Garmin Rally XC – watty v teréne po roku používania

Je tomu viac ako rok, keď som mal možnosť vyskúšať novú generáciu meračov výkonu v pedáloch, Garmin Rally. Testoval som cestnú verziu a oslovila ma najmä funkčnosťou a jednoduchosťou montáže a obsluhy. Tak som sa rozhodol, že si kúpim verziu na môj horský bicykel. Nakoniec som zvoli variantu Garmin Rally XC 100 s wattmetrom v jednom pedáli. A tu sú moje ročné skúsenosti.

Pohnútky

S wattmetrami mám už nejaké tie skúsenosti. Do tejto sféry som vstúpil v roku 2014, keď som investoval do varianty Garmin Vector, vtedy prvej generácie s meračmi v oboch pedáloch. Momentálne jazdím na cestnom bicykli s Vector2 obojstranným modelom.
Za tie roky som sa aj podučil terminológii, metodike a ak trénujem, snažím sa držať plánov a postupov. Nie som však posadnutý dodržiavať všetky ciele a nemám pretekárske ambície. Na cestnom bicykli považujem merače výkonu za veľmi užitočný aj pre rekreačného jazdca môjho typu, pretože som sa naučil podľa výkonových údajov efektívnejšie sa dostať do formy a viem si omnoho lepšie rozložiť sily, ak ma čaká náročnejšia cyklistika. V spojení s Edge cyklopočítačom tak vidím, ako sa mi dlhodobo darí a povzbudzuje ma to zlepšovať sa.

Keďže striedam cestnú cyklistiku s jazdou po terénoch, časom mi začali veľmi chýbať watty v teréne. Či ako doplnok k meraniu celkovej výkonnosti, ako je tréningový stav alebo účinok tréningu, ale aj poznanie, aké výkony viem podávať v teréne a aké úsilie vydávam mimo ciest.

Východisková pozícia

Na základe skúseností som vedel, že mi postačuje na horskom bicykli meranie výkonu na jednej strane. Z cestnej cyklistiky viem, že najnepriaznivejší pomer ľavej a pravej nohy je 46/54.
Chcel som merač výkonu buď v kľuke alebo v pedáli, pretože som nechcel zásadnejšie zasahovať do konfigurácie bicykla. Zhodou okolností v správny čas pre mňa Garmin vypustil model Rally XC.
Merač výkonu v pedáloch sa mi páči preto, lebo keď príde na kúpu nového bicykla, nebude s tým vôbec žiaden problém. Takisto aj v prípade požičania si bicykla môžem ľahko naň nasadiť wattmeter a mať svoje výkonové údaje.
Konfigurácia jedného merača v pedále mi vyhovovala. Rozdiel medzi ľavou a pravou nohou poznám, Pokročilé metriky nedokážem v teréne využiť, keďže už mám svoje zlozvyky, ktoré mi nejdú vylepšiť. Navyše v teréne mám svoje hlboké nedostatky v technike jazdenia a tam sa musím zlepšovať a nie v špičkovaní výkonu.
Preto padlo rozhodnutie na model Garmin Rally XC100.

Očakávania

Aj zvedavosť, ako vyzerajú výkonové výstupy v teréne, taká obyčajná zvedavosť ma poháňala ku kúpe. Skrátka som si chcel dať odpovede na otázky. Aký výkon podávam na MTB oproti cestnému bicyklu pri tom istom pocite? O koľko náročnejšie je jazdiť s MTB na ceste oproti cesťáku. Ako sa správa môj výkon, keď zamierim z cesty na nespevnenú časť, polnú cestu, lesnú cestu, trail? Viem preniesť skúsenosti z wattmetra na cesťáku na mtb? Je vôbec meranie výkonu v teréne užitočné? Aké údaje som schopný v jazde v teréne vnímať a pod.

Prvý kontakt s Rally XC100

Ku kúpe došlo v júni 2021. Dovtedy som používal pedále Time ATAC XC8 Carbon a ešte predtým Shimano m520. V porovnaní s nimi Rally XC vyzerali mohutnejšie a ťažšie, Aspoň keď som ich položil na stôl a porovnával.

Technické parametre Garmin Rally XC sú nasledovné (prebrané zo stránky Garmin.sk)
Akumulátor - typ: 2 x gombíková batéria LR44/SR44 alebo 1 x CR1/3N, 2 x LR44/SR44 alebo 1 x CR1/3N
Hmotnosť zariadenia: 451g / 1 x pedál (s wattmetrom) + 1 x bežný pedál
Akumulátor - výdrž (pohotovostný režim): až do 120 hodín
Prepojenie: Bluetooth / ANT+ (bezdrôtové)
Integrovaný akcelerometer, Odolné kovové telo,
Presnosť merania +/- 1% (W),
Q-factor: 53 mm/55 mm (podložky v balení), Výška (v profile): 13,5 mm,
Max. hmotnosť jazdca: 105 kg

Keď som však Rally XC namontoval na bike, ten optický rozdiel akosi zanikol, ani pri zdvihnutí bicykla som neevidoval žiaden pocit, že je niečo ťažie. A keďže nie som gramár, najmä nie pri MTB, tak som spokojne mohol vyraziť na prvú jazdu.
Montáž bola veľmi jednoduchá. Dať dole staré pedále a pomocou vidlicového kľúča 15 nahodiť nové. Na topánkach prehodiť kufre, naladiť polohu a to je všetko.

Rally XC komunikujú cez ANT+ alebo bluetooth. Takže úvodná konfigurácia ide buď cez aplikáciu Connect mobile, kde cez sprievodcu novým hardvérom sa pomocou bluetooth wattmetre pripoja. Vtedy je treba zadať sériové číslo vyrazené na pedáli. Po spojení sa nakonfiguruje dĺžka kľúk a ďalšie nevyhnutné parametre a pedále sú nastavené.

Druhý spôsob je ich spojiť cez ANT+ s Edge ako nový senzor. Ten potom ak je pripojený, sa dá tiež nakonfigurovať. Tým máme wattmeter v pedáli oživený.

Nastavenia uhlov či úvodná inicializácia nie je nutná ale po montáži to odporúčam.
Zostáva už len nastavenie zobrazovania údajov na obrazovku. Tam som vzhľadom na vyššie spomenuté otázky začal s konfiguráciou skopírovanou z cestného profilu, ktorý budem ďalej ladiť.

Používanie

Aby bolo jasné, čo považujem za jazdenie v teréne tak popíšem kade a koľko jazdím.
Na horskom bicykli – mám hardtail, jazdím skôr doplnkovo. Môj hlavný bicykel je cestný a na cestnom najazdím asi 80% kilometrov. Dôvody prečo jazdím na MTB sú hlavne tieto:
Občasné dochádzanie do práce, kde je asi 80% asfalt či betónka a 20% štrková cesta. Rovina.
Pojazdeníčko s rodinou a deťmi, asfalt, poľnačky pol na pol, pohodovo, vinohradnícky terén.
Výlety s kamarátmi – terén povrch všehochuť, väčšinou tzv. poznávacím tempom.
Malé Karpaty keď moc fúka na ceste – klasický mtb terén, zriedkavo nenáročný trail.
Zimné krátke výjazdy zvyčajne vinohrady, asfalt, šotolina
Orientačná cyklistika (MAKADO) v Malých Karpatoch a iných kopcoch a lesoch všetkým možným terénom.
Keď to mám zhrnúť, tak väčšinou jazdím štýl gravel ale klasický terén a kopce neodmietam a majú svoje percentá. Technicky či povrchovo ťažký terén jazdím minimálne vzhľadom na moje schopnosti. Intenzita je skôr prežiť, či rekreačne pojazdiť.

Už z tohoto výpisu som očakával, že prínos wattmetra a jeho využitie u mňa bude široké. Spočiatku som jazdil do práce a väčšinou po asfalte, tak údajové obrazovky vyhovovali a výstup z nich bol očakávaný a všetko fungovalo v poriadku.
Keď prišiel čas dovoleniek, mal som dobré príležitosti na skúšku iných terénov. Napríklad na Južnej Morave, kde sa väčšinou jazdí po šotolinách a polňačkách. Prišlo však škaredé a daždivé počasie, bicykle sa nám v blate doslova zastavili. Tam som mal možnosť poriadne potestovať odolnosť pedálov voči blatu. A priznám sa, že som zabudol a s wapkou som následne poriadne bicykle vyumýval. Tesnenia, elektronika, mechanika, všetko vydržalo. Na meraných veličinách som tiež nezaznamenal žiadne odchýlky.
Minuloročná jeseň sa niesla v znamení malokarpatských terénov. Výborná skúsenosť s meračom výkonu. Čím je terén technickejší, tým je menšia šanca sledovať displej počítača. A tým sa zmenšovala šanca priebežne vyhodnocovať údaje a to nielen o výkone. Pri technickejších úsekoch na displej jednoducho pozerať nebudete. Keď som ťažký úsek prešiel, nevedel som akým výkonom som šiel. Tak som sa zamýšľal čo s tým. Skúšal som rôzne obrazovky, Connect IQ aplikácie, hranie sa s medzičasmi a postupne som nachádzal filozofiu používania wattmetra v náročnejšom teréne.
Jedna z možností je pred a po ťažkom úseku zaznačiť medzičas/kolo a na displeji si dať zobraziť hodnoty z posledného kola. Akurát nesmiete zabudnúť stlačiť lap.
Ďalší variant bol stiahnuť dátové obrazovky venujúce sa výkonom. Je toho viacej k stiahnutiu, viacero je spoplatnených a naozaj si môžete dať zobrazovať až takmer exotické štatistiky, len treba tomu rozumieť a za jazdy lúskať veľa parametrov nie je jednoduché.

Časom som sa prepracoval k trom výstupom.

Prvým je zobrazovanie výpovedných veličín - priemerného výkonu za 30s (na cestnom bicykli mám 10s). Celkom nechápem, prečo do prednastavených obrazoviek všetci tlačia 3s priemer výkonu. Takýto parameter neviem udržať na rovnakej hodnote ani po asfalte na rovine a v bezvetrí. Vykonávať tréning s týmto parametrom, neviem dodržať predpísané hodnoty. Skrátka po každom šliapnutí sa 3s priemer razantne mení. Preto som si na cesťáku osvojil 10s priemer. Síce trocha mešká za reálom, ale dáva stabilnejšie údaje o ktoré sa viem oprieť. A keď teraz s týmito poznatkami vojdete do terénu a kopcov, kde každých 10m musíte úplne inak intenzívne zaberať, tak aj 10s interval s hodnotami lieta o niekoľko zón. Tak som prišiel na to, že 30s priemer je v teréne vhodnejší, aby som online dokázal evidovať svoj výkon. Samozrejme, tým si ukryjem špičky výkonu. Tie ale môžem analyzovať doma pri počítači, v teréne ide skôr o ten výkon na úseku.
Následne som si uvedomil, že keď potrebujem podľa wattmetra rozložiť sily v teréne, tak by sa mi zišlo sledovať, koľko času som strávil vo vyšších výkonových zónach. Tak mi na obrazovke postupne pribúdali kolónky čas strávený v Z3, Z4, Z5. Nakoniec som sa dostal k tejto dátovej obrazovke. Tá mi pomáha odsledovať počas jazdy nedávnu výkonovú nálož, ako aj koľko výkonu som doposiaľ vynaložil.

Druhým výstupom sú grafy. Zobraziť si grafický priebeh výkonu za nedávne obdobie je dobrý nápad a ak je aj farebne odlíšené úsilie, na prvý pohľad vidím, aké záťaže jazdím. S týmto som sa troška boril so starším Edge 1030, lebo ten nemal toľko možností si nakombinovať práve tie grafy čo chcem. Trocha tomu pomáhali CIQ rozšírenia, ale bol to taký zlepenec. O dosť lepšia situácia je v prípade tohtoročnej novinky Edge 1040, kde priamo v konfigurácii Edge sú v ponuke obrazovky a grafické polia pri veľa údajov.

Tretím výstupom je prehľadnosť - nepreháňať to s údajmi. Ak chcem sledovať výkon v reálnom čase, tak nech sa zobrazujú 3-4 potrebné veličiny a nie ešte ďalších 10 výkonových údajov. To človeka skôr popletie s potom stále hľadá po displeji to čo treba. Bohužiaľ veľa CIQ aplikácií je práve zamorených zobrazovaním veľa údajov, min, max priemer okamžitá hodnota...

Záverom k tejto téme teda odporúčam, ak chcete mať prehľad o meraní vášho výkonu v teréne, vytvorte si ďalšiu obrazovku a na ňu vytiahnite pár relevantných parametrov, ktoré stíhate naživo sledovať.

Zimné jazdenie je u mňa skôr udržiavacie a ak sledovať tak aby som nepreháňal.
S tohtoročnou sezónou som už si len dolaďoval drobnosti.
Keď to tak zhrniem, tak používanie wattmetra v teréne vie byť veľmi užitočné. Hlavne v gravel prostredí, na poľných, lesných, štrkových cestách, či už v stúpaní alebo na rovine, keď nie je problém mrknúť očkom na displej, je jazdenie podľa wattmetra veľmi podobné cestnej cyklistike. Rovnako ako tréning v zónach či intervaly. Čím je terén technicky náročnejší a čím máte menej času sledovať údaje, tým je dôležitejšie dostávať spätnú väzbu neskôr, keď to sledovať ide a teda aj s historickými či štatistickými údajmi. V technický náročnom teréne predsa ani veľmi nejde optimalizovať výkon. Wattmeter aj tu však môže dať okamžitú odpoveď, koľko síl ma stálo absolvovanie takého úseku a na čo ešte mám.
Trocha odbočím a predbehnem, práve v tejto oblasti má nová generácia Edge 1040 nové metriky. V spojení z meraní z wattmetra, poznaní vašej športovej histórie a poznaním akú trasu pôjdete, vie pomocou metrík Stamina a Sprievodca výkonom napovedať, ako zvládnete zvyšok trasy a ako napredujete vo výkonnosti. A to priamo v reálnom čase.

Iná situácia je keď prídete po jazde domov a chcete si prezrieť ako ste šli. Tam je neoddiskutovateľný prínos wattmetra, pretože máte zaznamenaný priebeh výkonu a ten sa da rozobrať do poslednej skrutky. A tiež sa dá slušne presne spočítať dopad vášho tréningu na výkonnosť.

Mám poznatok z jazdenia z terénu. Kým na ceste pocitový výkon a meranie výkonu bývajú väčšinou blízke v hodnotení, pocit z jazdy v teréne a výstup z wattmetra sa odlišujú viac. Je to možno aj tým, že v teréne až tak často nejazdím, ale viackrát som bol prekvapený z rozdielu pocit vs wattmeter.

Odpovede

Moje očakávania položili veľa otázok. Za rok jazdenia s wattmetrom mám aj viacero odpovedí a poznatkov.
Predovšetkým wattmeter v teréne má svoje opodstatnenie a vie byť dobrým nástrojom na zlepšenie výkonnosti. Je tam priestor na uplatnenie zásad trénovania podľa wattmetra. A nepriamo pri využití algoritmov a metrík, ktoré poskytuje ekosystém Garminu na základe dát z wattmetra, viete ďalej rozvíjať svoju výkonnostnú zložku. Pritom tu nejde o systém daj viac týchto intervalov, choď viac cez prah, jazdi v Z4 3 minúty... V spojení svojich záznamov z wattmetra, metrík a metodík a výstupov z nich viete až takmer hravou formou aplikovať odporúčania. Napríklad máte málo vysoko intenzívnych intervalov? Otočme viackrát kratší ale strmší trail, Máte málo nízko aeróbnych aktivít, dnes si dám okruh s dlhým flow trailom alebo si pojazdím po lužných lesoch. Aj tak naplním pestrosť tréningu a forma porastie rýchlejšie a pritom to máte podložené aj meraniami.
Bezprostredné využitie wattmetra závisí od technickej náročnosti kadiaľ jazdíte. Čím náročnejší terén, tým horšie sa, a to nielen výkon, manažuje. To sme aj očakávali. Wattmeter však neslúži len na okamžité sledovanie, ale následný záznam vie otvoriť ďalšie dvere k poznatkom a vyššej výkonnosti.
Osobná subjektívna skúsenosť: Dal som si otázku, či pri rovnakom subjektívnom pocite jazdy na cesťáku po asfalte a jazdy na mtb na akomkoľvek povrchu, bude aj výkon rovnaký. Zostal som prekvapený, ale u mňa jasne vychádza, že pri tom istom pocite námahy podávam vyšší výkon na cestnom bicykli a menší na mtb. A to dokonca aj keď idem po asfalte. Nie, nehovorím teraz o rýchlosti. Ide o to, že mám pocit, že idem vysokým výkonom. Keď si spätne pozriem dané miesto a čas, tak pri pocite že mám toho celkom dosť, mám na mtb výkon nižší aj o 15-20w ako na cesťáku. Obdobne sa mi poznateľne ťažšie udržuje napríklad trvalejšie 200W na mtb ako 200W na cesťáku.
Tiež som našiel odpoveď na starú otázku, Je lepšie mať dlhšie kľuky alebo kratšie. Dám vyšší výkon s dlhšími kľukami? Odpoveď bola, že lepší výkon viem dosiahnuť a udržať s kratšími 172,5mm kľukami ako s 175mm. Myslím že toto je individuálne, ale neplatí, že čím dlhšie kľuky tým podám viac výkonu.
Ďalej dobre vyjazdený hlinený suchý trail má vlastnosti ako asfalt. Pri tom istom výkone viem ísť rýchlejšie za toho istého výkonu ako po štrkovej či nebodaj pieskovej ceste. Nevedel som rozoznať rozdiel výkonu medzi betónkou a asfaltkou, tam ma v rýchlosti brzdili medzery, ale vo výkone som nenašiel jednoznačný rozdiel. Mäkšia štrková cesta alebo tvrdšia, ale trasľavejšia cesta hneď pridá na wattoch. Blato je zlo. Okrem všetkého vie požierať veľa wattov. Toto sa dá zistiť veľmi ľahko, skúste ísť úseky rovnakou rýchlosťou a po rovine či rovnakým sklonom a wattmeter prezradí koľko si terén odoberie.
Na asfaltovom stúpaní viem udržať rovnomerný výkon dlhšie alebo vyšší výkon na cesťáku. S mtb toľko nevydržím. Opäť nehovorím o rýchlosti, ale o držaní určitej hodnoty výkonu.
Čisto mechanicky 1:1 preniesť údaje z cestného bicykla na mtb a naopak u mňa nejde. Väčšinou nedokážem dosiahnuť také priemerné hodnoty alebo NP (normalized power) na mtb bicykli. Na cestnom sa viem prinútiť trocha viac. Aj sa mi to prejavuje na parametri výkonnostná podmienka. Spočiatku som si myslel, že to je rozličnosť v tolerancii a presnosti wattmetra na cesťáku a iného wattmetra na mtb. Ale oba majú deklarovaný rozptyl presnosti menší, ako je tento rozdiel. Možno budem musieť prehodiť pedále a skúsiť to porovnať. Ak sa na to dám, napíšem o tom.

Záver

Pedále a wattmeter v nich v podobe modelu Garmin Rally XC za ten rok vydržal veľa. Zimy, blato, voda, brody, nárazy o skalu a stále je všetko ok. Až teraz si uvedomujem prečo wattmeter v pedáloch MTB prišiel tak neskoro. Takéto nehostinné prostredie, čo musí prežiť. Výdrž batérie wattmetra u mňa prevyšuje deklarovanú hodnotu. Aj keď sú pedále doškriabané, funkčne som nemal ani jeden problém. Taktiež som nenarazil na nejaké zásadnejšie odchýlky v meraní. Skrátka som s Rally XC spokojný. Uvidíme ako sa mu bude dariť ďalšie sezóny ale dosiaľ som spokojným majiteľom.