Záchrana

Slovo záchranári vnímajú rôzní ľudia odlišne, môže im znieť ako sprofanovaný názov filmových manekýnov s nadprirodzenými schopnosťami, profesionálny adrenalínový maniaci pre ktorých sú filmový kaskadéri nedorastenými príbuznými, posledná nádej, proste záchrana!

Prvá zo záchran prináleží výsostne profesionálom zo zdravotnej, horskej a leteckej záchrannej služby a jej členovia si určite na nedostatok činnosti sťažovať nemôžu a to aj pričinením nás lietavcov opadavých. (Treba si brať príklad z ihličnanov, tie neopadajú).

Môj článok chcem ale zamerať na oblasť tzv. samozáchrany, prípadne záchrany pomocou spolupadáčkárov.

Prípady, kedy nastane táto situácia, pozná každý. Stačí silnejšie zafúknutie pri štarte a je tu stromovačka. Človek a stromy. Patrí to spolu a dobre to znie, tak ekologicky. Vraj kedysi naši prapredkovia zliezli zo stromov len preto, aby dosiahli pokrok na vyvinutie padáku a mohli sa na ne z výšky vrátiť, žiaľ, za ten čas zabudli po nich loziť. Nikdy, alebo málokedy je takéto pristátie na statnom košatci úmyselne. Ale už je to tu. Situácia ako vyšitá. Orešany. Sme ešte udýchaní po prudkom výstupe a na štartovačke nikto, alebo predsa? Kopec batohov s padákmi, ale bez ľudí. Ale nie. Sú na opačnej strane medzi stromami a pozorujú vtáčie hniezda, alebo veveričky? Zasa vedľa. Na vevericu by to bol poriadny klacek. Padák pekne prevesený cez korunu, na šnúrach adept na záchranu. Pod ním cca. 20 metrov, hladký kmeň a na zemi tucet kibicov. V takej situácii je každá rada drahá. Čo sa vlastne stalo? Vo vzduchu už boli asi dvaja. Začalo prifukovať a tak začali bojovať o presadenie sa. Jeden to vzdal a v dosť veľkej výške preletel kopec a pristál pri vodnej nádrži. Druhý bojoval. Uši speed a tak. Raz dopredu raz dozadu. Adept na záchranu, čerstvý absolvent kurzu s požičaným Bigom to chvíľu zasnene sledoval. Mal asi v úmysle len padák ponaťahovať a trocha vyklepať, ako sa nám po akcii zdôveril, keďže to podľa skúsených letové nebolo. A div sa, prvý pokus vyšiel na jednotku. Štart ako Chalenger na mys Keneverel. Ale čo to? Kto tam dal spiatočku? Po pár sekundách vystriedalo prudké stúpanie prudké klesanie, či skôr pád v rotore. Ten ukončil až dotyčný strom. Nech žijú stromy! Bez nich by to bola záchrana pre profesionálnych zdravotníkov. Takto nastupujú pojmy ako solidarita, spolupatričnosť, kolegialita. Ostatne lietať sa aj tak nedalo a tak bolo hlavnou úlohou a zábavou dať dolu padáčkára a padák. Čo k takej akcii je potrebné ? Veci, ktoré človek bežne vo vrecku nenosí. Horolezecké, či iné lano vhodnej dĺžky, pílu, sekeru či iné bohumilé, ale stromom nie, nástroje. Len málo padáčkárov tieto veci vláči stále so sebou. Našťastie tam bol Vlado, čo býva neďaleko. V čase príchodu už bolo na mieste aj lano, aj sekera. Lano bolo treba dostať najprv nad viselca prevesiť cez rázsochu a potom ukotviť adepta. Na to sa najviac hodia elektrikárske mačky. A čuduj sa svete, boli. A tak som bol svedkom ukážkovej akcie, za ktorú by sa veru profesionáli nemali čo hanbiť. Ale čo keby tam nebol Vlado, čo potom? Od určitého času nosievam zo sebou pílu. Som rozhodnutý stať sa vlastníkom 30 metrov dlhej rep-šnúry, aspoň D4mm a potom ešte chcem so svojim známym, horolezcom absolvovať kurz zlaňovania pomocou tejto šnúry. Teoreticky to už ovládam. Je potrebné spraviť polovičný lodný uzol a potom je možné povoľovať tenkú šnúru minimálnou silou. Praktické prevedenie je potrebné si ale najprv vyskúšať a nacvičiť kvôli bezpečnosti. Pri nezdare v dvadsať metrovej výške naostro by to začalo byť adrenalínové.

Niekedy je ešte problém s padákom. Časť stiahnuť ide, časť nie. Šnúry sú prevesené tak, že je nemožné ich odvesiť bez odpílenia konára, prípadne celého stromu. Niekedy je to veľmi vhodná príležitosť na rozširenie štartovačky, zainteresovaní určite vedia na čo myslím. Jeden môj priateľ to v núdzi vyriešil jednoducho....zubami, vraj mu šnúra celkom chutila, ha,ha. Sú aj iné spôsoby, ku ktorým je potrebný buď kľúč, buď kliešte. Rozmontuje sa karabína na padáku a šnúry sa uvolnia a samostatne stiahnu. V Baumaxe je dostať skladacie kombinačky v púzdre na opasok, lacnejšie ale vyjde pasujúci kľúč umiestnený v sedačke.

Pre prípad pomoci človeku na strome bez tohoto vybavenia by som doporučoval ešte luk a šípy, prípadne prak na vystrelenie rep šnúry.
Táto samozáchranárska výbava môže byť zložená aj ináč. Miesto lana elektrikárske stúpačky a pod. Proste koľko ľudí toľko chutí. Hlavné ale je, nechodiť lietať sám. Pri preletoch používať vysielačku a mobil a mať v dosahu ľudí so srdcom Vlada. V prípade dobrého letového počasia môže obeť dopadnúť aj tak, že všetci sa ponáhľajú lietať a stromák si stromovačku vychutná veľmi dlho. Zvlášť ak je povestný stromovaním vždy a všade. Je podstatné, aby sa človek na takúto situáciu pripravil hlavne materiálne pred lietaním. Ostať s holými rukami na dvadsať metrovom strome sám je asi nočná mora všetkých, čo majú predstavu o tom, čo hovorím.

S rozširujúcou sa padáčkárskou základňou nastáva čosi ako odcudzenie sa. Počul som už na svahu vety typu "to je Trnavák?", tak nech ho idú zvesovať Trnaváci!. Bol to človek s ego stavaným na majstra sveta. Neprajem mu, aby túto vetu vyslovil niekto v súvislosti s jeho prešlapom.
Heslo "pomôž si sám človeče aj boh ti pomôže" by som interpretoval takto:
"Dnes pomôž Ty, zajtra pomôžu Tebe".

Na stromákov lovu zdar.

Váš Kántry
Ing. Peter Kontroš