Triatlon Senec 2008
- Napísal: Roman Rybanský
- Published in Triatlon
Na tento triatlon som sa pripravoval nepriamo niekoľko rokov. Vlastne som o tom iba sníval a rozprával. Aj keď v skutočnosti bol aj tento senecký v kategórii prípravy na väčšie objemy. Prvý skutočný krok som urobil pred rokom, keď som si kúpil cestný bicykel a začal bicyklovať. Druhý krok bol tréning plávania tento rok v zime. Pravdu povediac skúšal som to aj každé leto, ba dokonca som sa chystal aj na Turčiansky Amatérsky Triatlon minulý rok, ale s nulovou plaveckou prípravou a malou cyklistickou. Najväčšia výzva bola pre mňa samozrejme plávanie, lebo napriek úsiliu a tréningu časy boli hrozné. Napr. najrýchlejsí čas na 50m bol 1:15 a 1000m 32min! Otvoril som si knižku a tá hovorila, že pokiaľ športovec nezapláva 400m za 8min a lepšie tak nemôže kondične trénovať a buď má zlú techniku alebo kondičku. Keďže kondičku zlú mať nemôžem, tak zrejme to bude v technike. Keď som bol v bazéne, tak som sa snažil odpozorovať plavcov, pozeral som internet a čítal akoby sa malo plávať. Veľmi mi to nepomáhalo. Čas sa nezlepšoval aj keď som vládal plávať omnoho dlhšie. Keď som sám už nevedel ako ďalej tak som sa odvážil osloviť priateľov plavcov. Po ich radách som sa začal zlepšovať. Podstatnou zmenou bolo lepšie zapojenie nôh a zlepšenie polohy. Bola to tak radikálna zmena, že som mal sprvoti dosť, aby som zaplával 50m. No časy sa rapídne zlešili a ťahali sa k 1min na 50m. Postupne som zvyšoval objemy a zlepšoval techniku. V tréningu som zaplával 1000m za 23min. 750m za 17:46. To ma tak povzbudilo, že som sa rozhodol skúsiť šprint triatlon 31.mája s objemami 0,750-20-5.
K pretekom som mal rešpekt, lebo som vôbec nemal skúsenosti ani s plávaním v jazere pri skupinovom štarte, cyklistickými pretekami a prechodmi medzi disciplínami. Tiež som sa bál kŕčov v studenej vode. Deň pred pretekmi som bol odskúšať dokonca neoprénový oblek, aj keď už mi bolo jasné, že nebude treba, lebo vodný teplomer ukazoval 23°C. Pozitívom bolo, že sa dal Vlado Bilík prehovoriť na stratu triatlonového panenstva. Tréningové časy sme mali veľmi podobné, aj keď on je o 20 rokov starší, pritom trénoval iba 2 týždne, na rozdiel odo mňa.
V deň pretekov bola hrozná horúčava a tak som musel deťom ešte doobeda dostavať bazén, tým pádom som sa vychystal na poslednú chvíľu. Našťastie som sa balil v mysli už týždeň a mal som vypracovaný podrobný zoznam. Dokonca som si dal urobiť aj ročnú prehliadku a vycentrovanie kolies na bicykli. Pri nakladaní som zistil, že nie sú dokonale vycentrované, tak som ich ešte doladil. Napriek zhonu som prišiel na štart v tesnom závese za Vladom okolo 12:00. Pobrali sme sa na registráciu. Bola trošku liknavá, ale rad ešte nebol veľký. Čísla sme dostali už na gumičke, tak sme nemuseli riešiť ako to budeme prehadzovať z chrbáta na brucho. Prezliekol som sa a išiel rozvičiť. Pre mňa bolo kľúčové sa rozplávať, lebo pri zlom rozplávaní som sa v tréningoch tak unavil, že som musel zastať. Takže bolo treba sa rozplávať pomaly a pripraviť telo na záťaž. Vo vode stáli aj deti - pretekári a triasli sa od zimy. Mne bola voda dostatočne teplá a vzduch mal 30°C. Po rozplávaní som ešte odskúšal bicykel, teda prvé km trate, aby som vedel, čo sa dá od trate čakať. Väčšinou som šiel pomaly a skúšal som aj šprinty. Rukavice som sa rozhodol nepoužiť. Mal som dve fľaše a jeden gel. V jednej fľaši izotonický nápoj.
Tak sme sa vychystali do depa. Tety nás popísali na všetkých končatinách fixkou so štartovým číslom. Prilbu som musel mať riadne nasadenú a utiahnutú. Bicykel aj prilbu označenú štartovným číslom. Vyhliadol som si "strategickú" polohu priamo pri výbehu z vody. Poukladal vercajch pekne na zem vedľa bicykla. Číslo som si dal na bicykel, aby som ho nezabudol. Rozhodol som sa pre ponožky a nie na boso ako to robia profíci. Nechcel som riskovať pľuzgiere. Natrel som si nohy hrejivou emulziou, aby som nedostal kŕče. Pred štartom som stretol bývaleho spolužiaka a veľkého triatlonistu Rada. Žiadnu trému som necítil a bol som odhodlaný "drzo" pretekať, bral som to ako skúšku. Prvým cieľom bolo rozumne zaplávať a vtedy som vedel, že to už celé zvládnem.
Asi 10 min pred štartom nás nahnali do vody. Usporiadateľ začal robiť prezenčku ako na vojne. To som ešte na žiadnych pretekoch nezažil. Bol som zvedavý ako to stihne. A veru ani nestihol. Ako čítal mená zaznel nejaký klaksón. Niektorí skočili do vody. On keď si to všimol zrazu zakričal "štart". Ja som vtedy rýchlo založil okuliare a vrhol som sa kdesi do spenenej vody medzi ďaľšie telá. Nič som nevidel iba bielu vodu a lietajúce ruky okolo mňa. O vycibrenom štýle nebolo možné hovoriť. Na dotyk som udržiaval vzdialenosť plavca predo mnou. Držal som sa celú šírku jazera až prišla prvá bója a presne v zákrute som sa ocitol na chrbte akéhosi chlapíka, ktorý hľadal orientáciu plávajúc prsia. Ledva som sa z neho vymanil. Aj on sa čudoval aký je príťažlivý. Keď som vystrčil hlavu, zistil som, že už mi chlapci unikajú. No nič mi nezostávalo iba sa sústrediť a plávať ďalej nech sa deje, čo chce. Druhá bója bola dosť v nedohľadne a orientoval som sa iba podľa plavcov predo mnou. Mal som pocit, že som už úplne posledný. Vôbec som netušil ako vyzerá štartovné pole. Okuliare sa mi zarosili a chlapci zvyšovali náskok, aj možno vďaka technike. Konečne prišla druhá bója, ktorú som už zvládol lepšie, lebo som bol už sám. Tretiu som našťastie ako-tak videl a smer som držal. Hovoril som si, že len žiadnu paniku, hlavne, aby som to doplával. Vládal som úplne v pohode. Občas mi vynechávali nohy, asi tušili, že ich hlavná práca ešte iba čaká. Oboplával som aj tretiu bóju a ostávala posledná. Smer som však už iba tušil. Bol som skoro v strede jazera a vytáčal som sa do pravej strany, takže podľa brehu sa orientovať nedalo. Neviem kadiaľ som sa motal, ale videl som dobrých 15m odo mňa 2 plavcov na pravo ako ma predbiehajú. Podľa nich som sa skorigoval. A ťahal som hlavne ruky, koľko to len šlo. Bója sa približovala pomaly, ale isto. Konečne som ju v akejsi hmle zbadal. Vedel som, že už bude dobre a prvú disciplínu zvládnem. Dokonca som ešte aj zrýchlil, aby som sa blysol pred divákmi. V mútnej vode som hľadal dno. Konečne som sa mohol zdvihnúť z vody ako praveký jašter Gappa. Mačkám stopky v čase 17:10. Na mňa vynikajúci čas, avšak široko-ďaleko už nikoho nebolo. Vybehol som z vody po koberčeku a kamienkoch, nič necítiac. Rýchlo prezuť, nezabudnúť na číslo a priľbu. Nejak som to zvládol, no trvalo to skoro 2 minúty. Bežal som vedľa bicykla von z depa.
Za čiarou mi dovolili nasadnúť. Ľahko som vyšliapol mierny kopček. Voda so mňa fŕkala. Teraz bolo dôležité doplniť tekutiny, aj keď niektorí tak urobili zrejme už v jazere. Ja som uprednostnil moje fľaše. Začínal som na ľahkom prevode, ale piť sa mi moc nedalo, lebo som bol dosť zadýchaný a trasa viedla ostrými zákrutami a cestičkami plnými výmoľov. Nakoniec som sa rozhodol pre vrecúškový gel, ktorý som zapil vodou. Bolo jasné, že ionťák by som nezvládol vypiť. Konečne som sa vymotal zo Senca na štatnu cestu do Récy. Fúkal vetrík do chrbta, tak sa išlo výborne. Bol som sám. V diaľke som videl partičku 3 cyklistov. V Réci som mal skoro kolíziu s autom, ktoré nacúvalo na hlavnú cestu. Nevedel som kadiaľ ho obísť. Zľava bolo málo miesta a sprava hrozilo, že ma zrazí, lebo nebude tušiť, že by som tadiaľ išiel. Dopadlo to našťastie dobre a pretlačil som sa zľava. Rýchlosť som mal cez 35km/h. Slnko pálilo a ja som trielil koľko sa dalo. Nebolo sa treba šetriť, už išlo iba o čas. Vedel som, že preteky už zvládnem. Partičke predo mnou som závidel striedanie. Vedel som, že ich nedobehnem. Mali dobre našlápnuté a ťažko som udržoval vzdialenosť. Vo Veľkom Grobe bol dokonca malý stupáčik, čo mi prišlo celkom vhod, aspoň som mohol ísť zo sedla a uľaviť zadku. Nasledoval Čataj. Po odbočke na Boldog skončila dobrá cesta aj vietor. Tu som popredbiehal zopár osamelých cyklistov. Pred Sencom som dobehol skupinku 3 cyklistov. Boli takí pomalí, že som sa pri nich moc nezohrial. Veď v tom teple by som bol už aj prehriaty. Po ostrej zákrute som znova vpálil do ulíc. Dlhá trať si dediny zopakovala. V uliciach sa ísť nad 30 veru nedalo. Na ceste pred cieľom som podľa rady knižky značne podradil na malú pílu a tým zvýšil kandenciu. Snažil som sa aj piť, ale v tom zadýchaní sa mi moc nedarilo. Trasa merala 21,6km a nie 20km ako mala.
V depe som ešte nalial do seba zopár deci, iba obyčajnej vody, ohnivá by nepomohla. Vybehol som akoby nič, iba sa mi zdalo tempo akési pomalé. Oproti ostatným, ktorí sa tam iba tmolili bolo ešte rýchle. Hovorím si nevadí, veď to ešte príde. Musel som však naozaj tlačiť na pílu. Telo bolo vyčerpané. Vládla tam dovolenková atmosféra a návštevníkov veľmi preteky rozhádzať nemohli, ba dokonca aj staré škodovky a žiguláky tvrdili atmosféru. Nech si to triatlonisti užijú ako sa patrí. Pred obrátkou, teta veselo kropila. Ono by to aj bolo fajn, keby sa tak nešmýkalo. Tá obrátka bola 180 a to veru nemusím. Kazí mi to tempo. Kúsok po nej za zákrutou som stretol Vlada. Vyzeral v pohode a typickej bežeckej póze. Druhé kolo som už bol rozcvičený, aj keď som sa musel nútiť do behu. Bufety s chladivými nápojmi boli veru viac než lákavé. Tempo som mal konštatné, lebo Vlada som stretol presne na tom istom mieste a ten ho veru vie udržať na sekundu presne. Posledný úsek od veľkej brány som zrýchlil, lebo som sa chcel dotiahnuť na borca predo mnou. Dával som do toho všetko. Približoval som sa meter za metrom a pri výbehu z areálu už bol veľmi blízko, možno 20m. No nič, už ho nechytím, ale aspoň ma potiahol. Po vbehu do cieľového klesania, zrazu chlapík ešte pred cieľom. Tak som zašprintoval a predbehol som ho možno iba o meter. Je to troška podlé, ale súťažné. Prvý triatlon, aj keď iba šprint mám za sebou. Stihol som sa vyzuť a už tu bol Vlado, snáď len 2 minúty za mnou. Radostne sme sa zvítali a mohli sa odfotiť.
Mám úžasný pociť, že som to dokázal a stal sa so mňa malý triatlonista. Oficiálny čas 1:22:43. Z toho plávanie 17:26, bicykel 42:53 a beh 22:24. Do bicykla sú zahrnuté aj časy v depe. Na prvý krát som veľmi spokojný. Je čo zlepšovať. Najviac by pomohlo plávanie, aby som sa dostal do balíka a potom sa dá zlepšiť čas výrazne. Však o rok si dám odvetu. Už sa teším do Martina, kde budú vzdialenosti dvojnásobné, plávanie 1000m, ale v bazéne.