Kedy jazdiť

Jar prináša isté riziká. Cesty bývajú po zime rozbité, vytlčené a s množstvom inertného posypového materiálu. Z tohto pohľadu je lepšie jazdiť na rovinách, kde sú cesty predsa len v lepšom stave. Na Slovensku je ideálne využiť Podunajskú nížinu a blízke pahorkatiny ktoré sú na jar dobrým miestom na natočenie úvodných kilometrov. Na jar býva v nižších polohách teplejšie počasie, cesty suchšie a menej zničené zimnou údržbou.

Leto netreba zvlášť komentovať. Za zmienku stoja snáď dlhé letné dni, keď sa dá za svetla v priaznivých dňoch jazdiť takmer 15 hodín denne. Pozor však na samotné slnko, nečakané lokálne búrky, hmyz, či väčšie množstvo áut turistov.

Jeseň je v znamení poklesu formy a rýchlych zmien počasia. Jazdí sa menej. Neoplatí sa dlhodobo plánovať celodennú cyklotúru. Treba počítať s rýchlym príchodom večera a veľkým teplotným rozdielom medzi dňom a nocou.

Poveternostné vplyvy

Začína pršať
Z hľadiska bezpečnosti jazdy na bicykli sú najrizikovejšie prvé minúty dažďa, keď padajú prvé kvapky. Na asfalte sa rýchlo vytvorí zo špiny, výparov benzínu, nafty, maziva a zbrúseného materiálu z pneumatík klzký film, s ktorým majú problémy aj autá, nieto motorky, či cyklisti. V závislosti od vzdialenosti do cieľa odporúčam zvážiť riziká dojazdu a nepokračovať ďalej, ak ide o väčšiu vzdialenosť a dážď je intenzívny. Riziko jazdy úmerne stúpa  s frekventovanou komunikáciou a silou dažďa. Čím viac áut a väčšia intenzita, tým skôr nepokračovať. Ide hlavne o viditeľnosť cyklistu na ceste. Z auta je počas dažďa horšia viditeľnosť na cestu. Vodič môže mať problém so stieračmi, zarosenými oknami...
Všeobecne však v prípade dažďa platí, že málokedy prší dlho intenzívne. Zvlášť v lete. V daždi treba dať pozor na križovatkách. Brzdná dráha všetkých účastníkov premávky je dlhšia a pri zatáčaní bicykla pri vysokej rýchlosti, sa ľahko dá zložiť na zem. Pádu tiež pomáhajú aj klzké zebry pre chodcov.

Stmieva sa
Je povinnosťou cyklistu si naplánovať trasu tak, aby ho na ceste nezastihla tma. Niet nič horšie ako mať 20-30 km do cieľa a všade hustá tma. Spoliehať sa v takej chvíli na „blikačky“ nemusí dopadnúť dobre. Ak sa dá, zavolať mobilom odvoz alebo sa odviezť autobusom, vlakom. V takejto situácii som bol zatiaľ len raz a riešil som to zavolaním domov na odvoz.  Dobrú prácu vedia spraviť reflexné nálepky. Iba blikačka býva z väčšej diaľky nevýrazná a pri tme sa vodičovi ťažko odhaduje vzdialenosť a poloha cyklistu. Preto keď sa šikovne nalepia odrazky na zadnú stavbu bicykla, či na pedále zozadu a zboku, tak pri priblížení je zrejmé, že ide o bicykel a kade ide. Drobnosť, dosť účinná, ale neriskovať jazdu tmou. Dosť zaváži fakt, že cyklista vlastne nevidí dobre na cestu.

Vietor
Cyklisti vravia, že vietor fúka vždy proti smeru jazdy. Niečo pravdy na tom bude :-) Vietor v našich zemepisných šírkach je v podstate mierny a nespôsobuje vážne problémy pri bicyklovaní. Treba mať však na pamäti, že v konečnom dôsledku dokáže ovplyvniť celkový výkon. Nezaškodí teda priebežne sledovať v správach vývoj počasia, denných teplôt a najmä prúdenie vzduchu a jeho rýchlosť. V prípade krátkeho výletu z domu do 100-200 km z vlastných skúseností odporúčam vyraziť smerom proti vetru. Kým cyklista vládze, nie je problém po predčasnom fyzickom vyčerpaní sa relatívne komfortne vrátiť domov. Odísť z domu po vetre môže spôsobiť eufóriu z ľahkého a pohodového jazdenia, cyklista si nakladá a nakladá kilometre, až kým nie je čas na návrat domov. Vtedy padne kosa na kameň.
Neplatí teória, že keď sa rozfuka, idem doplna, nech to mám čo najskôr za sebou. Väčšinou to má za následok ešte väčšie vyčerpanie. Lepšie je nájsť si rovnomerne nižšie tempo, prípadne modifikovať trasu tak, aby bol smer jazdy aspoň bočný aj za cenu mierného nárastu kilometrov. Pri silnom protivetre je výhodne jazdiť v členitom teréne, kde nemá vietor takú silu ako na rovine bez stromov. Iná situácia je pri cieľavedomom tréningu.
Ďalším veľmi nepríjemným a nebezpečným nepriateľom cyklistu, je nárazový bočný, prípadne predobočný vietor. Poryvy vetru zboku narážajú do bicykla, ktorý svojou, pomerne veľkou plochou, býva vychyľovaný zo smeru. Ak sa k tomu pridajú tlakové vlny okoloidúcich kamiónov, ktoré zosiľňujú nárazový efekt, ide už o život. Bicykel je v tej chvíli ťažko ovládateľný a odporúčam v takej chvíli  ak ide o neskúseného cyklistu, (v závislosti od hustoty premávky) tlačiť bicykel, zavolať si odvoz alebo použiť autobus, vlak.

Čo si zobrať so sebou na bike
Koľko cyklistov, toľko chutí. Niekto si so sebou berie celú servisnú výbavu, niekto dvojdňové zásoby jedla. :-)
Z vlastnej skúsenosti pri výletoch dlhších ako 10 km, je dobré mať so sebou aspoň jednu náhradnú dušu, montpáky s pumpou, peňaženku s dokladmi (na identifikáciu :-). Lepšie je však mať toto so sebou stále. So zväčšujúcou vzdialenosťou podľa potreby zobrať so sebou mobil , pitie, jedlo, energetické doplnky, mapu, lepenie + ešte jedna náhradná duša, dlhý dres, pláštenku (v prípade nestabilného počasia)....
Z hľadiska bezpečnosti je dobré jazdiť s parťákom alebo aspoň informovať niekoho o predpokladanej trase. Vo vysokohorskej turistike sa podobná skúsenosť tiež osvedčila.