Dragons turnier VI. 2009
- Napísal: Robert Juhás
- Published in Hokej
Lazy Turtles chodievajú na tento turnaj pravidelne, tak som si povedal, že to s nimi raz skúsim a uvidím, aká je vlastne úroveň amatérskeho hokeja v Rakúsku.
Ubytovanie, o ktoré sa postarali Erich s Peťom
sme mali v priam historickom hostinci na kopci v Althofene. Spodná časť hostinca
tuším zo 16 storočia a horná z 18, tak nejako, nepamätám si presne, ledaže by to bolo naopak :-). O celý
hostinec sa starala sama krčmárka z Kanady s miestnymi koreňmi. Rozumie sa, že
Kanada a hokej ide spolu dohromady, tak sme mali aspoň jedného a nefalšovaného
fanúšika na tomto turnaji.
Po nočnom daždi bolo celé mesto v miernom opare, ktorý slnko postupne rozohnalo. Tak som sa trošku pomotal po okolí, aby som aspoň približne vedel, kde som.
Naraňajkovali sme sa a postupne sme sa vydali na blízky hokejový štadión. Po ľade, či skôr v baskerwilskej hmle sa pohybovali hráči ako mátohy a vyzeralo to hlavne z pohľadu brankárov dosť mysteriózne ak nie rovno horrorovo.
Ďalší zápas nás čakal až o pár hodín neskôr. Niektorí sa vrátili do penziónu dospať opicu, niektorí sa išli prejsť, najesť sa a tak podobne. Rozprával som sa so spoluhráčmi, ktorí už na tomto turnaji boli viackrát. Zaujímalo ma, že či je v poriadku fair-play tohto turnaja. Najťažší a tuším aj najstarší Tibor sa smial, že tento prvý zápas, to ešte nič nebolo, čím mi dosť zložil sebavedomie. :-(
Posledný, tretí zápas prvého hracieho dňa sme
hrali s organizátormi turnaja a ich hra bola presne v medziach, ktoré som na
tomto turnaji očakával. Bez očividne zákerných faulov, bez provokácii a podobne.
My sme sa po dvoch prehrách vôbec nezachovali ako gentlemani a vyprášili sme
ich, koľko sa len dalo. Možno pomohla drobná zmena, že sa Gabo prehodil s Rišom
do útoku a snažili sme sa čo najrýchlejšie striedať.
Tento zápas nás dosť povzbudil a tak chalani po
včerajšku pokračovali v nedokončenej pijatike a ja som ako obvykle zalahol po malom pive,
nech pospím aspoň pár hodín, kým príde píliť drevo Erich.
Keďže sme včera prehrali dva zápasy a vyhrali
len jeden, hrací plán nás odsunul len na jedno stretnutie o umiestnenie o 5
miesto. O nič nešlo, pomyslel som si, pohodička. Tak sme si aj všetci mysleli, že tak nejako budú hrať aj
naši súperi, s ktorými sme celý turnaj zdieľali spoločnú šatňu.
Ale včera sme sa neprezieravo chechtali nad tým, že tento team, mal na turnaji normálneho trénera, maséra a ešte k tomu aj sponzora. V sobotu, kým sme sa prezliekali, sponzor im nadával, že si takto účinkovanie na turnaji nepredstavoval a asi bude musieť niekoho vyraziť. Chlapci si to asi zobrali k srdcu a zlízli sme si to v podstate my. Toľko surovostí čo títo mládenci predvádzali, sme nemali ani včera dohromady za tri zápasy. Ja som ako obvykle schytal nejaký faul (s dvojminútovým trestom) a nebol som ani pri puku som už bral jaksi normálne. Hráme presilovku, útočíme, súper ziskal puk vyhodil cez všetky čiary. Hvizd píšťalky, pozerám čo sa deje. No jasne, pásikavý flautista píska zakazené uvoľnenie. Na zmagorenie takýto hokej. Uvedomil si svoj omyl (aký pokrok :-), ospravedlnil sa ale čo sa už od neho dalo čakať iné, ako že buly už nevhodil v našom útočnom pásme ale v strede. Jasný cvok. Že sme stratili cenné sekundy presilovky (trestné minúty sa neprerušovali) počas presúvania sa hore dole ho očividne netankovalo.
Som zvedavý, či po 5-10 rokoch bude v tom teame aspoň polovica pôvodných a hlavne zdravých hráčov. Asi im tá germánska surovosť ostala ešte z dávnych čias, keď sa so sekerami naháňali po lesoch s Rimanmi. Vekový priemer na tomto turnaji si dovolím povedať, že sme mali najvyšší. Najmladší z nás mal okolo 30, inak samí 40-50 roční somári. A hrali sme proti teamom, kde vekový priemer nebol vyšší ako 25 a pochopiteľne tí truhlíci aj podľa toho hrali. Žiadne záväzky, povinnosti..... :-( Už som si istý, že na tento ani podobne amatérske turnaje v Rakusku nepôjdem. Toto mi fakt stačilo. :-(