TAT 2013

Tradičné podujatie v netradičnom čase, poslednú júnovú sobotu. Od mojich triatlonových začiatkov v 2008 som vynechal iba jeden ročník. Tento krát môj štart bol ohrozený infekciou. Necítil som sa dobre už od utorka. V stredu som to ešte zabil jazdou na biku v studenom počasí a komplet zmoknutí na stredajšom cyklotréningu. Hovoril som si, že snáď to nejako dám.

Organizátor Dano Konečný mi zmenil na poslednú chvíľu štart z poobedného termínu na ranný o 9tej so ženami.

Podarilo sa mi zohnať izbu na hoteli Gader, kde som už bol veľa krát. Bola tam svadba. Moja izba bola obsadená, tak som dostal apartmán. Necítil som sa dobre. V noci som sa zobudil asi na teplotu, vzal som ibuprofén. Povedal som si, že definitívne sa rozhodnem ráno a aj podľa počasia.

Ráno bolo krásne, jasná obloha, relatívne teplo, škaredé počasie pominulo. Cítil som sa v poriadku, akoby sa nič nedialo. Raňajky som strávil v spoločnosti ďaľších triatlonistov. Bolo to príjemné.

Zaparkoval som pomerne blízko depa na podmočenú trávu. Naložil veci na kozu a vyrazil do depa. Zjavne som nebol úplne zdravý. Oblievali ma pocity chladu a tepla. Do vody sa mi ani ruku nechcelo namočiť. Pokiaľ sa iní rozvičovali, ja som sa iba vyhrieval na slniečku. Voda bola studená, neoprény povolené. Bez neho by som do nej v tomto stave ani nešiel. Trocha som sa rozplával, nebolo to také zlé.

Tradičné predstavovanie pretekárov, štart a skok do vody. Okuliare sa na nose udržali. Čakali nás tri dlhé kolečká po 500m. Prvé metre sme sa ukladali do vody. Potom ma plavci utrhli. Dokonca som preplával aj Evu. Ubiehalo to pomaly. Tradične prvé kolečko nemalo konca kraja. Druhé som pretrpel a tretie už sypalo s vidinou konca. Posledný som nebol, niekde v strede. Žiadny veľký výkon. Niečo podobné ako minulý rok: 28min aj nejaké drobné.

Vytláčam kozu z depa. Naskakovať sa bojím, trčí mi vzadu fľaša, takže by som mohol dopadnúť aj úplne inde ako som zamýšlal. Na úzkej ceste mám problém usedieť zapínanie tretier. Ľavá gumička sa roztrhla a obuv ovisla. Zvládol som to. Teraz ešte poriadne roztočiť kolá. Na výmoloch mi vyskočila jedna fľaša zo sedlového nosiča. Vedel som, že bude zlé na jednej fľaši prejsť celú trať. Postupne som sa dostával do tempa. Trať dôverne poznám. Za zátačkou je najväčšie stúpanie trate. Vyšiel som ho na veľkej pile. Najazdené kilometre sa prejavili. Minulý rok som to ešte nezládal. Občas sa mi podarilo niekoho predbehnúť. Na obrátke je to tradične nebezpečné a dávam pozor, aby som nespadol ako starý Fantoci. Začalo ma bolieť brucho. Potrebujem vodu. Ionťák vo fľaši mi nerobí dobre. Na druhej obrátke ma zachránil Tibor. Podal mi zvyšok svojej vody. Točili sme až pri depe. Na trati sa už nič mimoriadne nedialo. Brucho sa upokojilo. V treťom kole mi nejaký chlapík na biku podal moju fľašu, ktorú som stratil. To bolo super. Zišla sa. Bolo už dosť teplo a slnko neúnavne pieklo. Išlo sa mi dobre, na chorobu som zabudol. Napriek subjektívne lepšiemu pocitu z jazdy, obe kolečká boli pomalšie ako prvé. Taktiež výsledný čas ma prekvapil, bol o 2 minútky horší ako minulý rok. Je však dosť dobre možné, že trať bola dlhšia, pretože sme točili až pred depom a nie v centre Daňovej. Relatívne som bol na tom vynikajúco. Dokonca som predbehol aj Tomáša Kamrlu.

Najlepšie mi vyšiel beh. Vybehol som ako srnec, žiadne pokrčené nohy. Bežalo sa mi výborne. Bolo už aj dosť teplo a slnko pripekalo. Napodiv mi to nevadilo. Dokonca som sa zrýchľoval v každom kolečku. Bežali sa štyri. Iba posledné bolo nejaké pomalšie, napriek úsiliu nohy sa trošku spomalili. Každopádne bol to najrýchlejľí a najpohodovejší beh v čase 37:22 Celkovo čas 2:18:01.

Švaňa neprišiel, Kamrla vzdal, nuž som sa mohol postaviť na stupeň najvyšší. Bol to určite môj najlepší čas na olympijskom triatlone. Zvládol som to v pohode a aj som sa vyliečil. Zvyšok dňa až do večera som čakal na ocenenie. Dopadlo rozpačito, lebo sa spustil dážď a väčšina účastníkov odišla. Hlavnou cenou bol cyklo dres veľkosti XL. Otehotnieť sa nechystám, tak som ho daroval. Veci sú pominuteľné, zážitok a úžasný pocit ostáva.