Ako jazdiť

• Najprv prvé, základné pravidlo: V žiadnom prípade si nevynucuj s bicyklom na ceste prednosť. Niet o čom diskutovať. Cyklista je na cestách vždy tým slabším.
• Druhé pravidlo: Vždy predpokladaj, že ťa vodič nevidí. Vychádza sa z predpokladu, že hlavne málo skúsení vodiči nevedia, čo všetko sa na ceste okrem auta môže vyskytovať. Taký šofér ľahko potom prehliadne aj veľkého cyklistu. Cyklista aj auto majú rôznu mohutnosť, dynamiku, pohyb, siluetu. Skôr zbadáš na ceste auto ako cyklistu či motorku.
• Tretie pravidlo: Vidieť a byť videný. Najmä za zníženej viditeľnosti, šera či tmy. Pre cyklistov je to chápané s dvojnásobnou prioritou.

Pre vodičov áut je potrebné byť predvídateľný. Pohyb cyklistu musí byť čitateľný a priehľadný. Teda z diaľky plynulo obchádzať diery v asfalte, včas ukazovať zmenu smeru a treba počítať s tým, že vodiči si myslia, že sa pohybujeme rýchlosťou dedinských babiek a preto sú niekedy prekvapení rýchlosťou cyklistu.

Ostatné pravidlá sú už len o technike jazdenia.
Na konci leta roku 2005, keď som išiel autom na východ, som smerom na Žarnovicu predbiehal troch cigánov. Nielenže išli po diaľnici, ale dokonca traja vedľa seba a družne medzi sebou debatovali.
Toto je dokonalá ukážka, ako sa to nemá robiť.

Odporúčam teda nasledovné:

Mimo mesta:
„Držať stopu“ (nejazdiť ako opilec cik-cak),
V skupine jazdiť maximálne dvaja vedľa seba (ani toto nemajú vodiči radi),
Nepočúvať pri jazde hudbu zo slúchadiel,
Celý čas na ceste sledovať, čo sa deje okolo,
Byť predvídateľný a predvídať.

V meste:
Vzhľadom k tomu, že v meste je veľa križovatiek, treba venovať zvýšenú pozornosť práve na nich. Dôvod som už uviedol vyššie. Cyklista je ľahšie prehliadnuteľný. Stále na to myslite. V dopravných zápchach, keď sa autá len pomaly posúvajú a často stoja, treba dávať pozor aj na také neočakávané udalosti, ako otvorenie dverí na strane spolujazdca, náhle odbočenie auta doprava (dosť časté) bez signalizácie smerovkou „blinkrom“ (vodič tak „zavrie“ cyklistu, ktorý ide rovno). V zápchach veľmi odporúčam jazdiť rovnakou rýchlosťou ako samotné autá a nepredbiehať ich. Pokiaľ autá stoja, dá sa ísť ale treba dávať pozor na neočakávané otvorenie dverí spolujazdca, alebo pobiehajúcimi chodcami, ktorých nie vždy medzi autami vidieť. Neodporúčam jazdiť priamo za autom, pretože vtedy nevidieť diery, kamene  na ceste, a tak isto brzdná dráha cyklistu je dlhšia. Lepšie je jazdiť bokom za autom s dobrým výhľadom.

Niektorí vodiči v meste (asi naschvál) jazdia s autom úplne na kraji cesty tak, aby cyklista po pravej strane nemohol prejsť okolo. Podľa dopravných predpisov treba účastníkov cestnej premávky, teda aj autá predbiehať zľava, ale je to vždy vyššie riziko a dobre si to treba premyslieť  V prípade incidentu je vtedy chyba na strane cyklistu. Bezpečnejšie je preto ich obchádzať sprava ale vopred počítať so všetkými okolnosťami, ktoré boli spomenuté vyššie.
Na plných cestách rastie nervozita a agresivita. Dobré je držať sa „spät“ pri vzniku konfliktu či kolízie. Pri pustení cyklistu sa zasa patrí poďakovať...
Ešte by som rád pridal jednu subjektívnu skúsenosť, ktorá má tiež vplyv na pocit bezpečného jazdenia po ceste. Tou je rýchlosť jazdy cyklistu. Čím vyššia, tým lepšie. Faktom je, že čím rýchlejšie cyklista ide, tým má vodič prichádzajúci zozadu viac času ho na ceste zaregistrovať. Z pohľadu šoféra je rýchlo a priamo idúci cyklista akceptovateľnejší ako dedinská babka s taškami na bicykli.
Niektorí cyklisti však jazdia na cestách za krajnicou. Krajnicou sa rozumie neprerušovaná čiara vľavo a vpravo na vozovke. Niekomu sa to zdá aj napriek nepohodliu bezpečnejšie, nenamietam, ale, za krajnicou je cesta plná kamienkov, drôtov, prachu, špiny, odpadnutých súčiastok z auta, nákladu, odpadkov.... skrátka, čokoľvek, čo dokáže vyvolať defekt, šmyk, pád. Ak ide v tej chvíli auto okolo, môže to dopadnúť veľmi nepríjemne. Veľmi často je krajnica rozbitá.

Ak je však krajnica očividne čistá, upravená, dosť široká, je vhodné ju využiť. Je to na zváženie. Inak je však lepšie jazdiť v stope pravého kolesa auta. Je to asi meter naľavo od krajnice a niekedy bývajú v tých miestach „vyjazdené koľaje“ od kolies áut. Zvlášť na „koľaje“ si treba dávať veľký pozor. Predstavujú špecifický problém na cestách. Ak sú hlboké a vyjazdené „koľaje“ s výrazným profilom, hrozí skĺznutie po hrane, a pád rovno pod kolesá auta. Pozor na to.
Je osobná voľba ľudí jazdiť za krajnicou alebo vo vnútri cesty. Predpisy píšu, že sa jazdí vpravo pri krajnici, preto žiadny vodič nemôže cyklistu vykázať za krajnicu. Za krajnicou je pocitovo bezpečnejšie jazdiť, ale skryté riziko je v tom, že auta prestanú obiehať cyklistov s dostatočným odstupom v bezpečnej vzdialenosti a tak hrozí kontakt cyklistu s autom. Síce s nižšou pravdepodobnosťou ale fatálnejšími následkami.
Netreba preto jazdiť tvrdohlavo za neexistujúcou krajnicou . Treba vždy prispôsobiť jazdu podmienkam na ceste. Ústretový prístup z pohľadu šoféra či cyklistu, vie spríjemniť jazdu obom.