Bratislavský maratón 2009

Premiéru s novými korčuľami som už minulý rok absolvoval a dosť som bol zvedavý, ako sa mi pôjde s nimi na tomto podujatí. Spolu s korčuľami som si samozrejme znovu so sebou zobral aj zapálené hrdlo ako aj minule. Žeby zvláštna forma „štarťáku“? :-) Akoby ani to nestačilo, prišiel som aj na na štart neskoro. Teda, zo šatní som vychádzal a hodinky mi ukazovali okolo 9:46. Takže studený, nerozjazdený som sa vydal naháňať štartujúcich čo sa mi aj vypomstilo, lebo som sa natiahol na koľajniciach ako "šalená šalina". 

Znovu rozbeh a bolo mi jasné, že na nejaký výkonnejší balík už môžem zabudnúť. Tak mi neostávalo nič iné ako, ročníky predtým. Pidlikanie sa a doskakovanie jednotlivcov po jednom. Aspoň ma tešilo, že neprší.

Pred „traktor ródeo“ úsekom sa mi podarilo uvisieť v menšej skupinke ale za ním som bojoval zase sám so sebou. To je taký vytrasený úsek, že si človek ani nohy necíti. Masáž nôh zadarmo. A to sa tam v sobotu dalo ešte kúpať, či chytať žaby.

Dosť dlho som sa z toho spamätával. Po obrátku sa mi nepodarilo nikoho dobehnúť. Ani svoje pľúca.

Až na hrádzi ma dobehol týpek v žltom drese (Černá hora) a spolu sme začali doťahovanie na balíček ktorý som nevládal dobehnúť sám. Ešte som zakýval klubovému parťákovi Milanovi aj s jeho polovičkou. Ešte len smerovali k obrátke.

To sa mi už vtedy išlo celkom dobre, telo bolo zahriate (viem, hovadsky skoro :-) a vo vláčiku to predsa tak krásne odsýpa. :-) Bol som rád, že už som na návratovej slučke a ešte nepršalo. To dávalo dobré vyhliadky na dojazd na suchom asfalte. Na mokrom to už je o držku.

Balíček sme dobehli kúsok pred čističkou a po orazení sme ho začali ťahať. Obaja borci, s ktorými som išiel boli asi domáci, lebo poznali všetky nerovnosti aj vraveli, ktorá časť cesty je hladšia a lepšia, hoci napohľad vyzerala rovnaká všade.

Slučka do kopčeka na Starý most sa mi podarila celkom dobre vyšliapať. Minulý rok som na tomto mieste skoro zdochol. Získal som tak menší náskok, ktorý sa mi už do cieľa podaril udržať. Znovu som sa skoro zrúbal na mokrom asfalte, lebo začalo popŕchať. Ale to som už našťastie ustál.

Konečne cieľ. Nevládal som stáť na nohách ale pocitovo to bolo predsa len lepšie ako minulý rok. Dostal som od Zdenky antistresového pampúcha. Asi ako odškodné za to meškanie na preteky. :-)
Zapisujúci Paži mal nejaké poznámky na čísla, ktoré na mne po páde vlastne len viseli. A Juro sa pre zmenu pýtal, či nepotrebujem zdravotnú pomoc alebo aspoň "vjágru". :-)

Išiel som odovzdať čip, obdržal som pamätnú medailu a chytro do šatne, už popŕchalo výdatnejšie. V šatni sa ma pýtal pán "ze záhorá", s ktorým som súťažil aj minulý rok na Vajnorskom minimaratóne 2008, že aký som mal čas a veľmi si pochvaľoval svoj výsledok a fakt, že nakoniec to s dažďom nebolo také katastrofické, ako sa predpovedalo. Ešteže tak. :-)Vravel, že sa bál v zjazde zo Starého mostu do zákruty. Minulý rok pribrzďoval jednou nohou a to sa tie koľaje nedá ustáť. Treba ísť pevne oboma nohami.

Keby som sa nevyrúbal už na štarte, tak by som bol celkom spokojný so svojím výkonom. O rok zase.

Všetci váhavci, treba to skúsiť. Je to celkom zaujímavý šport.

Ešte výsledky inline kategórie .