SportReport AŠK Pezinok
Log in
updated 10:18 AM CEST, Aug 13, 2020

Parareparát

  • Published in Paragliding
Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 
KompotJe piatok. Cez okno tíško vkĺzlo do izby dusné ráno. Precitám oveľa skôr, ako je mojím zvykom a s námahou oživujem stuhnuté lýtka a boľavé kolená. Len včera večer som prišla príjemne unavená zo štvordňovej cyklodovolenky a veľmi skoro som odpadla do postele. Takmer ihneď som zaspala.

Pomaly sa plazím do kuchyne. Vypila som pol litra minerálky a šťastne som zaliezla nazad pod perinu, s vidinou začínajúceho oddychového dňa. Vzápätí už spím. Budím sa až o dve hodiny a začínam fungovať na polovičný výkon. Dnes sa nikam neponáhľam. Dnes nič nemusím. Dnes mám každého v paži… Pomaly vykladám všetky haraburdy z cyklotašiek, hádžem špinavé veci rovno do pračky a znova zasnene študujem mapu cesty, po ktorej som len prednedávnom išla. S úsmevom spomínam na upravené dedinky, peknú prírodu a naše zážitky.
Teraz si len tak sedím. Netočím nohami. Mám ich vyložené a nerobím nič. Oddychujem. Je mi dobre. Dokedy? … :-)
Zvoní mobil. Lenivo po ňom siahnem. Volá Brokoli a pýta sa:
"Máš dnes nejaký program? Nechcelo by sa ti ísť na tandem?"
Chcem ho jedovato spražiť odpoveďou:
"No to určite, ledva žijem! Dnes budem celý deň oddychovať a nikto ma nikam nedostane!"
V myšlienkach už ale dávno letím. Opäť túžim zažiť ten neopísateľný pocit. Nepremeškaj to! Neblázni!… Už som stratená. Pristihujem sa pri tom, ako mu radostne oznamujem:
"Jasné, že sa mi chce! Pôjdem rada."
Dohodneme si ešte hodinu stretnutia a so smiechom odkladám telefón. Bože, kedy ja už budem konečne normálna?!
GabikaTentokrát nebalím skoro nič, len jedny staré kraťasy, ktoré si na mieste činu prezlečiem a vysoké zimné topánky, s dobrým dezénom a hrubou kožušinou vo vnútri. Pri +30°C v tieni to bude iste výnimočne vhodná a nepostrádateľná obuv. :-) Čo už, nič vhodnejšie som si zatiaľ nestihla zaobstarať.
Trocha meškám. Zbieham dole k autu, kde ma Broko zoznamuje so sympatickou lietavkyňou, cyklistkou a vôbec multišportovkyňou Gabikou, ktorá sa dnes chystá vzlietnuť tiež. Rozhovor sa krúti rôznymi smermi. Po krátkej chvíli so smiechom zisťujeme, že máme spoločných známych v cyklistickej brandži. Vypytujem sa jej aj na lietanie. Vyzvedám o ňom čo najviac, nech ho vidím aj zo ženského pohľadu. Skrátka, stále sa nájdu zaujímavé témy k rozhovoru. Krátke pauzy nenápadne využívam na spánok. Ešteže sedím vzadu, privalená a maskovaná troma obrovskými ruksakmi a nikto ma pri tom nevidí. Broko opäť volá ohľadom Ara. Pred chvíľou ma postrašil, že vďaka môjmu meškaniu ho možno nestihneme a za trest budem musieť celý výstroj vliecť sama. To by som naozaj nechcela zažiť, preto napäto počúvam, ako to celé dopadne. Našťastie Aro stíhame. Pod kopcom za Orešanmi sa prezliekame a presadáme. V aute sedia už Orešanci a prisadá si aj Kompót. Pomáham nakladať ktorýsi ruksak. Nezdvihnem ho ani do polovice potrebnej výšky, keď nečakane zacítim ostrú bolesť. Prasknuté rebro mi dáva jasne na známosť, že ešte nie je zďaleka zahojené a mám s ním rátať. Našťastie mi jeden Orešanec prišiel na pomoc. O chvíľu už hrkoceme nahor. Veď to už vlastne poznám. Na kopci začína známy rituál. Vybaliť a nachystať sedačky a padáky, navliecť sa do kombinéz, vziať si prilbu a rukavice, pripraviť sa na štart, všetko dôkladne skontrolovať a pri vhodnom závane hor sa do vzduchu.

Orešanci odštartovali pomerne rýchlo, zato Kompót sa potil na svahu o čosi dlhšie, kým sa mu podarilo odlepiť od zeme. Nakoniec sme poslali do vzduchu Gabiku. Začínam mať prax pri odmotávaní zamotaných šnúr a narovnávaní pokrkvaných padákov, ktoré sa pri závanoch vetra nadúvajú. Prichádzajú neznámi lietavci z Čiech. Teraz na štart nastupujeme my dvaja s Brokom.
Všetko je upevnené a dotiahnuté tak, ako má byť, zas obzerám ten istý strom ako minule. Začínam vnímať únavu a aj kolená ma bolia. Výdatne sa potím v požičanej kombinéze a čakám na pokyn ku štartu. Premýšľam nad tým, že dnes sa musíme dostať do vzduchu na prvýkrát. Nebolo by vhodné, keby som Broka aj seba otrieskala o zem. Pred necelými dvoma týždňami, približne v tom istom čase, kedy som sa ja vybúrala v lese na bicykli, sa Broko vysypal na kurčuliach a poranil si ruku. Na druhý deň pre zmenu pristál dosť tvrdo na kolená, keď aj s padákom preletel skrz stromy. Hihi, dvaja invalidi na štarte…
"Béééž!" Ozvalo sa za mnou.
Po prekonaní momentu prekvapenia som sa rozbehla. Zakrátko sa mi zas podlomili kolená a pristala som v burine, na pravej strane svahu. To som celá ja. Opäť som to pohnojila…
Nešplhali sme sa späť na štart. Broko len trocha poupravoval šnúry na padáku, narovnal ho a prikázal mi bežať krížom cez žihľavu a pod ňou ukrytý bohvieaký terén. To myslí vážne? Zapochybovala som o tom a pre istotu som sa na neho spýtavo zahľadela. Myslel. Toto nevýjde, fúka mizerne. Ale veď ja tu nie som od myslenia, ja som len pasažier. Možno má Broko naozaj pravdu a štart sa vydarí. Musím mu dôverovať. Po príslušnom pokyne začínam utekať. No, utekať! To je silné slovo. Prepletala som chvíľu nohami, zakrátko som stúpila na akúsi haluz a druhá noha mi uviazle v jame. Hneď som vedela, že je zle. Natiahla som sa ako žaba. Broko nechtiac nasledoval môj žiarivý príklad a pristál celou svojou váhou aj s výstrojom na mne. Čosi podo mnou zaprašťalo. Tíško som dúfala, že je to len moje rebro a nie ten drahý ešte nesplatený foťák, ktorý sa nachádzal pod nami, v ktoromsi vrecku kombinézy. Je zvláštne aké myšlienky prebehnú človeku hlavou v takýchto, nie každodenných situáciach. :-) Dúfala som, že si Broko nanovo neomlátil kolená, ale veď pristál na mne, tak snáď nie. Rýchlo som zažehnala úškrn pri predstave, ako by sa asi zatváril lekár, keby toto celé videl a ktorý mi kázal minimálne 4-5 týždňov oddychovať a nerobiť nič namáhavé. Pohľad na nás dvoch by v každom musel nutne vyvolať pobavenie.

Pohľad na Orešany z tandemuBroko nevravel nič. Pomaly sa pozviechal, odopol a začal sa venovať padáku. Nechcelo sa mi postaviť. Celkom dobre sa mi ležalo. Nakoniec som opatrne vstala. Vybrala som foťák z vrecka a zbežne som ho skontrolovala. Vyzeral byť v poriadku. S úľavou som si vydýchla. Asi prisilno, lebo sa hneď ozvalo moje rebro. Bez slova som sa pobrala za Brokom a "pomáhala" som mu. Na štartovačke som upravovala šnúry aj padák do žiadanej polohy. Ak je to možné, spotila som sa pri tom ešte viac. Na povzbudenie sme si dali Red Bull. Tie jeho krídla by som teraz fakt potrebovala. No uvidíme… Mal nasledovať tretí štart v poradí. Broko sa netváril nadšene. Ja som sa pre zmenu zamýšľala nad tým, čo ma to neustále núti dobrovoľne robiť zo seba idiota a mlátiť sebou o zem. Nestihla som dospieť k žiadnemu záveru, nakoľko sa opäť ozval pokyn na štart. Tajne som dúfala, že dnes snáď naposledy… Už to jednoducho muselo výjsť. Nevyšlo... Po tretíkrát sa Broko odopínal a tváril sa patrične nasrato (žiaden div). Mala som sto chutí zbabelo utiecť a vyfláknuť sa na celé lietanie. Veď nefúkalo takmer nič. Občas dokonca nastalo úplné bezvetrie. Už aj prd pomaly vyvolá väčší závan. Bratom Čechom sa medzitým podarilo nejakým nespravodlivým riadením osudu odletieť. Zas sme osameli. Broko prehodil poznámku, že aspoň zletieť dole k autu by sme mohli. Nemá žiadnu chuť viezť sa k nemu s Arom. Hmm, to som nemala ani ja.
Sakra, viac ako hodinu tu šaškujeme, potíme sa a nervačíme. Keby Broko lietal sám, už dávno mohol visieť kdesi v povetrí pod svojim Bolidom a nie jedovať sa s Cykloduchnou na tandemáku. Dočerta, do toho vzduchu sa musíme dostať! Konečne na štvrtýkrát sme sa dopotkýňali do nebeských výšok a strávili sme hore aspoň zopár krátkych minút. Bola som spokojná. Minútu pred pristátím som sa spýtala, kedy môžem začať fotiť. Vraj už som mohla dávno. Chytro som teda spravila zopár záberov (nevyšli podľa mojich predstáv) a vrazila som foťák nazad do vrecka, lebo zem sa začala veľmi rýchlo blížiť. Tesne sme minuli nejaké stromy a pristáli sme v poli. Už vo vzduchu som začala pre istotu utekať, ale aj tak som ukončila inak celkom pekné pristátie klasickým indiánskym posedom. Broko zbalil padák a pobrali sme sa k autu, pri ktorom nás už čakala Gabika. Rýchlo sme vyzliekli mokré kombinézy a s úľavou sme sa prezliekli. Pobalili sme sa a klasicky sme ukončili deň v pizzerii.
Pridať komentár

  1. Zažili sme
  2. Vyskúšali sme
  3. Pochodili sme
  4. Organizujeme

Jasná 2020

Cestná cyklistika 27-07-2020

Asi sa pýtate čo to mám s hlasom,dávno som nebol happy ale už zasa som. Aj takto by sa dal z môjho pohľad parafrázovať tento ročník Bratislava Šamorín-Jasná textom Kuka z HS. ...

Časovka na Zošku 2020

Cestná cyklistika 26-04-2020

Milí moji verní čitatelia, mám pre vás vynikajúcu správu, som naspäť v akcii :-) A pre tých ostatných - viem čo som sľúbil v poslednej reportke, ale je mi ľúto, tak ľahko sa ma nezbavít...

Ötztaler Radmarathon 2019

Cestná cyklistika 01-09-2019

Pojem Ötztaler má medzi cyklistami cveng, patrí k najťažším amatérskym pretekom a preto aj kvalita tejto reportky by mala zodpovedať jeho náročnosti a legendárnemu sloganu „I have ...

Garmin Edge Explore – predurčený pre cyk…

Športovec používa HW SW 10-01-2019

  Garmin Edge Explore je zjednodušená a zmenšená verzia vlajkovej lodi Edge 1030 a je pokračovateľom línie cyklopočítačov s navigáciou v podobe modelov Edge Explore 1000 či...

Test Garmin Edge 1030 - 3. záverečná čas…

Športovec používa HW SW 16-09-2018

Pokročilejšie funkcie, trénovanie, tréningové plány, segmenty Najväčším pokrokom Garmin Edge 1030 voči predchodcom je v oblasti moderovaného tréningu a automatického merania  a vyhodno...

Test Garmin Edge 1030 - 2. časť

Športovec používa HW SW 14-08-2018

Navigácia a jazdenie podľa plánu Nemohla by to byť GPSka, keby nemala bohatú škálu navigačných možností a funkcií. Všetky tieto funkcie prebrala z bývalej vlajkovej lode Garmin Edge 1000 ...

Profil stúpania Železná studienka - Hrub…

Kopce profily 14-02-2015

Alternatívne asfaltové stúpanie v bratislavskom lesoparku. Až po Kačín ľahké a vhodné aj pre menšie deti. Do druhej kategórie je zaradené kvôli záverečnému stúpaniu na Hrubý vrch.  ...

Profil stúpania na Kamzík

Kopce profily 31-10-2014

Známe a relatívne rušné asfaltové stúpanie z centra mesta až takmer k vysielaču na Kamzíku, čo viac dodať...  ...

Profil stúpania Pekná cesta

Kopce profily 07-09-2014

Známe asfaltové stúpanie z Krasnian (Rače) na hrebeň Malých Karpát a Bratislavského lesoparku. Charakteristické je svojim veľmi strmými úsekmi. Touto cestou sa dostanete na sieť spevnených ciest v les...

Výsledky Časovky Ivana Červenku na Zošku…

výsledky 28-07-2019

Ďakujeme všetkým  pretekárom, že prišli na našu časovku si zmerať sily. Rok 2019 dopadol nasledovne... Odkazy na fotogalérie sú na konci tejto výsledovej listiny.  

Propozície 2019 Časovky Ivana Červenku n…

Propozície 30-05-2019

Amatérsky športový klub AŠK Sportreport Pezinok Vás pozýva na cestnú cyklistickú časovku do kopca určenú všetkým nadšencom cyklistiky, ktorí si trúfajú zdolať nástrahy tohto kopca.   Cyklistick...

Výsledky Časovky Ivana Červenku na Zošku…

výsledky 29-07-2018

Ďakujeme všetkým  pretekárom, že prišli na našu časovku si zmerať sily. Rok 2018 dopadol nasledovne...  

next
prev