Tour de Kopanice 28.6.2014
- Napísal: Vladimír Bilík
- Published in Cestná cyklistika
Toto je krátka správa, ktorej cieľom je zdokumentovať našu tohtoročnú cyklotúru po Kopaniciach, keďže nedostatok času, na ktorý sa pravidelne vyhováram, mi nedovoľuje príliš vymýšľať.
V sobotu ráno sa pri chalúpke strýčka Petra vo Vaďovciach objavili dve autá a jeden bicykel. Prvé auto obsahovalo moju manželku Majku bez bicykla, Jula Bugára, ktorého sme naložili cestou, a mňa. Druhé auto priviezlo Emila Jurkoviča a Jara Veselovského. Na bicykli prikvitol z Piešťan Robo Juhás. Na stole čakali skvostné vaďovské posúchy a iné dobroty, ktorými sme sa pred cestou posilnili. Na sporáku už lákavo rozvoniaval pripravujúci sa guláš.
Robo: Pred odchodom na akciu som si doma pripravil batoh, v ktorom som mal pripravený klubový dres na túto akciu, mastičky na kožu, na zadok, na hlavu, jonťák, traťovky, bobule, krvný doping a podobne. A ona to jednoducho nezobrala so sebou do Piešťan. Tak som štartoval v tom, v čom som prišiel aj do Piešťan. Na uštipačné poznámky som reagoval neurčito aj keď ma v duchu napadal vulgárny vtip, ktorý končí takto nejako "necháš tašku na zastávke a nastúpiš do autobusu"
Petrova Ivanka sa popri obskakovaní hostí, miešaní gulášu a obháňaní detí a mačky stihla pochváliť krásnym tričkom vzor jaguár (ten zubatý), ktoré si pred pár dňami vybojovala na bežeckom podujatí vo Viedni.
Krátko po hodine desiatej šestica cyklistov nakopla mašiny a dala sa do práce. Trasa, ktorú absolvovala väčšina, bola takáto:
Vaďovce – Kostolné – Krajné – Podkylava – penzión Adam, známy z Karpaťáku 2013 – Košariská – Brezová – Bradlo hore a dolu – cesta 499 smer Myjava asi 1 km po osadu U Minárčiných, tam odbočka doprava – Priepasné – Polianka – opäť cesta 499 – Myjava (pivná prestávka) – strmé stúpanie za Myjavou smer Morava – pred vrcholom stúpania doprava pod rozhľadnňu Poľana (na nej iba Julo a Vlado) – dolu cez osady pridružené k Brestovcu, aj okolo vlaňajšieho hostinca Pod Lipami, kde sme sa tentokrát nestavili – vodná nádrž Brestovec – Poriadie – Stará Turá – Vaďovce. Celková dĺžka trasy okolo 80 km s výnimkou Roba, ktorý mal piešťanský bonus 2 ´ 30 km.
Menšina v počte dvaja si trasu predĺžila približne o 28 km horizontálne a 700 m vertikálne: Julo sa totiž rozhodol vyletieť až na Javorinu. Keďže jazda po kopcoch je pre mňa vzácnosťou, napriek veľkým obavám som sa vydal za ním. Nakoniec sa mi s pomocou priaznivých vetrov podarilo vydriapať až na samý vrch, dokonca aj k vysielaču. Moja najobľúbenejšia rýchlosť bola 8 km/h.
Najťažší sa mi zdal úsek medzi km 4 a km 3 pred vrcholom. Ale predbehol som jeden mladý horák. Julo tam hore musel snáď polhodinu zívať, ale solidárne na mňa počkal, aby sme sa opäť rozišli a stretli až vo Vaďovciach.
Teraz sa vraciam k celej túre. Počasie bolo zázračné, vidieť bolo až na kraj sveta a za roh, oči sa nevedeli nabažiť pohľadov na zvlnený a pestrofarebný kopaničiarsky kraj. Pivo Litovel nám v Myjave chutilo viac ako bohom ambrózia (lebo bohovia nejazdia po kopaniciach).
V Poriadí sme zastávku neplánovali, iný názor však mala Emilova duša, ktorá od smädu pukla. Emil opravoval a my sme sa plnili pivom rezaným kofolou a inými hodnotnými tekutinami.
Vo Vaďovciach nás očakávali ženy, deti, jedna sova, pivo, domáci jahodový sirup, ale najmä vynikajúci guláš, skvostná kopaničiarska slivovička a pohodička. Neskôr sa pridala spriatelená československá rodinka. Mladý sokoliar Maťo nám dal rýchlokurz lukostreľby, z ktorého som tentokrát vyviazol bez krvavého nosa. O rok možno trafím aj terč.