Sprint Triatlon Senec 2010
- Napísal: Roman Rybanský
- Published in Triatlon
Ako som sa stal rybkou a nie žabkouNa môj tretí ročník nastupujem v pohodičke. Beriem to tréningovo-športovo. Teším sa, že odskúšam aj neoprénik a nebudem zimu trieť. Na tradičný senecký šprint triatlon sa chystá aj vychádzajúca hviezda a klubový kamarát Milan, tiež starý triatlonista, avšak mladý vekom Martin- tréner. . Ako to už tradične býva, ráno ešte pobieham okolo domu, kedy treba ešte kadečo stihnúť a tak sa vychytím do Senca na poslednú chvíľu.Našťastie mám temer dokonalý "check list", takže nie je čo zabudnúť. Všetci traja sa zídeme takmer súčasne na prezentácii na juhu seneckých jazier. Po odprezentovaní čas začne rýchlo plynúť a ledva stíhame. Našťastie prišla aj Eva z našej plaveckej skupinky a pomáha. Diskutujeme hlavne o čerstvej vodičke, ktorú nám nachystali na plávanie. Ja sa len tak vytešujem a trochu aj ľutujem kamošov, kvôli neoprénu. Po rozvičkách sme sa konečne pripravovali do depa. vtedy to prišlo. Hľadám vytúžený neoprén, auto prevraciam a jeho nikde. Mal byť predsa v taške. Vtedy som si spomenul, že sa tam nezmestil a zrejme z tašky spadol,keď som ju bral. Nuž čo, aspoň nebudem machrovať a budem plávať ako mi plutvy narástli. Bolo pol hodku do štartu, takže domov by som to neotočil. Milan mi núka hrejivú masť, už sa mi nechce ani natierať. Zvládam to však veselo. Vodu som ešte neokúsil, tak na zmrznutie úsmevu ešte čas ostáva.
Namiesto výkladu trate sme si vykladali veci z auta. Konečne veci v depe. Vyzerá, že je všetko OK, až na žabí pláštik. Pripadám si ako ryba medzi nimi ostatnými gumáčmi žabacími. Skúšam vodičku, ponorím sa, zaplávem a je to celkom v pohodičke. Niektorým padavkám je zima aj v neopréne. Takéto podmienky patria k triatlonu. Veď voda má komfotných 19C. V Čunove mala pred tyždňom necelých 15C. Vonku je slnečné teplé počasie. Stáť však mokrý na štarte nie je žiadna sláva. Predsa mi nie je tak zima ako v Martine na kúpalisku, či v Bátovciach, keď trvdili, že má cez 20C. Naveľa vyložili trať a inštrukcie znova, aj keď pre mnohých už zbytočne, "poneváč" už majú štuple v ušiach. Približne všetkému rozumiem. Dôležité je si pamätať, že žlté šípky sú bike a červené beh. Bike jedno kolo, aj keď má dve a beh dve kolá. Ostatné sa uvidí, alebo aj nie. Vyzerá, že všetko je nachystané, tak môže padnúť výstrel, ktorý nás vyslobodí od zimy. Aj padol a s ním aj vyše 100 žabákov do vody. Pre veľkú nedočkavosť po dvoch záberoch zisťujem, že akosi nevidím. Jaska, veď brýle ostali na čiapke. To už sa na mňa nahrnulo tiel. Nejak som sa vymanil, no zohrieval po boku iného tela. Po prvú bójku to bolo o prežitie v zdraví. Tam sa to nejak nahrnulo. Niektorí zistili, že sú tam a zrejme nevedeli kadiaľ ďalej a tak zastali. Na mňa vybehol Milan plný eufórie, že prvú bójku má za sebou. Konečne môžem plávať, ale čo to ostatní sa mi vzďaľujú ako po iné roky, tak sa nemám za koho zavesiť a musím bojovať sám. Aspoň bójku vidím a to je istota. Plávanie akosi nevnímam, iba sa snažím dotiahnuť na utečencov. Druhá bójka za mnou v klídku. Kde je tretia? Oči si idem vyočiť, ale nič. Nuž sa musím spoľahnúť na tých predo mnou. Zbadám ju až pár metrov predo mnou. Ruky mám už troška drevené, ale zaberajú normálne. Zátačku vyberám asi nepretekársky pomaly, šmyky vo vode mi celkom nejdú. Všetci plavci sú už preč. Ostal iba akýsi zúfalec, ktorý ani neviem ako mohol byť predo mnou, tak sa chudák metal. Napriek tomu mal záber mocný. Chcel som sa s ním pretekať, ale potom som uznal, že sa radšej za ním odveziem. Posledná bójka prišla veľmi rýchlo. Ani som sa nestihol rozplávať. Aj breh sa akosi rýchlo priblížil. Vybieham z vody, kukám hodinky a ukazujú 12:15. Kurník šopa, čo to je za čas? Prvé mi napadlo, že som stopky nestlačil, ale zase štvrť na jednu byť nemôže. Neriešim to a sústredím sa depo. Čiapka, okuliare dole, priľba a číslo hore. 
Tískam bike von z depa, no nesprávnou dierou, bežím k druhej, čiara a môžem nasadať. Len do toho kopca to akosi samo nejde, veru aj pedálovať treba a to na boso. Hore na ceste sa konečne môžem nazúvať. Ide to pomaly a ťažko, nohy mokré a zablatené. Uf, skoro som nabral obrubník. Jedna je vo vnútri, trocha pokrútim a pomaly druhú, tá ide ťažšie je ľavá a spadnutá z gumičky. Ako sa tak hrám predbehne ma junior. Bez problémov ho dobieham. Ťahá sa za mnou, je ochotný striedať. Paráda, teším sa. To je po prvý krát. Pomáha mi to. Fúka protivietor a ideme do kopca smerom na Kaplnú. V prvej dedine Blatnom sa pýta, či už otáčame a to sme mali len vyše 5km:-) Vravím, že nie a ideme dostihnúť balík pred nami. Súhlasí, no veľmi ťahať vpredu nevládze. Aj tak je to fajn, že aspoň občas si môžem oddýchnuť. Po otočke v Kaplnej mi je jasné, že balík dostihneme. Otáčame po vetre a dolu kopcom. Takže rýchlosť sa drží 42 a viac. V týchto fázach to ide super. Predbieham balík a v ňom Martin. Kričím na nich: "plavci poďme!" V skutočnosti mám škodoradosť, že sa mi ich podarilo predbehnúť. Dúfam, že sa Martin chytí a trochu ho potiahneme. Utrúsi ešte niečo o mojich nohách. Napriek snahe nedokáže zakontrovať. Idem vpredu sám junior sa stíha so mnou držať. Za Blatným nás predbieha akýsi makáč. Super, aspoň pomôže. Na nohách cítim, že je slabý, no nechám ho trochu škvariť vo vlastnej šťave. V diaľničnom nadjazde už vytuhol, idem do brejku a definitívne sa stráca. Potom ešte pustím na chvíľu mladého dopredu. Privážame sa na kruháč v Senci pred Lidlom. Je plný, ja to tam napálim vnútornou stranou krížom cez zámkovú dlažbu. Junior si život viac váži, takže mu unikám. Začínam
sa šetriť na beh, takže zľahčujem prevod a kalkulujem vyzúvanie. Vidíme
bránu do areálu, no idem ďalej rovno ako minulý rok.Eva na mňa kriči, že som mal odbočiť. Flekujem zadné koleso a otáčam sa späť. Mladý bol za mnou, takže ten to stihol v pohode. Horšie bolo, že som sa nestihol odopnúť a tak pred depo sa dovážam napoly zapnutý. Ľavú tretru vypínam celú a nesiem ju v ruke na svoj flek. Čas na biku 36min. 
Obúvanie tenisiek už ide ako po masle. Zase chcem ísť nesprávnym otvorom von, ako staré kone po minuloročnej trase. Vybieham z brány a neviem kam bežať. Diváci ma usmernia na nový chodník. Ďalej to už nejako zvládnem. Beží sa mi pomerne dobre. Žiadne ťažkosti, no určite nie naplno. To je v poriadku. Musím rozbehať najprv bike. Mladého predbieham pred mlákovou zákrutou. Volím dráhu vľavo, tám sa potom predieram pomedzi autá. Snažím sa zrýchlovať. Nasleduje prudká zákruta a beh chodníkom a druhá a bežíme naspäť. Na novom chodníku zočím Milana vo veľmi dobrom stave. Ešte má sily na mňa pokrikovať. Na občerstvovačke lejem do seba vodu. Na môj vkus je dosť teplo. Netuším ako rýchlo bežím, no je to stále pod 10 min a to je fajn. Chodník
druhou bránou nás zavedie na 180 stupňovú obrátku, potom zabočím
doprava, našťastie na mňa zarevú, tak sa predieram kríkom nazad na
správnu trať.Cieľová rovinka čas 9:48 na prvé kolo. Druhé kolo odsýpa už lepšie. Trať môžem optimalizovať. Síl je dosť a tak iba predbieham. Podľa času odhadujem, že by to mohlo byť pod 1:10 celkovo a to je super čas. 
Občestvovačku vynechávam a bežím koľko viem. Spomalím sa na obrátke a rozbaľujem na cieľovej rovinke. Škoda, že nie je s kým pretekať, aspoň by bola sranda. Pretínam cieľovú čiaru v čase 1:08:27, osobák o cca 9min prekonaný. Druhé kolečko som dal za 9:26. Asi neviem rátať, lebo mi namerali na behu 19:55. Zrejme tam zarátali aj depo. To je jedno. Na moje prekvapenie Milan už v cieli popíja pivo. "Ty tu čo robíš?" vravím prekvapene. "Koľko si dal kolečiek?" Vraj iba jedno:-) Tak odložil pivo a šup na druhé. Nepatrí sa na prvý triatlon mať za menom DNF!Porozprávali sme zážitky, popili a pojedli. Po zrátaní všetkých časov sa zistilo, že som sa umiestnil 2. v kategórii veteránov a tak som stál už druhý krát tento rok na bedni a dostal aj pohár. To si veru cením viac ako ponožky, či iné praktické dary iných podujatí. Klobúk dolu, pán Jurášek predseda STU, vie ako na to. Bolo dobre, výborná atmoška, trocha kiksov, ale aspoň bolo o čom písať no nie? Prídeme zas
