Pressburger triatlon 2016

Nové podujatie na Slovensku, ktoré tento rok nahradilo tradičný Senec, kde sme obyčajne otvárali triatlonovú sezónu.  Tentokrát to bolo v Bratislave pri Draždiaku. Prvý ročník sa podaril skele.  Výborná organizácia a prostredie.  Pre mňa mali tieto preteky zvláštny nádych, pretože som sa po troch rokoch vrátil na triatlon.  Konkrétne som dva roky nebehal.  Začal som opäť opatrne v decembri, ale iba zľahka a málo.

Deň bol horúci a štart až neskoro popoludní.  Mal som perný program a zhon, ešte aj pumpa sa mi pokazila a na poslednú chvíľu som sa zastavil u Vlada po trochu vzduchu do galusiek.  Napokon som všetko stihol vrátane registrácie.

Rozplával som sa.  Aj bez neoprénu voda v Draždiaku bola skutočne príjemná, mala vraj 24C.  Vonku však pri čakaní na výstrel bolo už v mokrých plavkách zima.  Nakoniec sa štart urýchlil a bez otáľania sme plávali.  Bola hrozná tlačenica a kolízií som sa nezbavil do konca plávania.  Najhorší bol posledný úsek, keď mi pri nádychu iný plavec špliechal do úst.  Trať sa mi zdala dlhšia ako deklarovaných 750m.  

Depo som zvládol uspokojivo a bolo ešte dosť plné, čo bolo sľubné.  Náskok do biku mi nevyšiel, gumičky na tretrách sa mi odtrhli a musel som sa prácne obúvať za jazdy.  Na chodníku boli vyduté hrče a preto som musel byť opatrný.  Z chodníka od vodného kanála bol prechod na cestu upravený drevotrieskovou doskou.  Technická časť cyklistika týmto končila a mohol som búšiť po Dolnozemskej ceste vo vyhradenom pruhu. 
Rýchlosť som mal do 40 a prenasledoval som malú skupinku predo mnou.  Pri Slovnaft pumpe som ich dostihol a vošli sme do brutálnej búrky.  Voda striekala všade a nič som poriadne cez okuliare nevidel.  Striedal som špicu.  Na konci pred Ekonomickou univerzitou bola otočka.  Šmýkalo sa a výmoly boli zaliate, preto som bol zvlášť opatrný.  Po zvládnutí otočky som to opäť rozbehol a ušiel skupinke.  Pekne sme sa prestriedali.  Za dostihovou dráhou bolo úplne sucho a teplo.  A takto sme jazdili z počasia do počasia 3 kolečká.  Na špici som striedal často, lebo ostatní na to nemali a ja som bol rád, že si aspoń trochu oddýchnem a nejazdím sám.  Dojazd mi nevyšiel, nestihol som sa včas vyzuť a ešte som sa aj šmykol.  Vbiehal som s jednou tretrou v ruke a spadli mi okuliare, našťastie bol pri trati Rasťo a pomohol.

Pri vbehu do depa som si pomylil uličku, ale nak pohoda.  Obul som sa naboso a veselo vybehol.  Počasie už bolo príjemné a trochu aj spŕchlo.  Trasa bola kľukatá s obrátkou, po pár zákrutách som to mohol   okolo jazera už rozbaliť.  Netušil som aké mám tempo, bežal som tak ako mi nohy narástli.  Povrch nebol ideálny - betón, štrk, nerovnosti.  Na druhej strane jazera sa pridali konáre, rybári a blato.  Na konci okruhu sa cesta mierne zdvihla a potom nasledoval úzky chodník prepletený konármi. 
Druhé kolečko bolo už osirelé.  Bežal som prevažne sám ak nerátam dobrých pomalých bežcov, ktorí mleli z posledného, aspoň tak to vyzeralo.  Išlo sa mi dobre, ale mal som pocit, že vzdialenosť bola tak akurát vzhľadom na môj tréning a občas som mal nábeh na pichanie v boku, našťastie sa neprejavilo.  V cieľovej rovinke som si zašpurtoval, no nepodarilo sa mi súpera predbehnúť.  Diváci ho upozornili na nebezpečenstvo a tak zareagoval dostatočne skoro.

Čas 1:08:55 potešil a vyniesol mi s prehľadom prvé miesto v kategórii.  Comeback sa mi podaril na jednotku.  V hoteli Pressburger bolo honostné vyhlásenie výsledkov, s tombolou a veľkolepou večerou.  Škoda, že už bolo neskoro a nemal kto tie dobroty zjesť.  Najviac ma zaujal beh s tempom 3:46.  Bike bol tiež výborný s priemerkou 35,7km/h.  Sezóna začala na jednotku, už len vydržať v tomto tempe :-)