Tour de Volcano 2016

Po štvor-ročnej prestávke som dostal chuť opäť skúsiť ťažkú, ale krásnu trať Volcana. Oproti prvému ročníku bola omnoho nižšia teplota, kúsok nad 20C, čo dávalo predpoklad na príjemnejšie preteky a optimálnejší výkon. Na registrácii bol príšerný rad, tak som spravil šialené rozhodnutie a registroval som sa na preteky slovenského pohára v kategórii Elite.

Myslel som, že je to vlastne jedno, lebo som nemal pódiové ambície, no až po odprezentovaní som zistil, že štart je o 15min skôr a tým pádom zrejme sa budem trápiť sám.  Snáď si počkám v najhoršom na balík hobíkov.

Vyštartovali sme bez merania času. Oficiálny štart je až za Bystricou. Bol som zvedavý, či sa udržím v balíku aspoň po štart. Vyrazili sme svižne, ale tempo sa ustálilo. Jazdili sme proti vetru a tak sa v balíku išlo dobre. Bomby začali hneď po štarte. Teraz som zistil rozdiel medzi elite pretekmi a hobby. Neustále nástupy a snaha rozbiť balík. Darilo sa mi však v pohode držať v balíku. Dva krát som mal namále, keď som lepil medzeru a docvakával. Išiel som úplný šrot cez 50km/h. Našťastie po docvaknutí sa išlo normálne tempo a stihol som zregenerovať. Výhodu som mal v malých kopčekoch, keď som si točil na pohodu a videl som ako sa mladí chlapci šponujú. Myslel som, že som vrchár a keď vydržím v balíku po Brezno bude dobre.

Plán mi vyšiel a skutočne som sa v balíku udržal až za Brezno. Za ním je menší kopček do Balogu. Začiatok stúpania mi išiel dobre a s rezervou.  Postupne mi však dochádzalo a začal som zaostávať. Nebol som sám. Hore na kopci som chytil niekoho do háku a dolu sme sa pozbierali štyria.  Pomohli sme si a pred hlavným kopcom sme sa priblížili k balíku asi na 50m, dvaja z nás ho docvakli. Urobil som trochu chybu, že som sa vyťahal v snahe docvaknúť balík. Myslel som, že do kopca sa to roztrhá a ešte niekoho chytím do háku.

Roztrhalo sa, ale aj tak skoro všetci boli rýchlejší, pár jazdcov zaostalo a fakt iba pár som predbehol. Predo mnou šla skupinka striedavo dvoch, troch jazdcov. Chvíľu som bol bližšie, chvíľu ďalej. Kopec nemal konca-kraja. Točil som hranu, len s malou rezervou. Pulz kúsok cez 150. Rýchlosť okolo 18. Pred záverom jeden cyklista odpadol a prepadol sa až za mňa. Z troch zrazu bol jeden. Druhý v závere zašpurtoval a ušiel.

Konečne vrchol a občerstvovačka. Na moje prekvapenie som dostal bidon. Prvé cyklo preteky kedy som to zažil. Hurá. Možno pomohla moja kritika spred 4 rokov, alebo to bolo elite kategǒriou. Každopádne veľmi ma to potešilo. Plná fľaša aj s gelom. Jedna mi ostala moja a to by malo byť dosť do cieľa.

V zjazde mi dobehnuvší cyklista ušiel. Ba dokonca som ho nevidel ani v sedle a následnom stúpaní. Opäť bolo toto stúpanie veľmi zlé. Vytuhnuté a unavené nohy. V kopci som vzal so sebou jazdca z malej potreby, ale ušiel, aby som docvakol š.č.212 Palo Machyniak. Stal sa mojim súputníkom skoro až do cieľa. Pekne zjazdoval a nechápem, že som za ním nestíhal. Trochu mi odišiel a potom som stále držal odstup asi 50m. Okuliare som mal plné potu a navyše trochu popŕchalo a tak som skoro nič nevidel. Radšej som ich dal dolu. Po zmiernení klesania som ho docvakol a poctivo sme ťahali špicu.

Tak to išlo až po druhé stúpanie. Tu som mu už odišiel. Hore bola tentokrát už druhá občerstvovačka, ale teraz nebola treba vzhľadom na mierne počasie. Po pár km ma docvakol a neskôr sa k nám pridal domestik, ktorý sa s nami iba vozil. Presne som si pamätal zákrutu, na ktorej som skoro minule havaroval. Teraz som ju vybral s rezervou a v pohode. Fúkal silný vietor a mali sme čo ťahať aj dolu kopcom.
 
Ešte horšie to bolo z Dúbravy do Očovej. Tu nám pomohol ťahať špicu domestik. Ešte chvíľu sme ťahali zo zotrvačnosti, koľko to len šlo. Obával som sa malého kopčeka za Čerínom, lebo tu mi odišla minule skupinka. Teraz to bolo v pohode. Po zjazde sme mali už obaja dosť a hovorili si, že to ešte bude ťažké. Čakali sme na kruté krátke stúpanie z Hornej Mičinej. Paľo prestal ťahať a šetril sily na kopce.

Napriek tomu, že som mal dosť tak som ich išiel celkom dobre a spolujazdca som nechal vzadu. Tentokrát aj v zjazde. Po druhom kopčeku už bol veľmi vzadu a myslel som, že dôjdem sám. Na moje prekvapenie ma docvakol na konci zjazdu do Šalkovej a to tak, že som sa ho ani nechytil.  Neodskočil ďaleko a myslel som, že ho docvakmem. Prišiel však úsek poľnej cesty, ktorá bola po daždi samý výmoľ a vtedy nás dorazilo čelo pelotónu resp. prvý únik. Valili to tade neskutočným spôsobom vysokou rýchlosťou a hlava-nehlava. V tom teréne som mal problém vyjsť na chodník do lesa a veru na poslednú obrátku som to vyšiel, lebo galuska sa pretáčala, mal som ťažký prevod a len tak-tak, že som to ustál a neustlal si.

Nohy už boli na šalát a v miernom kopci mi Paľo ušiel. Zjazd som na uzučkom chodníku nechcel riskovať, všade boli konáre po búrke, blato a mláky.  Tak napokon som dojazdil až 30s za Paľom. Na posledných 2km mi teda poriadne ušiel. Napriek 3minútovému poklesu voči prvému ročníku musím konštatovať, že sa mi išlo omnoho lepšie a podal som hodnotnejší výkon. Darmo kilometre a počasie neoklameš. Skončil som piaty od konca.  Nad 40 rokov sme boli len dvaja Palo(40) a ja(49). Bol som teda najstarší účastník tejto súťaže. S pocitom dobre vykonanej práce som si zjedol prídel cestovín a s pozitívnymi emóciami som sa mohol vybrať domov.