Môj osobný rekord a splnenie vytýčeného času. Len nechápem ako som to mohol bežať 3 minúty tých 625m, alebo to nesedelo?
Ozaj a ešte som bežal v rámci firemného behu za T-Mobile. Len kde boli kolegovia? Nikde som ich nevidel a ani v bufete. To je teda fakt divné. Snáď sa objavia na výsledkovej listine. Môj čas stačil na 6. miesto v kategórii necelé 3 min na víťaza. Však čo, ešte trocha potrénujem a budúci rok je môj:-) Škoda, že ma bolí ten sval. Hádam to do 3 dní rozchodím, ostávajú 2 týždne do maratónu snov.
