Bratislavský maratón 2010
- Napísal: Robert Juhás
Na štart som sa dotrepal včas, hodil reč s Tomášom - zberačom mŕtvol. Vraj
je tiež rozbitý zo včerajšieho turnaja ako cigánska hliadka. Oslavy hokejového titulu asi
trvali do neskorej noci. :-)
Rozbeh bol pomalý, v tlačenici treba opatrne. Postupne sa už dalo predierať
rýchlejšie dopredu. Fúkal severozápadný vietor a bolo mi jasné, že si treba
aspoň niečo našetriť na návratovú slučku po hrádzi. Pri petržalskom "karfúre"
ležala v náručí organizátora nejaká senior inlinerka asi z Talianska, lebo bola
od solárka úplne vysušená, horekovala a pozerala si uderené koleno. Asi na tom
bude niečo pravdy, že vpredu si inline polo/profíci nič nedarujú a kľudne si
pomôžu nie úplne férovými ťahmi. Len som čumel ako ma po kilometri tetka ofičala
takým spôsobom, že keby som ma na korčuliach brzdu, tak sa asi sám seba opýtam,
prečo brzdím. Asi ju ten pád na tvrdý asfalt totálne vyhecoval alebo čo.
Súúúúúú-zúúúúúú-kííííííííííííí a už jej nebolo.
Rýchlo som na ňu na traktor ródeo úseku zabudol. Jediná myšlienka bola
prejsť toto tratolište v pojazdnom stave. Bodaj by to aj bežcov, čo idú po nás,
kolieskarov, tak natriasalo.
Po ceste pri hrádzi nebol asfalt úplne ideálny ale stále lepší ako to
šutrovisko predtým. Zachytil som sa do háku malého vláčika, ktorý ťahal týpek s
číslom 133. Po otočku som sa vydýchaval a to som ani len netušil, že sa už do
cieľa ani nevydýcham. Bolo mi jasné, že bude protivietor, ale taký uragán som
teda nečakal.
Týpek stále ťahal špicu a ja som mal problémy vôbec uvisieť za ním. A to som mal ešte lepšie korčule ako on. :-( No nič, hokejový turnaj mi takmer úplne odpálil sily a nemyslel som na nič iné, len vydržať. Ak už nie do cieľa, tak aspoň po nejaký most, tam už fúkať nebude a potom sa už nejako doklepem do cieľa.
Pred Prístavným mostom ma začal občas okopávať nejaký mlaďas v háku. Ťuk sem do korčule, o chvíľu do ruky, až som to za Apollom nevydržal a pustil som ho radšej na svoje miesto. Nenechám sa kvôli jednému miestu okolo 100 pozície zostreliť niekým, kto už nevládze kontrolovať ani svoj pohyb.
Stupáčík na starý most som už išiel sám a pekne v klídečku kontroloval
poradie. Ďaleko predo mnou nikto. Vzadu ešte menej, tak čo sa budem
naháňať.
V cieľovej rovinke už len na dojazd a konečne cieľ. Víťaz mi naložil "len"
15 minút. Ale beriem toto korčuľovanie pre zábavu a nie poradie. Čo iné mi
ostáva? :-)))