Ako som stál na bedni - 33. beh Devínskou Kobylou
- Napísal: Roman Rybanský
- Published in Beh
Beh Devínskou Kobylou je pomerne staré podujatie. Tento rok sa bežal 33. ročník. Mal však dlhú prestávku 7 rokov, toto bol 3. obnovený ročník. Za študentských čias som ho koncom osemdesiatych rokov zo dva razy absolvoval, ale iba 3000m, na dlhšiu 6500m trať som si vôbec netrúfal. Vtedy malo toto podujatie veľkú slávu a moderoval ho Gabo Zelenay. Keď som vo štrtok zistil, že sa znova koná, dostal som chuť si zaspomínať a odvážiť sa na veľkú trať:-) Nahovoril som aj mladšiu dcéru, ktorá rada behá a urobili sme si športovú polsobotu. Beží sa lesnými cestami-necestami Devínskej Kobyly formou časovky. Štartuje sa po dvojiciach.
Ráno bolo v Lužnej celkom príjemné, aj keď pod mrakom, ale teplota nad 10 C. Na Dlhých Dieloch už to bolo horšie, padala hmla a bolo nepríjemne zima. Na prezentáciu na Veľkej Lúke sme prišli včas. Kúsok po 10-tej hodine. Deti štartovali o 11:00. Po obdržaní čísiel sme si na rozcvičku odbehli detskú 500m trať, to aby sme nezamrzli. Ruky som mal skrehnuté. Aj som pochyboval ako to v trenkách a krátkom tričku odbehnem. Pred 11:00 deti nahnali do úzkeho koridora a zoradili podľa štartovných čísiel. Lienka sa ani neprezliekla, len obuv upgradovala na silnejšiu ráž. Štartovali v 15s intervaloch. Hneď po dobehnutí našej Lienky som sa musel šikovno richtovať, pripnúť číslo a rozmrazovať. Ideálne na pracovnú teplotu. Napokon mi zostalo na rozcvičenie iba 10min. Asi to aj stačilo, lebo keď som dal dolu šušťáky, už mi ani zima nebola. Štartovali sme presne o 11:30 v 15s intervaloch. Ja som bol v štvrtej várke.
Posledné odrátavanie a mohli sme vyraziť. Vybehol som bez rešpektu. Parťák videl hneď iba môj chrbát. Veľmi rýchlo sa ísť nedalo. Chodníček bol úzky a samé zákruty. Musel som ich klopiť, aby ma nevynieslo. Po zdolaní detského okruhu sme sa dostali na asfaltku. Tam som predbehol všetkých lúserov, ktorí štartovali predo mnou, až na jedného. Už som sa rozohrial, v svaloch bolo cítiť laktát. Dýchal som ako mech na organe. Nasledoval mierny klesáčik, takže som to trochu vydýchal, aby som úplne hneď nevytvrdol, po tom rýchlom štarte. Bežal som za tým chlapcom, ktorý ešte predbiehaniu odolal. Na prvom miernom stupáčiku odpadol a tak som zostal sám na čele štartovného poľa a toto som aj udržal s veľkým odstupom. Aspoň, čo som dovidel. Už sa mi otvorili aj kohútiky v nose a z kečky sa parilo. Kašlal som na to. Aspoň som recykloval soľ. Veľký padáčik dolu do roklinky. Nechcel som to nekontrolovateľne pustiť. Jesenné lístie bolo zradné. Potom sa bežalo doprava a zase dolu do roklinky a nasledoval smrťák. Ten veru prevetrá všetky dutiny. Tadiaľto mohli bežať už iba mladé žrebce s predným náhonom. Skúšal som to aj ja, ale nedávalo to žiadny zmysel, tak som prešiel do kroku, čo sa mi nestáva na pretekoch často. Nasledoval zbeh dolu a výbeh k záhradkám. Odtiaľ som to už veľmi dobre poznal, aj keď som nevedel, kadiaľ nás ešte organizátori prevedú. Bežalo sa mi dobre. Cítil som sa ako víťaz, ktorý si beží po veniec. Vedel som, že to tak byť nemusí, lebo časovka je zradná a každý beží v podstate sám bez kontroly konkurencie. Tlačil som však na pílu, hecoval som sa, aby som nepoľavil.
Bola to v podstate rovina, potom mierne stúpanie a mierne klesanie. Cítil som, že sa lúka približuje. Tadiaľto som roky behával. Napokon sa pred cieľom cesta stočila dolu, aby bola trať zaujímavejšia a padala a padala. Akumuloval som sily na záverečný stupáčik. Bol slušný, ale bežal som ho výborne, ako žrebec. Partia ľudí fantasticky povzbudzovala. Dával som do toho všetko a tváril som sa ako víťaz. Pre istotu som sa hore obzrel, vzduch bol čistý. Nemám rád, keď ma niekto v závere predbehne. Záverečný šprint a cieľ. Pretínam pomyslenú panenskú pásku v čase 27:19. Som spokojný, rekord trate to nie je, ale na bedňu by to mohlo stačiť. Postupne dobiehajú aj ostatní a o chvíľu je to už jasné. Druhé miesto v kategórii chlapi so stratou iba 7 s. na víťaza!
Bolo to pekné podujatie, pre maratóncov výborný tréning na zlepšenie koncovky. Po prvý krát som stál na stupni č.2. Škoda len, že nedávali nejaké tie medaily alebo diplomy. S ponožkami sa budem ťažko chváliť, aj keď sú nové.