Kopaničiarsky duatlon 2011

Zaujala ma myšlienka zapretekať si v rámci tréningu na šprint duatlone. Špecialitkou bola moja rozcvička, keď som pricestoval z Lužnej na biku 111km. Konal sa po prvý krát na myjavských kopaniciach v Priepasnom pod Štefánikovou mohylou. Je následníkom myjavského duatlonu, ale so skrátenými objemami na približne polovicu. Bežali sa dve kolečká po 2,7km cez kopček a 4 kolečká na biku na uzavretej trati tiež cez kopček v objeme asi 20km. Na záver ešte jedno bežecké koliečko. Počasie bolo nádherne slnečné, krásne prostredie a výborná organizácia.

Ráno som vyrážal o 5:20. Bolo jasno a svetlo, ale dosť chladno. Iba 4C. Brieždilo sa. Mal som jesenný dres a návleky. Doprava malá, išlo sa dobre. Rýchlosť som udržiaval okolo 30km/h. Do Pezinku som išiel cez Tomášov, Bernolákovo, Groby a Viničné. Ďalej popod Karpaty do Trstína a Vrbového. Cestu som dobre poznal z Karpaťákov, či Malokarpatského maratónu. Spočiatku nohy omŕzali, lebo som nemal papuče na tretry. Tiež trocha prsty na rukách. Inak sa šlapalo dobre. Jedol som každú hodinu energetickú tyčinku. Plánoval som zastávku v Trstíne, no krčma bola zavretá, tak som šiel ďalej. Do Trstina to bolo 68km a trvalo to 2:20. Prevažne rovina s najvačšim stúpaním v Modre. Horšie to bolo do Vrbového s hupkami, ale zase nie až tak. Som si užíval pekné počasie a prírodu. Keďže ani vo Vrbovom nebolo nič otvorené vytiahol som suché chleby so syrom a žuval. To som mal medzičas 3:15. Chlebom som sa skoro zadusil, prášil sa a to hlavne na miernom stúpaní na Prašník. Radšej som to schoval. Od Prašníka sa cesta pomaly zdvíhala na Košariská, to som už nohy cítil, ale som išiel na ľahšie prevody. Chcel som sa šetriť na stúpanie na Dlhý vŕšok, ktoré je 12%. Na moje prekvapenie som to zvládol veľmi dobre a mal som ešte rezervy. Záverečný zjazd do Priepasného bol super. Bol som šťastný, že som tam a bez problémov. Miesto konania som nejak nevedel nájsť a pritom tam bola len jedna križovatka. Ibaže kopanice su rozťahané a keď zastavaná plocha skončí obec pokračuje. Po 4hodinách som teda dorazil, po 09:15 do dejiska konania pretekov.

Štart bol plánovaný na 11:10, tak bolo dosť času na oddych. V prvom rade som odskúšal, či som nezabudol behať. Na moje prekvapko sa lepšie bežalo ako kráčalo. Dokonca aj noha prestala bolieť. Dal som si dve kolečká okolo ihriska. Zaplatil štartovné a vyzdvihol číslo. Bol som už medzi registrovanými, ja amatér. Mohol som porelaxovať a umiestniť do depa bike, aby ho náhodou niekto nepotiahol. Ostávalo odskúšať ešte rýchly beh. Po pár metroch bolo jasné, že super rýchly nebude, nohy bolo cítiť, spoliehal som na pretekársky adrenalín. To som ešte netušil aká je trať. Žiadne nálepky na bike, či priľbu sa nedávali. Celý čas hučala hudba, prípadne kecali niečo. Trať začali vysvetľovať o 11tej. Teda hlavne smer točenia, aby náhodou nikto nešiel do protismeru. O prevýšení žiadna reč pre istotu nebola, aby to niekto nevzdal už pred štartom. O hákovaní žiadna zmienka. Hlavne, že upozorňovali na trestný box. To keby náhodou niekto šiel bez zapnutej prilby jak Kalimero. Opačne by mohla byť, aj voľná. Teda myslím, však čo nie je zakázané je povolené.

Štartovali sme presne. Bol som dosť vpredu, lebo beh mi celkom ide a nikoho tam vpredu nebrzdím. Prvé metre boli po asfaltke, z ktorej sme odbočili na poľnú cestu a do riadneho kopca. Pulz to zdvihlo poriadne. Bežalo sa dobre a na doraz. Však dolu kopcom poodychujeme. Dobehli sme hore medzi kopce, tam nejaká kľukaňa a ešte jeden pekný stupáčik lesnou cestou a potom lesom rovinka. Tam sa to dalo pekne rozbehnúť a uvoľniť sa. Nasledoval zbeh. Trochu mi unikali. Cesta bola všelijaká nechcelo sa mi riskovať, že spadnem. Sval začal pobolievať. Druhé kolečko bolo v pohode. Pulz skoro 170 a pritom skoro o minútu horšie. Čas behu 24:52. Prevysenie spolu asi 120m. Vbeh do depa som zvládol, aj vyzutie, nasadenie prilby. Iba číslo som zabudol pretočiť.

Za čiarou naskakujem na bike. Idem sa zapnúť kukám dole a šup, už som v kanáli, tak hop, von. Roztáčam to. Tam ma obiehajú celé mračná pretekárov. Konečne zapnem pravú tretru, z ľavej sa odtrhla gumička a tak sa bezvládne hompála, musim ju vyrovnať a obúvať. Stratil som kopu času, nuž môžem bikovať sám. Cesta stále stúpa. Stále podraďujem, nohy cítiť, že mali príliš dlhú rozcvičku. Pociťujem takú bezmocnosť, že sa prepadám v poli s bikom ako ma obiehajú. Nevadí, bojujem ako sa dá. Prevýšenie z depa 80m. V jednom kolečku je to 60m. Dolu kopcom to ide parádne rychlo a jazdi sa na najťažšom prevode. Treba dávať pozor na výmole, sú označené, inak je cesta pekná s novým asfaltom. V druhom kolečku obieham Davida, ako opravuje spadnutú reťaž. V prvom ma on predbehol. Vysokou rýchlosťou ma do kopca obieha Rišo Varga. Na vrchole sa hákujem za 107. To je paráda, jazdí to výborne dolu kopcom. Škoda, že mi dolu ušiel. Tretie kolečko sa trápim sám. V kopci obieham Miša. Má toho omnoho viac na vývoz ako ja. Čas nestíham sledovať a ani rýchlosť. Som rád, že sledujem cestu, nezrážam sa. Mladí borci tam jazdia jak včely. Obiehajú z oboch strán. Hore chytám do závesu babu s číslom 2. Ide dobre, ja za ňou ešte lepšie. Dolu začne plakať. Nechápem, obieham ju a sťažuje sa kŕče. Na výjazde do depa ma predbieha a ujde takých 40m. Nevadí, šetrím sa na posledné kolečko behu. Nejak som neodhadol vzdialenosť a depo sa rýchlo priblížilo, nuž som sa nestihol vyzuť. Nevadí, bežim v tretrách. Vždy lepšie jak sa zrúbať.

Vchod som si pomýlil v zápale boja, našťastie mi zakričia, tak bežím správne okolo depa. Zdržím sa viac, lebo musím ešte aj vyzúvať tretry. Inak som to zvládol bez problémov, aj keď horšie sa obúvali tenisky na mokre ponožky. som prekvapený, žiaden problém sa rozbehnúť. Musím piť na najbližšej stanici, je horúco a všetku vodu som vypil na biku. Tu mi nejakí ujdú. Nevadí, podľa počtu bikov v depe mi bolo jasné, že sú tu dobrí borci a čo som zmeškal na biku, to už na krátkom behu nedobehnem. Aj tak bežím svoje, čo to dá. Podla pulzmetra som sa vsak zjavne flákal, čo sa odrazilo aj na čase. O 2 minuty horšom ako najhorší v prvom behu. Skoro 15 minút. Škoda, mohol som sa s Danielom aspoň pretekať. Celkový čas 1:23:40 a 7 miesto v kategórii.

Som veľmi spokojný. Veď som ráno dal dlhú rozcvičku, napriek tomu som nebol posledný. Bol to môj druhý duatlon a prvý šprint - dokonca kopcovitý. Na záver sme dali dobré cestovinky a pivo. Môžeme sa vytešovať z dobrého výkonu. Mňa ešte čakala cesta na Podkylavu cez Dlhý vŕšok, taká čerešnička na torte pre unavené nohy.

Výsledky na www.triathlon.sk