Na samom začiatku bola túžba. Odveká túžba človeka po lietaní. Človek stojaci kdesi na svahu, zasnene pozorujúci ničím neobmedzený let vtákov a závidiaci im ich voľnosť. Túžba prežívať také isté neopísateľné pocity vzrušenia, radosti, slobody a splynutia s prírodou. Možnosť byť aspoň na chvíľu jej súčasťou. Čo bolo v minulosti nereálne, je dnes už samozrejmé. Núka sa hneď niekoľko možností. Azda najjednoduchším spôsobom dostať sa do vzduchu bez väčších nárokov na techniku, letiskovú plochu a personál, je práve paragliding.
Let pod štíhlym krídlom v tebe navodí pocit neskutočna. S radosťou sa mu oddávaš. Opájaš sa ním. Všetky pozemské starosti idú stranou. Tam, vysoko v oblakoch sa stávajú banálnymi. Teraz sa staráš jedine o to, ktorým smerom sa vyberieš, či máš na prelet priaznivé podmienky a či súhlasia údaje na mape, s krajinou ubiehajúcou pod tebou. Kontroluješ elektronický výškomer s pípajúcim variometrom. Taktizuješ pomocou družicového GPS, prepočítavaš údaje, pozoruješ počasie, naviguješ. Konečné rozhodnutie zostáva vždy na tebe. Krajina pod tebou sa rýchlo mení. Vo vzduchu čas akoby prestával existovať. Oveľa intenzívnejšie tu vnímaš prenikavo svieži, čistý vzduch, ktorý ťa obklopuje zo všetkých strán. Uvedomuješ si ho. Zhora sa najlepšie pozoruje hra tieňov. Oblaky a slnko dokážu rýchlo meniť tvár krajiny a ty si uchvátený stále novými a novými pohľadmi na okolitý svet.
Na belasej oblohe lenivo krúžia dva myšiaky. Využívajú teplé horizontálne prúdy, stúpajúce z doliny. V priestore medzi vrcholkami stromov a temenom kopca sa ozývajú ich strašidelné, clivé škreky. Stúpaš stále vyššie. Tvoje krídlo sa dostáva do vzdušného víru. Zmieta sa v poryvoch vetra. Zažívaš letmý dotyk strachu, to známe mrazenie v chrbte, ale vieš si poradiť a o chvíľu nerušene pokračuješ v lete. Zlý okamih pominul. V diaľke spozoruješ ďalšieho dravca, vznášajúceho sa asi dvesto metrov pod tebou. On je v tej chvíli tvojim najbližším spoločníkom. Obaja o sebe viete a vzájomne sa rešpektujete. Obaja letíte vpred a plne sa letu oddávate. Teraz konečne naplno zažívaš to jedinečné spojenie s prírodou, ktoré je neopakovateľné a tým výnimočné. Pozoruješ oblaky. Veľké sa lenivo vlečú, menšie ich šikovne predbiehajú. Pristupuješ na ich hru a v duchu s nimi závodíš tiež. Trocha ťa striaslo. Doľahol na teba chlad. Prenikavá zima lezie niekedy až do kostí. V takej výške je už teplota veľmi nízka aj uprostred leta. Možno sa nechveješ iba od zimy. Prechádza tebou zvláštny, elektrizujúci pocit vzrušenia. Žeby zvýšený adrenalín? Asi áno... Nemôžeš alebo sa skôr nechceš tohoto pocitu zriecť. Navzdory tomu, že počas tohoto aj budúcich preletov zažiješ a aj budeš zažívať mnoho dramatických chvíľ, či už tvojou zásluhou alebo zásluhou prírody a techniky, po pristátí je to tu opäť. Opäť tá silná túžba znova vzlietnuť a môcť sa predierať molekulami krištáľovo čistého vzduchu a prežívať všetko znova a znova. Už si dávno stratený. Vieš o tom? Je to ako droga. Načisto lietaniu prepadáš a stávaš sa "závislákom".
Na samom začiatku bola túžba. Odveká túžba človeka po lietaní. Človek stojaci kdesi na svahu, zasnene pozorujúci ničím neobmedzený let vtákov a závidiaci im ich voľnosť. Túžba prežívať také isté neopísateľné pocity vzrušenia, radosti, slobody a splynutia s prírodou. Možnosť byť aspoň na chvíľu jej súčasťou. Čo bolo v minulosti nereálne, je dnes už samozrejmé. Núka sa hneď niekoľko možností. Azda najjednoduchším spôsobom dostať sa do vzduchu bez väčších nárokov na techniku, letiskovú plochu a personál, je práve paragliding.
Let pod štíhlym krídlom v tebe navodí pocit neskutočna. S radosťou sa mu oddávaš. Opájaš sa ním. Všetky pozemské starosti idú stranou. Tam, vysoko v oblakoch sa stávajú banálnymi. Teraz sa staráš jedine o to, ktorým smerom sa vyberieš, či máš na prelet priaznivé podmienky a či súhlasia údaje na mape, s krajinou ubiehajúcou pod tebou. Kontroluješ elektronický výškomer s pípajúcim variometrom. Taktizuješ pomocou družicového GPS, prepočítavaš údaje, pozoruješ počasie, naviguješ. Konečné rozhodnutie zostáva vždy na tebe. Krajina pod tebou sa rýchlo mení. Vo vzduchu čas akoby prestával existovať. Oveľa intenzívnejšie tu vnímaš prenikavo svieži, čistý vzduch, ktorý ťa obklopuje zo všetkých strán. Uvedomuješ si ho. Zhora sa najlepšie pozoruje hra tieňov. Oblaky a slnko dokážu rýchlo meniť tvár krajiny a ty si uchvátený stále novými a novými pohľadmi na okolitý svet. 
Na belasej oblohe lenivo krúžia dva myšiaky. Využívajú teplé horizontálne prúdy, stúpajúce z doliny. V priestore medzi vrcholkami stromov a temenom kopca sa ozývajú ich strašidelné, clivé škreky. Stúpaš stále vyššie. Tvoje krídlo sa dostáva do vzdušného víru. Zmieta sa v poryvoch vetra. Zažívaš letmý dotyk strachu, to známe mrazenie v chrbte, ale vieš si poradiť a o chvíľu nerušene pokračuješ v lete. Zlý okamih pominul. V diaľke spozoruješ ďalšieho dravca, vznášajúceho sa asi dvesto metrov pod tebou. On je v tej chvíli tvojim najbližším spoločníkom. Obaja o sebe viete a vzájomne sa rešpektujete. Obaja letíte vpred a plne sa letu oddávate. Teraz konečne naplno zažívaš to jedinečné spojenie s prírodou, ktoré je neopakovateľné a tým výnimočné. Pozoruješ oblaky. Veľké sa lenivo vlečú, menšie ich šikovne predbiehajú. Pristupuješ na ich hru a v duchu s nimi závodíš tiež. Trocha ťa striaslo. Doľahol na teba chlad. Prenikavá zima lezie niekedy až do kostí. V takej výške je už teplota veľmi nízka aj uprostred leta. Možno sa nechveješ iba od zimy. Prechádza tebou zvláštny, elektrizujúci pocit vzrušenia. Žeby zvýšený adrenalín? Asi áno... Nemôžeš alebo sa skôr nechceš tohoto pocitu zriecť. Navzdory tomu, že počas tohoto aj budúcich preletov zažiješ a aj budeš zažívať mnoho dramatických chvíľ, či už tvojou zásluhou alebo zásluhou prírody a techniky, po pristátí je to tu opäť. Opäť tá silná túžba znova vzlietnuť a môcť sa predierať molekulami krištáľovo čistého vzduchu a prežívať všetko znova a znova. Už si dávno stratený. Vieš o tom? Je to ako droga. Načisto lietaniu prepadáš a stávaš sa "závislákom".