Logo

Tour de Kopanice 28.6.2014

Toto je krátka správa, ktorej cieľom je zdokumentovať našu tohtoročnú cyklotúru po Kopaniciach, keďže nedostatok času, na ktorý sa pravidelne vyhováram, mi nedovoľuje príliš vymýšľať.

 

Ešte v pohode.
V sobotu ráno sa pri chalúpke strýčka Petra vo Vaďovciach objavili dve autá a jeden bicykel. Prvé auto obsahovalo moju manželku Majku bez bicykla, Jula Bugára, ktorého sme naložili cestou, a mňa. Druhé auto priviezlo Emila Jurkoviča a Jara Veselovského. Na bicykli prikvitol z Piešťan Robo Juhás. Na stole čakali skvostné vaďovské posúchy a iné dobroty, ktorými sme sa pred cestou posilnili. Na sporáku už lákavo rozvoniaval pripravujúci sa guláš. Zverenec.

Robo: Pred odchodom na akciu som si doma pripravil batoh, v ktorom som mal pripravený klubový dres na túto akciu, mastičky na kožu, na zadok, na hlavu, jonťák, traťovky, bobule, krvný doping a podobne. A ona to jednoducho nezobrala so sebou do Piešťan. Tak som štartoval v tom, v čom som prišiel aj do Piešťan. Na uštipačné poznámky som reagoval neurčito aj keď ma v duchu napadal vulgárny vtip, ktorý končí takto nejako "necháš tašku na zastávke a nastúpiš do autobusu"


Petrova Ivanka sa popri obskakovaní hostí, miešaní gulášu a obháňaní detí a mačky stihla pochváliť krásnym tričkom vzor jaguár (ten zubatý), ktoré si pred pár dňami vybojovala na bežeckom podujatí vo Viedni.

Moja maličkosť.
Krátko po hodine desiatej šestica cyklistov nakopla mašiny a dala sa do práce. Trasa, ktorú absolvovala väčšina, bola takáto:

Vaďovce – Kostolné – Krajné – Podkylava – penzión Adam, známy z Karpaťáku 2013 – Košariská – Brezová – Bradlo hore a dolu – cesta 499 smer Myjava asi 1 km po osadu U Minárčiných, tam odbočka doprava – Priepasné – Polianka – opäť cesta 499 – Myjava (pivná prestávka) – strmé stúpanie za Myjavou smer Morava – pred vrcholom stúpania doprava pod rozhľadnňu Poľana (na nej iba Julo a Vlado) – dolu cez osady pridružené k Brestovcu, aj okolo vlaňajšieho hostinca Pod Lipami, kde sme sa tentokrát nestavili – vodná nádrž Brestovec – Poriadie – Stará Turá – Vaďovce. Celková dĺžka trasy okolo 80 km s výnimkou Roba, ktorý mal piešťanský bonus 2 ´ 30 km.

Gruppenfotóza na Bradle.
Menšina v počte dvaja si trasu predĺžila približne o 28 km horizontálne a 700 m vertikálne: Julo sa totiž rozhodol vyletieť až na Javorinu. Keďže jazda po kopcoch je pre mňa vzácnosťou, napriek veľkým obavám som sa vydal za ním. Nakoniec sa mi s pomocou priaznivých vetrov podarilo vydriapať až na samý vrch, dokonca aj k vysielaču. Moja najobľúbenejšia rýchlosť bola 8 km/h. Rovinka. Čo rovinka? Kopček! Čo kopček? Morda je to!
Najťažší sa mi zdal úsek medzi km 4 a km 3 pred vrcholom. Ale predbehol som jeden mladý horák. Julo tam hore musel snáď polhodinu zívať, ale solidárne na mňa počkal, aby sme sa opäť rozišli a stretli až vo Vaďovciach.

Teraz sa vraciam k celej túre. Počasie bolo zázračné, vidieť bolo až na kraj sveta a za roh, oči sa nevedeli nabažiť pohľadov na zvlnený a pestrofarebný kopaničiarsky kraj. Pivo Litovel nám v Myjave chutilo viac ako bohom ambrózia (lebo bohovia nejazdia po kopaniciach).

Gulášik za odmenu.V Poriadí sme zastávku neplánovali, iný názor však mala Emilova duša, ktorá od smädu pukla. Emil opravoval a my sme sa plnili pivom rezaným kofolou a inými hodnotnými tekutinami.


Vo Vaďovciach nás očakávali ženy, deti, jedna sova, pivo, domáci jahodový sirup, ale najmä vynikajúci guláš, skvostná kopaničiarska slivovička a pohodička. Neskôr sa pridala spriatelená československá rodinka. Mladý sokoliar Maťo nám dal rýchlokurz lukostreľby, z ktorého som tentokrát vyviazol bez krvavého nosa. O rok možno trafím aj terč.

sportreport.sk