Prvý senecký half alebo ako sa rodia osobáky

Pretekárska triatlonová sezóna sa otvárala a ja som nemal jasný plán pretekov.  Po operácii kolena mi ambície chýbali.  Chcel som iba tak športovať pre radosť.  Vynechal som všetky bežecké jarné preteky. Minulú nedeľu som dal akurát Leitha Berg radmarathon.  Šprint triatlon sa mi zdal rýchly a krátky.  Olympijský nebol žiadny, tak som sa prihlásil rovno na polku. 

Je to veľmi skoro.  Väčinou má málokto v tomto čase natrénované objemy.  Mal som natrénovaný bike vďaka sústredeniu v marci.  Beh a plávanie bolo slabšie.  Povedal som si- však o nič nejde, dám to tréningovo.

Ráno bolo zima, iba 11 stupňov, po daždi.  Meteorológovia sa celý deň vyhrážali dažďom. Na miesto činu som prišiel po deviatej hodine. Bola taká zima, že som si musel dať všetko teplé na seba. Vyzdvihol som čip, dva letáčiky a teta mi namaľovala čísla na všetky končatiny.  Klasické štartovné čísla nemali, ak nerátam malé nálepky na bike a priľbu.  Šprintéri sa už kúpali.  Milan s Mišom sa navliekali do žabích oblekov.  Na poslednú chvíľu.  Voda bola omnoho teplejšia ako vzduch, cez 17 stupňov.  Pozrel som si plávanie a pokecal s kamošmi.  Všetci riešili hlavne oblečenie na bike.  Pobavil nás hrdina dňa, ktorý išiel na horskom bicykli v integrálnej priľbe.  Záhadou bolo, ako bude piť.

Videl som ešte dobiehať aj Valdinka do cieľa mohutným šprintom. Bolo už skoro 10:40.  Samozrejme depo neotvorili podľa plánu, tak som sa nejak neponáhľal, mysliac, že sa všetko posunie.  Do toho prišla ešte nečakaná návšteva toalety.  Konečne som sadol na bike, aspoň sa trochu rozjazdiť.  V jesennnom dlhom drese zima nebola.  Rozjazd som prehnal.  Vrátil som sa už bolo iba 15min do štartu a ešte som nebol ani nachystaný.  Neoprén tiež chvíľu trvá natiahnuť.  Pomohla mi istá rutina a hlavne Milan, ktorý mi vzal bike.  Čas som už mal doslova na minútu vypočítaný.  Stihol som ešte kúsok zaplávať.  Vyšiel z vody a hneď sme štartovali.  Triatlony sú tým povestné, že štart je vždy nečakaný, náhly a zbesilý.

Napriek všetkému bol som úplne pokojný a všetko som stihol ako treba, ani som nič nezabudol.  Voda bola veľmi príjemná a na pocit teplá.  Nejak som sa nehnal. Pokojne som dýchal.  Snažil som sa doťahovať záber a držať sa v skupine.  Za niekoho som sa zavesil.  Cieľ bol nepustiť ho.  Prvá bójka bola veľmi ďaleko.  Nevidel som ju.  Spoliehal som sa na plavcov pred sebou.  Občas mi unikal môj súputník, ale pár zábermi som ho dohnal. Konečne prvá bójka.  Dal som efektnú obrátku cez chrbát a znak.  Bolo to rýchle a tak som tam ušiel.  Aspoň som si trochu oddýchol.  Trať bola neskutočne dlhá.  Ruky som ukladal jednu za druhou, vytrvalo.  Nohy som šetril.  Predplavec kopať nevedel a ešte sa aj metal.  Ktovie ako ja vyzerám zozadu.  Vzdialenosť som prestal riešiť a iba plával a držal sa.  Občas som si dovolil dýchať aj na druhú stranu.  Ani neviem ako sme konečne doplávali na breh na miesto štartu.  Stopky ukazovali 17minút.  Bol to dobrý medzičas.  Môj štandard.  Ak vydržím takéto tempo bude to fajn.  Na plávaní sa nedá veľa získať.  Plávalo sa mi dobre, nič nebolelo.  Druhé kolo ubiehalo rýchlejšie.  Mozog sa už otupil.  Ruky som ešte občas vnímal ako bolia, ale vytrvalo som zaberal.

Po druhej bójke sa k nám niekto priplichtil.  Dlho plával po mojej ľavej strane.  Vyrušovalo ma to, ale nevedel som sa ho zbaviť.  Po čase sa mi to podarilo.  Začala mi padať gumička okuliarov, opravil som si ju počas plávania. To sme sa už blížili k záverečnej bójke. Vyplával som 14ty, to sa mi ešte nikdy nepodarilo.  Znamenalo to tretinu pola. Počas výbehu som sa v pohode vyzliekol z neoprénu.  Nohy mi išli horšie, ale žiaden kiks. Zdržal som sa obliekaním jesenného cyklodresu.  Napriek mokrým rukám to nebolo také zlé.  Briežok z depa bol trochu tvrdý vďaka ťažkému prevodu.  Ľavá tretra mi nešla obuť.  Motal som sa na trati.  Chlapík za mnou mi vynadal.  Som mu odvrával, nech nemudruje.  Nebolo to naschvál, bol som rád, že som nespadol.  Vedel som, že do Récy pôjdem po vetre.  Rýchlosť som mal do 40, ale nohy akési prázdne.  Nešiel som pohodovo.  Trápil som sa.

Musel som sa hlavne napiť. Išiel som tak do štyridsať.  Pulz som mal ešte vysoký z plávania, ale postupne klesal.  Predbehli ma ešte dvaja rýchlici.  Nevedel som sa držať za nimi.  Aspoň z diaľky som ich naháňal.  Za Récou som dostihol dievčinku.  Pri predbiehaní jej vravím - Rešpekt.  Úprimne som ju obdivoval, že sa odvážila v tomto počasí na túto trať.  Za Récou fúkal nepríjemný bočný vietor.  Ešte som pred sebou videl pretekárov, ale nemohol som ich dohnať.  Nejak som sa dokotúľal do Veľkého Grobu.  Malý kopec bol zdrvujúci, ale aspoň som sa vystrel.  Hore po odbočku som ešte hrdinsky šlapal.  Nechcel som si urobiť hanbu pred Ondrom.  O to ťažší bol úsek za Grobom do dlhšieho mierneho kopca proti vetru.  Žiaden prevod nepomáhal a rýchlosť klesala na 30, niekedy aj nižšie.  Radšej som sa nepozeral.

Z Čataja to bolo fajn ešte kúsok .  Z kopčeka dolu, potom mierny svah cez mostik a zasa dolu.  Za odbočkou na Boldog, by to tiež išlo, ale cesta bola brutálne rozbitá.  Myslel som, že vytrasiem aj zuby.  Predo mnou som stále videl v diaľke pretekárov.  Fúkal bočný vietor.  Po zátačke protivietor.  Bolo to zúfalé, nohy boleli.  Už som rátal kilometre po ukončenie kola.  Dvaja jazdci boli v diaľke a vzďaľovali sa.  Vopchal som do seba gel a dobre zapil vodou.  Snáď pomôže.  Konečne som sa ocitol za dedinou.  Silueta Senca bola povzbudivá.  V Senci som už šlapal ako pretekár.  Predsa si neurobím hanbu. Pred kruháčom som sa trochu vystrel. Krčná chrbtica bolela, ale nie kriticky.  Zatočil som sa opatrne, nech sa nevykydnem.  Časovkársky bicykel nie je taký stabilný v zákrutách.  Na obrátke som nič nevzal.  Medzičas bol povzbudivý 36:23.  Rovnako aj Valdinko.  Šprintoval som až mi koleso nadskakovalo.  Hurá do druhého kola.  

Z mesta sa dobre jazdilo.  Bolo to po vetre.  V diaľke som opäť videl jazdcov a to ma povzbudilo.  Mal som koho naháňať.  Za mestom niečo spadlo.  Obzriem sa a to jedna fľaša od Sagana.  Oľutoval som, že som nevzal žiadnu fľašu na občerstvovačke.  Trochu ma to zdržalo a tak sa mi definitívne stratili.  Za Récou sa mi ťažko išlo.  V Grobe som bojoval v stojke s kopčekom.  Dobre mi padol, aspoň som sa vystrel.  Hore som opäť nabral polohu a za dedinou bojoval s proťákom.  Najhorší bol úsek za Čatajom.  Už som aj vyhladol.  Pomaly a ťažko som žuval musli tyčinku.  Rozptýlil som mysel a oklamal žalúdok.  Bojoval som s vetrom a tešil sa, že polovica už bude za mnou.  Teraz bolo dôležité vziať dve fľaše s ionťákom a vodou.  Už som bol fakt na sucho.  Šťastie, že nebola horúčava.  Načapoval som, aj keď musela za mnou dievčina bežať.  Medzičas bol 37:53.  vynikajúce.

Nevedel som ako zvládnem ešte dve kolá.  Tretie kolo bolo najhoršie.  Bol som úplne sám, nikde nikoho ani vpredu ani vzadu.  Keď som sa už veľmi trápil proti vetru snažil som sa motivovať obetovaním môjho výkonu na riešenie rôznych problémov.  Pomáha to mysli a verím, že aj naozaj.  Pri bolesti krku som sa postavil do stojky a ponarovnával.  Bol to ako balzam a masáž zároveň.  Časovkársky bicykel nie je príliš vhodný na šprinty.  Veľa na ňom trpím, ale je rýchlejší, kvôli aerodynamike.  Tentokrát to nebolo také zlé.  Predposledné kolo bolo najpomalšie za 38:20.  Aj tak dosť dobré a pod plán, ktorý som si dal 40min.  Doprial som si banán.

Zrejme dodal sily a možno aj vidina konca cyklo trápenia.  Nejak sa mi nohy rozviazali a jazdilo sa mi lepšie.  Do Récy som išiel po vetre, to nerátam.  V dedine na mňa kričal ujo a ukazoval dozadu.  Pochopil som, že mám prenasledovateľa.  POvzbudilo ma to a do Grobu som išiel skutočne rýchlo, vytrvalo a rovnomerne. Asi 37km/h.  Vzhľadom na vietor, celkom dobré.  Videl som, že sa ho striasam.  Na kopci v Grobe som nasadil posledný úder.  Toto kolo sa mi išlo skutočne veľmi dobre.  Nič ma nebolelo a dobre sa mi točilo.  Za Čatajom sa radšej vopchal do seba gel, aby som to poistil.  Pomaly som rozmýšľal ako pôjdem beh.  Pred koncom trate som sa klasicky vytáčal, len vyzúvanie som nejak neodhadol a veľmi skoro sa priblížila otočka a nestihol som druhú tretru vyzuť.  Skoro som odpadol pred čiarou ako Fantóci.  Našťastie som sa nejak z toho vymotal.  Medzičas bol druhý najlepší 36:59.  

V depe bol ešte Miro.  Potešil som sa, nehovoriac o čase na biku 2:30.  Úžasné.  O takom som ani nesníval.  Obúvanie mi trochu trvalo.  Šnúrky som mal klasické.  Vydal som sa za Mirom.  To bola výzva.  Mal náskok asi minútu.  Na moje prekvapenie som vybehol úplne v pohode.  Nohy som nemal tvrdé a nebol som ani nejak unavený.  Akurát palce som mal nejaké zmrznuté.  Bežalo sa mi výborne.  Len vzdialenosť bola trochu dlhá.  Tento rok som viac ako 17km ani nebežal.  Uvidíme ako to dopadne.

Trať viedla na sever, popri hoteloch a bufetoch až dozadu k pláži.  Tempo som mal primerané, dobre sa mi bežalo.  Išiel som len na prežitie a nie rekordy.  Prvý medzičas 10:52. prekvapil aj povzdbudil.  Vedel som, že ak to udržím okolo 11 minút bude to pod 1:30.  Miro bol stále v rovnakej vzdialenosti.  Po obrátke sme sa stretávali.  Druhý úsek bol temer identický.  V treťom sa mi nejak vzďaľoval.  Avšak sa zrejme zdržal na obrátke, lebo zrazu bol blízko.  To ho nakoplo a kopol do vrtule.  Pred koncom štvrtého úseku ma začalo pichať v boku.  Myslím si - to nie je dobré, ale ako prišlo tak odišlo.  Je to super.  Štvrtý medzičas 11:09. Výborne povzbudzuje Milan a Emil.  Polku mám za sebou.  Iba vydržať, aby neprišla nejaká kríza.  Po niekoľkých sto metroch, za štadiónom ma začne bolieť ľavé koleno.  Nikdy nebolelo, prečo práve teraz?  Našlapujem len na pravú nohu.  Pomohlo a bolesť prešla.  V okolí hotelov sa chystala svadba.  Miro bol v nedohľadne.  Bežím si svoje.  V duchu sa už teším na nový osobák a kalkulujem koľko by to mohlo byť.  Doktor aj Jožo už majú posledný úsek.  Svadobčania nás rozptyľujú trúbením a kolónou aut.  Stále bežím v pohode.  sám sa čudujem.  Verím, že posledné dva úseky už dám.  Akurát, že nohy oťažievajú a lýtka tuhnú.  Napriek úsiliu predposledný úsek sa zhoršujem na 11:51. Tento bol aj napomalší.  Snažím sa ísť proti bolesti, svaly sú už pomalšie.  Výrazne zrýchľujem za štadiónom.  Veľmi sa teším do cieľa.  Skoro šprintujem.  Stopky zastavujem na hodnote 4:37:44.

Obrovská radosť.  Veď som zlepšil osobák o 15 minút.  Som jedenásty.  Zaujímavé je, že som málo plával a behal.  Napriek tomu sa mi išli práve tieto disciplíny výborne.  Keby som potrénoval beh, mohlo to byť lepšie.  Hlavne v poslednej päťke som sa spomalil, ale nie výrazne.  Každopadne o minútku to mohlo byť lepšie.  Depá boli dlhšie, kvôli studenému počasiu.  Zaujímavé je, že priemerný pulz na plávaní sa hýbal okolo 138, na bicykli o málo nižší, v najpomalšom kole iba 133.  Pri behu to bolo až o 10 vyššie teda 147.  Všetko veľmi vyrovnané časy, či pulz.  Bol to môj tretí half ironman a v každom som sa zlepšil o 15min.  Tento sa mi pocitovo išiel najlepšie.  Hlavne beh, ako keby som predtým na biku ani nesedel.  Neviem, či je to bicyklom, po prvý krát som išiel na tt biku.  Každopádne inak sa preteká, keď telo vôbec nevládze a inak, keď je v pohode a pod kontrolou.  Počasie napokon bolo celkom v poriadku.