Dovolenka v Chorvátsku 5.7 - 13.7.2002

Tak som sa dohodol s polovičkou, že ak chce zase tento rok preležať dovolenku na pláži, OK ale ja budem bikovať....
Dali som sa dokopy s Igorom a ako minipartia pozostávajúca z dvoch rodín sme vyrazili, smer Selce pri Crikvenici pri Rijeke. 

Všetky moje doterajšie pobyty v Chorvátsku pozostávali z kúpania a polihovania na pláži, zmohol som sa akurát na túžobné pohľady smerom do kopcov, ktoré takmer vždy boli až príliš blízko.

Tento rok to bude konečne iné!
V Carrefoure (!!!) som si kúpil podrobnejšiu mapu pobrežia v danom okolí a už sme aj s Igorom začali plánovať výlety. Lenže už prvý letmý pohľad na vrstevnice nás presvedčil, že sme si na bikovanie vybrali dosť strmý terén... 

V podstate každý z našich výletov pozostával z prekonania dvoch pásiem pohorí, prvé malo asi 400 m.n.m a to druhé sa škrabalo až do 1200 m.n.m. Našim cielom boli "polja", zaujímavé bezodtokové ako doska rovné planiny vzdialené do 20 kilometrov od pobrežia, vo výškach okolo 700-800 m.n.m. Kedysi to zrejme museli byť dná jazier, vôbec táto oblasť spolu so škrapovými pásmami v okolí je geologicky veľmi zaujímavá... Pre nás bolo ale zaujímavé to, že po úpornom horúcom škrabaní sa do kopca sme došli do terénu, kde bola úplne iná klíma, v lese bolo sviežo až chladne a aj na "poljach" v priamom slnečnom svetle bolo vcelku príjemne. A čerešnička na torte boli padáky ku moru, vyberali sme si asfaltky, dosť často v lese (kým bola dostatočná výška vegetačného pásma), kde sa dalo takmer bez jediného šliapnutia do predálov ísť polhodinou 50 km/h, ofukovaný stále teplejším vetríkom od mora. 

Jedinou výnimkou bol náš výlet na ostrov Krk, tam sme sa pohybovali do 300 m.n.n a v poriadnom hice. Navyše sme dobre zablúdili, pretože mapa sa ukázala byť veľmi nepresná (že vraj jej podklady sú ešte z Rakúsko-Uhorska..). Tie kopce boli lepšie...