Ako si bežec bežky pripol - 36. Biela Stopa

Vyrazil som ešte v piatok večer k Mariánovi na chalupu na Uhliská. Bolo tam celkom teplo, ale zle sa mi dýchalo. Zobudil som sa už o 4tej ráno a ledva som vydržal aspoň ležať do 5:30. Žeby štartovná nervozita? Pred 7-mou sme vyrazili na Skalku. Prišli sme tam medzi prvými, tak sme sa dostali v pohode až hore na parkovisko. Inak funguje tam autobusová kyvadlová doprava z Kremnice na Skalku. Bolo pomerne zima. Teplomer ukazoval -7C a poletoval sneh. Registrácia prebiehala vo veľkej telocvični, ktorá slúžila zároveň ako jedáleň a šatňa. Vybrali sme štartovné čísla a pomaly sme sa mohli pripravovať. Všade navôkol boli pretekári ako z módnika, samé špeciálne obleky, to iba ja som skromne vyťahoval starú bežeckú výstroj. Na nohy elasťáky, pod ne moira spodky a navrch 3 vrstvy moira, vrchná plyšová a navrch ešte tenká bežecká vetrovka. Na ruky obyčajné pletené rukavice. Navštívil som ešte pre každý prípad modrú kadibúdku. Lyže som aj namazal, aby som nevyzeral ako chlapec z dediny, čo nemá lyžiarske správanie. Zažehloval som rukou, nech cítia aj tie lyže ľudské teplo. Prišla prvá hodina pravdy. Bolo treba sa rozcvičiť. Pripnutie lyží som ešte zvládol. Bola mi zima a to som mal ešte jednu vrstvu šuštiakov na sebe. Štartovnné pole bolo krásne rovné, upravené. Lyže mi tam lietali kade tade. Boli zvyknuté na mäkkšie povrchy. Nejak som to napokon zvládol a veru som sa aj dobre zahrial. Nie nebol to ani tekutý sveter. Na môj vkus lyže boli rýchle. Tak som sa vrátil a podmazal ešte teplejším voskom pod šlapy, pre prípad, že pôjdem klasicky, nech to nepodklzuje. Konečne sme sa mohli vydať na štart.

Ja som sa ako začiatočník zaradil do 4.tej vlny štartovného poľa. Znie to lepšie ako do poslednej. Vyzeral som ako exot. Naša trať mala mať 27km a dlhšia bola skrátená na 37km pre nedostatok snehu. Pomaly prichádzali všetci pretekári a tlačili sa na čiarach. Bolo už po 10 a stále tam boli aj štartovné pásky, už som si predstavoval ako sa tam pekne po výstrele zamotáme. Našťastie si to uvedomili aj usporiadatelia a pekne ich zbalili. Konečne asi 4 minúty po 10tej nás odštartovali. Bol som taký sústredený ako sa prederiem dopredu, že som zabudol aj stopky stlačiť. Vyrazil som plnou parou, ale mohol som ju aj vyfučať, lebo som dobehol len pár metrov a už sme sa tlačili. Široké a dlhé pole sa zhrčilo do úzkej dráhy. Tak sme išli ako v zápche pekne krokom a niekedy sme aj čakali. Niektorí závodníci sa však silou- mocou chceli predierať dopredu. Končilo to neslávne, hromadnými pádmi a zlomenými palicami. Však je to rozumnejšie urobiť na začiatku ako neskôr, no nie? Tak sme sa vliekli asi 2km. Potom boli také strminky. Chlapíka to tam zviezlo a chudák nevedel sa dostať nazad. Kričím naňho, však nech to pusti dolu. Ten zráz bol dosť veľký a samé stromy. Konečne sa pole pretekárov, troška roztrhalo. Záverečný kopček som už mohol vybehnúť zvesela. Horšie to bolo dolu. Sneh bol ponahŕňaný na kopy, ako tam všetci pluhovali a narobili veľké brázdy. Pekne sa mi to na tých starých navoskovaných lyžiach rozbehlo, predo mnou živé prekážky tak som musel do neupraveného snehu a tam sa pekne vyválal. Darmo som sa pechoril do kopca, teraz sa ukázalo, kde je moje miesto. Potom som však zákrutu zvládol. Trať sa mierne zvažovala dolu, občas aj vodorovne. Išlo sa dobre. Pokiaľ sa dalo tak som korčuloval. Občas vyšlo aj slnko a to už bolo teda riadne teplo. Do najnižšieho miesta trate na 16.km bol krásny dlhý zjazd hádam aj 2km. Občas ma aj niekto predbehol, ale išlo sa dobre. Trať bola skoro prázdna. A tak som sa dostal celkom v pohode na 2. občerstvovačku. Bola to hotová reštaurácia, podávali jedlá od výmyslu sveta, okrem banánov aj čokoládu, cukor, čaj, izo nápoje a to doslova až do úst. Veru bolo sa treba posilniť. Veď nasledovalo do cieľa v podstate iba stúpanie.

Šlapal som klasicky, korčulovanie nemalo význam, rýchlosť rovnaká a viac námahy. Všetci mali rovnakú rýchlosť. Zrazu pride ku nám taký malý vrtáčik a začne kritizovať predo mnou chlapíka takým jemným spôsobom, že klasicky sa ide po kraji. Naveľa mu ustúpil, keď sa už tak ponáhľal, no nejak mu došli sily. Nie a nie nás predbehnúť, až sa začal strácať. No raz darmo, okrem robenia poriadku na trati, treba mať aj silu na predbiehanie. Kopec nemal konca kraja. Väčšina sa pechorila korčuľovaním, rýchlosť mali rovnakú ako ja klasicky. Tak neviem, keby som mal ich lyže, tak korčulujem aj ja, ale rýchlejšie. Mojim sa tak nechcelo kĺzať, však to sú už staré dámy. Predo mnou šlapali dvaja chlapíci, tak svorne spolu, že som si myslel, že sú to kamaráti so Slovalca. Neskôr som si všimol, že všetci sme asi odtiaľ, lebo to mali všetci na čísle napísané. Darmo asi rozum nefunguje na trati úplne optimálne, aspoň som sa zabavil. Kilometre veľmi neubiehali. Občas sa trať aj zrovnala, ale bola dosť vyjazdená, tak zase korčulovanie moc nešlo. Občas som aj predbiehal väčšinou takých starších pánov. Neviem, ako je to možné, že sa dostali tak ďaleko predo mňa. Tak som prišiel až na nejaký 20. km a to už sme sa napojili na cestu späť do cieľa. Zase dlhočižný stupák. Čas išiel pomaly. Našťastie bola malá občerstvovačka, doplnil som zásoby a poďho znova bojovať o čas. Najprv som si myslel, že by som to mohol spraviť do 2 hodín, ale postupne som upúšťal od tejto predstavy. Ukazovalo sa, že by to mohlo byť niečo nad 2:15. Čas som len odhadoval, lebo stopky som pustil, tak 10min po štarte. Zase bol len stupák. Už som šlapal len sám predo mnou pár motivačných pretekárov a za mnou dlho nič. Opticky som sa ich držal. Potom prišla zákruta a v nej občerstvovačka. To už mohlo byť na 3-4 km do cieľa. Neviem na čo som si bral ten čaj. Tu ma predbehli 4 pretekári. Hlavne, že som si trochu oddýchol, lebo veru už sa únava hlásila z týchto nezvyčajných pohybov. Stále sa stúpalo do kopca. Konečne bolo vidieť cieľ z druhej strany a zostávali 2 km. To ma povzbudilo a pridal som do kroku. V zaverečnom kopci som predbehol 7 lyžiarov a z toho som mal veľkú radosť. Vládal som v pohode, len ruky už boleli. Tu už veľmi na technike nezáležalo. Potom nasledovala ešte mierny zostup. To som už frajersky a v pohode korčuloval. Nikde nikoho, predo mnou vzdialený pretekár. Hlavne, aby ma tuná nikto nepredbehol. Konečne štadión a krásna finišová rovinka. Zrazu z čista jasna prihrmel ku mne súper. V závere sme si zašprintovali ako sa patrí. O kúsok bol skôr, ale mi to vôbec nevadilo. Skončil som so cťou a pre mňa vo vynikajúcom čase 2:19. Bol som veru rád, že to mám za sebou. Cítil som veru všelijaké nepoužívané svaly. Prekonal som sa a posilnil sebavedomie.

Bol to krásny zážitok a spestrenie bežeckého programu. Na lepší čas to chce seriózny tréning a lepšiu výbavu. Za tú srandu to určite stálo. Prídem aj o rok a možno s lepšími lyžami a prípravou. V telocvični sme sa dobre najedli z vyfasovaného jedla a nápojov. Bolo veru zaslúžené. Objavil sa aj Marián. Celý šťastný, lebo si vylepšil čas o celých 10min voči minulému roku. Trochu sme pokecali a mohli sme spokojní a unavení vyraziť domov. Beriem si deň bežeckej dovolenky.

oficialna stránka podujatia www.bielastopakremnica.sk