Slovenský pohár Masters pokračuje

Po týždňovej prestávke pokračoval seriál pretekov SP Masters 7. kolom pretekami jednotlivcov v Čachticiach. Organizátor využíva hustú sieť ciest na Myjavských kopaniciach a každý rok postaví inú trať. Tentokát to bol opäť nájazd z Hrachovišťa do Kostolného, potom asi kilometrový kopec a po zjazde novinka, vpravo stúpaním až k hlavnej ceste v Hrašnom a nasledujúci padák dolu a opäť kopec na Babulicov vrch. Odtiaľ k vysielaču pri Myjave, na križovatke vpravo a štátnou cestou na Hodúlov Vrch a potom dolu do Kostolného. Tieto hoci náročné preteky sú medzi cyklistami obľúbené a bolo nás tam hodne cez stovku. V kategórii nad 50 rokov nás štartovalo 17 spolu asi s piatimi nad 60 rokov a prvý krát v histórii aj so štvoricou cyklistov v novovytvorenej kategórii nad 65 rokov, ktorí mali absolvovať iba jeden okruh.

Pár sto metrov po štarte sa šeťdesiatnici Vogel s Ostrackým vybrali do úniku. Ešte pred Vaďovcami sa za nimi pustil Rihay ale bolo vidieť že má minimálnu nádej dostihnúť ich. V protivetre si všetci traja riadne vyťali a postupne sme ich za Kostolným dobehli. Kopec za Kostolným sme vyšli asi všetci spolu. Nasledoval zjazd a ďalší kopec. Tempo dirigoval Kunštár a Gežo. Pred vrcholom v lesíku z ľavej strany vyrazil dopredu Lipovský. Boli sme dohodnutí až na druhý okruh, ale keď ináč nedá išiel som po pravej strane za ním. V zjazde sme si mali spraviť náskok a utiecť balíku. Karol bol ale v pravej zatáčke okolo kríkov rýchlejší a ušiel mi. Ja som nemal zhodené na dvanástku a tak som ani na rozdiel od neho neťahal.

Na tachometri 77km/hod. a nasledovala prudká asi 150 metrová stojka, kde bolo treba v pravú chvíľu zhodiť na malú. To sa mi podarilo ale bál som sa aby som sa nezasekol. Nahadzoval som veľmi ľahké prevody a ostatní ma dobehli. Lipovský pokračoval sám a kontroloval si náskok. Stúpanie pokračovalo až na Babulicov vrch a ešte kus na hlavnej ceste smerom k vysielaču. Tam už Lipovského nebolo vidieť. Petko, Gežo, Kunštár a Melo ťahali špicu a mne sa darilo kaziť im striedanie na špici. Na moje prekvapenie po troch kopcoch nás bolo v čelnej skupine až dvanásť, čo voľakedy nebývalo zvykom. Na hlavnej ceste smerom na Starú Turú sme dobehli prvých odpadlíkov zo skupiny veteránov nad 30 a 40 rokov, ktorí štartovali päť minút pred nami.

Zozjazdovali sme dolu do Kostolného, vo veľkej rýchlosti úspešne sa vyhýbajúc fľakom chýbajúceho asfaltu. Druhý okruh sa išiel vlažne. Kunštár sa niekoľko krát pokúšal o únik, ale vždy som sa mu úspešne zavesil do háku. Aj by som s ním odišiel, ale on si myslel že nebudem ťahať, keď náš Lipovský je vpredu. V Kostolnom sme odbočili vľavo do cieľa, ktorý bol tento krát nie na námestí, ale na začiatku Čachtíc na úskej ceste s asi 200 metrovým miernym stúpaním na konci.

Posledných 10 kilometrov odtiahol špicu Jano Kunštár. Ostatní sme sa iba viezli. Na kilometri sme sa začali ukladať a zrýchlovať. Bolo nás strašne veľa na takú úzku, asi štyri metre širokú cestu. Bol som v strede a stále som nevedel po ktorej strane to pôjde rýchlejšie. Asi 300 metrov pred cieľom po ľavej strane chcel prejsť Petko a za ním išiel náš Horváth. Petko spadol doľava do kríkov v predzáhradke, Horváth mu narazil do chrbta a vo výške asi 30 cm vyššie ako moja hlava preletel cez Petka. Petkov bicykel sa šúchal po zemi predomnou, kolesami otočenými ku mne. Už sa mi zdalo že po nich prejdem. Bicykel sa našťastie ešte chvíľu posúval a ja som stihol pribrzdiť a vyhnúť sa im. Prišiel som tak o dve miesta a skončil som šiesty v balíku. Už už sa mi zdalo že Groma a Kunštára spravím ale nepodarilo sa mi to.

Usporiadateľ robí každoročne krásne a dobre zabezpečené preteky. Predpoklad, že kôli kopcovitému terénu budú do cieľa dochádzať malé skupinky sa však nevyplnil. Mal by sa vrátiť k osvedčenému dojazdu na námestí. V protismere chodili autá, bolo to nebezpečné a mohli ovplyvniť výsledok pretekov. Žiaľ niekedy to usporiadateľov netrápi.

                                                                                                 Marián Hlbocký