Malokarpatská Biela Stopa, 2006
- Napísal: Rasťo Trubač
- Published in Bežkovanie
Malokarpatská Biela stopa mala po menšej odmlke ďaľší ročník. Tohtoročne mimoriadne priaznivé snehové podmienky nám umožnili zorganizovať túto akciu aj v nečakane neskorý termím. A veru keď som prišiel na Pezinskú Babu, tam ešte stále kraľovala skutočná zima. Škoda len že počasie nevydržalo ešte o deň dlhšie. Donedávno slnečné počasie vystriedal v nižine slabý dážď, hore bola hmla a fukal vietor. Ale na druhú stranu prognózy boli ešte horšie tak nakoniec to bolo veľmi uchádzajúce počasie.
Ráno som so sebou do auta zobral Ivana Červenku a začali sme preberať techniku a taktiku. Klasicky som nenamazal lyže a Ivan zasa začal pochybovať či vosk okolo nuly bol vhodný. Nakoniec sa ukázalo že sa nemýlil. Ešte váhal nad dĺžkou trasy, ja som mal jasno - 10km mi musí stačiť, navyše mi volal Medo - riaditeľ pretekov či nepomožem a nebudem fotiť. Takto si odjazdím a následne aj pofotím, nech to za to stojí.
Keď sme dorazili hore, už vačšína ľudí bola prihásená. Na naše malokarpatské pomery vyše 20 ľudí na 20tku a 6 na 10km trasu a na počasie bolo tak akurát. Navyše sa musíme zlepšiť v propagácii. Takže namojej trase to bolo skôr o účasť ako o súperenie.
Odštartovali sme za sneženia a hmly načas o 11. Keďže som nechcel robiť zle 20tkárom, štartoval som zozadu. Aspoň som porobil zopár záberov. 
Musel som ísť pomaly vzhľadom na menej výkonných predo mňou ale nakoniec to bolo dobré lebo som zistil že mi lyže šli pomaly a musel som riadne zaberať. Po prvom stúpaní sa už pole úplne roztiahlo a každý si už našiel svoju parketu. Zopár ľudí som predbehol ale potom sa ustálilo poradie. Do ďaľšieho kola som ale vbiehal akýsi upracovaný, tak som si rýchlo rozmyslel fotenie za jazdy. Sústredil som sa na rytmus a to mi pomohlo, Zlý pocit začal odchádzať a ako sa tratila hmla, tak mi aj stúpala nálada. Na trase už boli rozostupy a vzhladom na krátku trasu sa s tým už nedalo nič robiť. Tak som si zvolil príjemnejšie tempo. V takomto rozpoložení som vbehol do záverečného okruhu. Kamoš Šalo ktorý nepretekal ma zozadu duril ale ja som si šiel svoje a skôr som behal pre príjemný pocit ako o čo najlepčí čas. To však malo za následok že prvý pretekár mi nadelil kolo. To mi nemusel...
Navyše 150m pred cieľom. V cieli som sa príliš neohrial, išiel som sa len prezliecť a vyrazil som do protismeru fotiť závodníkov na dlhej. Otočil som malé kolečko a potom čakal v cieli kým postupne prídu na koniec pretekov. Miro Reingraber ma prekvapil pekným výkonom 1:09h čo na dnešné podmienky bol pekný výsledok. Nakoniec som zistil že v tej mojej trase som skončil v prvej polke a teda som bol tretí.
O 13 hod. sa vyhlásili víťazi, rozdali ceny a pomali sme sa pobrali domov. Mne sa páčilo, aj keď patrím k organizátorom tak si myslím že a ostatné boli spokojní že si na záver zimy mohli zmerať čas na okruhoch a zašportovať si. Dúfam že toto povzbudenie pomôže že o rok bude ďaľší ročník.