Konečne som si mohol vyskúšať nové korčule, ktoré som si definitívne kúpil po infarktovom pidlikaní sa s hokejovými inline korčulami na bratislavskom ČSOB City maratóne 2008.

So zapáleným hrdlom a  unavenými nohami po sobotnom 90 km výjazde na bicykli som si veľmi netrúfal podať na 10 kilometrovej trati nejaký extra výkon.
„Ale veď uvidíme ako to pôjde", povedal Stevie Wonder sadajúc si prvýkrát za volant autoškoly.

Po včerajšom hokejovom turnaji (4 ťažké zápasy) som s bobkami nastúpil na štart inline kategórie Bratislava Marathon. Normálne som bol zvedavý, na ktorom kilometri kompletne zdochnem. Druhý dôvod som si povedal, že sa snáď nejako rozhúpem na kúpu poriadných race inline korčuliach. Z ostatného ročníka som mal po dojazde do cieľa chuť šmariť hokejové inline korčule do Dunaja. Nie sú ani omylom určené na takéto dlhé trate. Vlastne som bol na štarte zase jediný s hokejovými inline.
Pozdravil som sa Ivanom, časomeračmi, Rasťom a pripravil sa na štart. Dosť ma pred ostrým štartom prekvapil Tomáš ako usporiadateľ, s ktorým som včera na tom hokejovom turnaji bol. Ale on ine len tak lážo-plážo, ako zberač mŕtvol. Kdežto ja “ydem naplno”.

Na túto Vajnorskú akciu som sa celkom tešil.

Organizátori totiž k bežeckému minimaratónu pridali ešte aj kategóriu inline korčuliarov. A na to som si celkom trúfal. Nie na víťazstvo ale na kondičné zvládnutie. Pred dvoma týždňami som si na bežeckej časovke na 400 metrovej trati do vrchu skoro "vyflusnul" plúca.
Korčule mi nerobia problém a tak sa mohlo ísť v sobotu ráno na vec.