Logo

RCP Specialized maratón 24.9.2005

ImageKeďže tento maratón prebieha na domácej pôde a poznám organizátorov ako aj dôverne poznám trasu tak som sa ponúkol na výpomoc so značením a organizáciou. Veď nezaškodí vidieť veci aj z opačnej strany a človek sa potom inak pozerá na niektoré fakty keď si prežije takú skúsenosť. V značení mi pomáhal aj Ivan Červenka.

Tak predovšetkým sa musela utriasť trasa. Reakcie z minulého ročníka boli pozitívne na zmeny trasy a aj keď málo ľudí bolo na dlhej, títo vyslovovali spokojnosť že taká je. Rozporuplne vyznieval len úsek od Šenkárky do Limbachu (to pre znalých) ktorý sa vlastne šiel len dolekopcom a spolovice asfaltom, čo pre skúsených bikerov bolo monotónne. Takže sa hľadali alternatívy, ktoré by trasu troška natiahli a hlavne zatraktívnili. Na začiatku boli „mechanické“ riešenia teda nájdenie odbočky aby sme sa vyhli asfaltky, ale nakoniec sme si postavili vyšší cieľ a hľadali atraktívnejšie riešenie trasy či už technickými úsekmi alebo aspoň výhľadmi. Po nejakých nabehaných kilometroch sa vyrysovala súčasná trasa, ktorá dúfam že sa páčila väčšine štartujúcim najmä na dlhej trase. 

Následne bo návrhu bolo treba vyzistiť či tieto nové úseky nebudú háklivé na dážď, či prebiehajúca ťažba nám nespraví škrt cez rozpočet a nakoniec či neprechádzame po súkromných pozemkoch ktoré vyžadujú extra súhlas majiteľov či nepodliehajú vyššiemu stupňu ochrany. No a na finále nám vyšla trasa akou ste šli.

Ďaľšou prácou bolo navrhnutie značenia, šípok odbočiek, označenia nebezpečných úsekov (a do toho prišla aj tá známa nehoda na inom maratóne) a najmä ako čo najlepšie zabezpečiť značenie trate tak aby bolo odolné voči sabotáži, pričom sme museli rešpektovať obmedzenia ktoré vychádzali z povolenia – teda nebolo povolené trvalé značenie. Prebrali sme teda úseky kde boli inokedy pokusy o ničenie a kde je vysoká hustota pohybu ľudí. Tam sme dostali úlohu prechádzať úseky aj tesne pred maratónom, ale to predbieham.

ImageDeň pre maratónom som teda zobral ťažké vrecko s vápnom, kotúč pásky, šípky a nástroje a s Ivanom sme vyrazili na bikoch na trasu. Naložený ako náklaďáky sme počítali že náš úsek stíhame za 6 hodín označit. Spravil som chybu že som si zobral tretry s nášľapnými pedálmi a tak každé zastavenie a uviazanie stužky znamenalo vycvaknutie pedálu. Na konci dňa ma už poriadne boleli šľachy na nohách!!! 
Tak sme začali pracovať. Najpomalšie boli križovatky a odbočky ktoré sme mali na svojom úseku neúrekom. Tam sme zhusťovali stužky, značili vápnom kade ísť, a kde je nesprávny smer – na zemi sme s vápnom spravili čiaru cez cestu a veľké X, na predtým sabotovaných miestach sme ekosprejom striekali šípky a montovali veľké šípky. Celý tento cirkus nakoniec trvial viac ako 8 hodín.

Čo bolo však horšie, bolo že na jednom úseku fičali tatrovky jedna za druhou, a odvážali zeminu. Tipoval som že cez víkend robiť nebudú čo mi našťastie vyšlo ale vápnové načenie bolo na úseku fuč... čo bolo najhoršie boli čerstvé stopy po náklaďáku na úseku nad Slnečným údolím. Keď som tade šiel pred týždňom a Ivan pred dvoma dňami, bola to pekná cesta s popadanými listami, a teraz hlboké stopy. O nejaký ten kilometer sme aj obchádzali auto do ktorého nakladali drevo. Tak to bolo nemilé prekvapenie. Pre istotu sme tam pridali viacej sprejových značiek. Vôbec v lese bolo aút a ľudí nebývalo a s Ivanom sme len tipovali kde čo postŕhajú.

ImagePo označení nasledovalo obligátne pivo a domov... V noci som sa prehadzoval čo sa mi snívalo že nám ničia značenie. Ráno keď som vstal na neskutočne boleli úpony a achilovka z toho nacvakávania. Tak som sa len neochotne obliekol a šiel kontrolovať trať a na stanovisko. Prechádzal som trasu a na moje potešenie tento úsek nebol zničený, ešte som zbehol na podľa mňa menej rizikový úsek a tam boli niektoré stužky odtrhnuté. Niečo som opravil a presúval sa na Slnečné údolie. Okolo 10.15 som tam dorazil. Dal som si čaj, prichystal fotoaparát, pero papier na poznamenanie si čísel a čakal na pretekárov. Medzitým v protismere prišiel Dušan Hrubý a tak sme spolu pokecali o maratóne. Odhadoval som prechod prvých chrtov o 11.00 11.10. Trošku som bol optimista. Prvá šestica prefrčala 11.17 a ledva som stíhal cvakať. Za nimi bola asi 7 minútová pauza a potom ostatní prechádzali len jednotlivo. Chcel som všetkých pofotiť ale tuším traja mi utiekli. Čím bolo neskôr, tím som videl unavenejšie tváre, po hodine prefrčal vyčerpane vyzerajúci Bobo a ja som začal čakať na posledného nášho zberáka... Ale som sa ešte načakal. Prechádzalo ešte niekoľko jazdcov. Myslel som že o pol jednej končím ale po 13. ešte stále som bol na kontrole. Na veľké prekvapenie ku mne prichádzal chlapík v žltom drese a s číslom zo stredne trate. Pýtal sa kde je a navyše nebol slovák a slovensky vedel len lámano tak kombináciou jazykov som mu povedal že je na najvzdialenejšom bode a ako sa dostane na najbližšiu občerstvovačku čo najrýchlejšie. Odvodil som si že obavy zo sabotáže sa potvrdili, síce nie na mojom úseku, ale z pohľadu maratónu to bolo na nasr...ie, Najmä keď sa ráno obiehali úseky a kontrolovali. To museli zničiť počas preteku. Pri týchto úvahách prešiel posledný pretekár, ktorý určite musel blúdiť a náš živý „zberák“. Potvrdil mi, že na dokonca viacerých miestach boli dočista vybraté značenia a zadupané vápno. No nechápem pohnútky takých ľudí... Tak som sa okolo 13.45 pomaly pobalil a šiel odznačovať trať. Šlo to rovnako pomaly ako ju značiť a ku koncu som chytil poriadnu krízu. Ani teraz tento úsek na rozdiel od vlaňajška nikto nezničil (vlani to bolo až po maratóne), teda si to odniesol iný úsek. Cez Biely kríž a Raču som prišiel do centra pretekov, kde už bolo mŕtvo a chalani pomaly debordelizovali okolie, Tam som doplnil tekutiny a dal si nejaký ten zvyšok pod zub, čo zostalo a podelil sa o skúsenosti.

Ak to niekoho zaujíma, tak na viacerých úsekoch a to dokonca opakovane (chalani aj počas maratónu opravovali značenie) likvidovali značenie. Kto? to neviem, ale určite jeho intelekt bol nižší ako morského prasaťa. Takže so zmiešanými pocitmi som šiel domov dať si sprchu.

Resumé:
Spoznať maratón z tohto pohľadu bolo nesmierne užitočné a kopec vecí vidím inak ako predtým. V prvom rade ako jazdec budem určite pozornejšie sledovať pred pretekmi mapky maratónov a na trase sledovať značenie. A nie klapky pred očami. Ani nie tak pre obavy zo zlého značenia ale z toho že žijeme v reálnom svete kde sa môže udiať hocičo, neotvorené rampy, zastavený náklaďák na lesnej ceste, preznačená cesta, úmyselne pohádzané konáre cez cestu... skrátka žijeme takú dobu kde si ľudia robia zle a pre vlastné bezpečie je treba mať otvorené oči. No nechcem zasa tuná vytvárať dusivú atmosféru. Počasie vyšlo dokonale. Maratónska trasa si myslím vzhľadom na to ako poznám región je veľmi pestrá, a samotná organizácia bola v poriadku. Však nejaký ten fígeľ na sabotérov vymyslíme.. a vy zasa prídite pretekať!

sportreport.sk