Logo

Dubničák 2009 – dnf

ImagePo rokoch som si znovu osviežil pamäť a pospomínal, prečo sa mi trasa tohto maratónu nepáči. Možno nie som ten typ bikerov, ktorí idú do pretekov na plné gule nezávlisle od umiestnenia ale od cyklistických súťaží očakávam, že sa na nich má, alebo by sa na nich aspoň malo dať bicyklovať. Tlačiť bike po strechách s koreňmi, nosiť bike po skalách a šmýkať sa dole po strechách s koreňmi obľubovať asi nebudem.

Ráno som bol zrovnaný s tým, že pršať síce nebude ale ak bude v lese mejdlo, tak to niekde zabalím. V tomto duchu som sa rozprával aj s Milanom a zhodli sme sa, že nemá význam ísť naplno.

Úvodné stúpanie mi celkom vyhovovalo. Občas som v myšlienkách zablúdil aj na Salzkammergut. Široká lesná uvalcovaná cesta. Ideálne na úvodné potrhanie pelotónu. Potom už nasledovali lesné chodníky s hustým blatom, riedkym blatom, lepidlom a inými neresťami čerstvo spláchnutého lesa celodenného dažďa. Občas bol tvrdý podklad ale toho veľa nebolo. To som však už zjazdoval, či skôr šmýkal sa dole s vycvaknutou nohou pre každý prípad. Obe gumy som mal obalené lepidlom a bike sa choval ako so zapnutým autopilotom. Išiel tade, kade chcel ísť on, nie ja. :-) Nakoniec som sa teda došmýkal dole k Baračke, trošku sa pohral s technickými úsekmi a po chvíli jazdenia celkom pekným chodníkom sa išlo hore po serpentínach. Pár cyklistov som tu dobehol, ktorým to išlo po mokrých koreňoch a kameňoch ešte horšie ako mne. Nakoniec som sa povesil na parťákoch a s nimi som sa so striedavými úspechmi posúval hore na Klepáč. Miestami mi to išlo ťažko, lebo s nabalenými gumami sa ťažko mánevrovalo na mokrých koreňoch. Tak som voľky-nevoľky musel aj tlačiť.

ImageZjazd z Klepáča a následná strecha vo mne začali vytvárať pochybnosti o tom, či mám pokračovať ďalej. To stúpanie mi ukázal Polar na 100 metroch 26,8 %. To sa takto nahrabávajú výškové metre na maratón?
Bahno nebolo v riedkej forme ale malo tú „správnu“ hustotu, aby sa z toho stalo plnohodnotné lepidlo. V zjazdoch sa mi čoraz horšie mánevrovalo a z vysokého dezénu sa blatku veľmi nechcelo.

Po druhom zjazde k Baračke som sa už rozhodoval, kde to zabalím. Dal som čas na rozhodovanie po Omšenie a než som sa dostal ku Kamenným Vrátam, už som bol rozhodnutý. Do kopca mi nabalené kolesá prešmykovali a v zjazdoch mi kolesá plávali ako na mydle. Keď som zjazdoval-šmýkal dole z Kamenných vrát a míňal týpka so zlomeninou (ruky? klúčovky?), bolo to jasné. Necítil som sa bezpečne a ani bike oblepený ťažkým lesným maskovacím náterom mi na pohode nepridal. Dozjazdoval som a povedal si, keď omše nie, tak nie. Balím to a idem domov.

Chvalabohu mi aspoň technika nehaprovala. Hoci to bol skôr zázrak, že to v tom bahnovom nánose vôbec fungovalo. Zajazdil som teda v podstate len slučku za Teplicami a stačilo mi. Myslím, že aj bez blatového designu je táto slučka dosť umelá vhodná viac na turistiku ako normálne jazdenie na horáku.

Tento maratón zorganizovaný celkom slušne a má to úroveň. Značenie bolo vynikajúce, hoci môžem hodnotiť len prvých 30 km. Bolo však oveľa lepšie ako napríklad v Partizánskom (maratón Medzihorím). Ale čo sa jazdivosti trasy týka, v tomto sa pre zmenu zase na Partizánske nechytá ani omylom.
Používanie čipov sa mi zdá pre tento typ trasy a MTB pretekov dosť zbytočné. Zvlášť na tak málo vídanom dojazde v jednej stope do amfiteátra. Pretekári jazdia do cieľa po jednom. To sa dá stíhať odchytávať aj bez čipov so zošitom v ruke.
Ako jedlo som si dal zeleninové rizotko a bolo vynikajúce. Prečo som to len zabudol kuchárkam povedať osobne?

Ešte raz, škoda toho blata. Všimol som si niekoľko utrhnutých šaltrov, jednu roztrhnutú reťaz a asi tri úrazy.Motal som sa v priestore cieľa keď prichádzali prví pretekári. Tak si jedného z nich odchytil speaker a pýtal sa ho na dojmy, na trať a tak. "Noooo, trať bola dobrá, až na to blató." :-)

Ak ešte niekedy pôjdem Dubničák, tak Hard v tejto podobe to určite nebude. Turistiku si viem dať aj inde a bez bicykla. Škoda toho blata.

sportreport.sk